Keď počujeme rytmickú hudbu (napríklad bubny alebo basu), náš mozog automaticky reaguje. A aj keď si to neuvedomujeme, začne sa pripravovať na pohyb. Preto si často klepeme nohou, kýveme hlavou alebo sa rovno rozkýveme, či začneme tancovať.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Davidovici
Náš mozog je prirodzene nastavený na synchronizáciu pohybov s rytmom hudby. Tento jav je výsledkom komplexnej interakcie medzi sluchovými a motorickými oblasťami mozgu, ktorá má pravdepodobne evolučný základ a prináša nám nielen fyzický pohyb, ale aj emocionálnu a sociálnu odmenu.
Existuje množstvo vedeckých výskumov, ktoré sa zaoberajú tým, prečo sa ľudia automaticky hýbu do rytmu hudby. Ide o jav, známy ako synchronizácia (entrainment), ktorý je prirodzenou reakciou nášho mozgu a tela na rytmické podnety. Táto schopnosť umožňuje nielen rozpoznávať hudobný rytmus, ale aj predvídať nasledujúce rytmické udalosti, čo uľahčuje synchronizáciu pohybov s hudbou.
Do rytmu sa hýbu aj malé deti, a to veľmi skoro – už okolo 5. – 6. mesiaca života. Niektoré zvieratá (napríklad papagáje a slony) tiež dokážu pohybovať telom do rytmu.
Pozrite si
Ako funguje synchronizácia s hudbou?
Keď počúvame hudbu, náš mozog spracováva rytmus prostredníctvom viacerých oblastí:
- sluchová kôra rozpoznáva zvuky a rytmické vzory,
- bazálne gangliá sú zodpovedné za motorické funkcie a koordináciu pohybov,
- premotorická kôra a cerebellum plánujú a koordinujú pohyby tela.
Štúdie ukazujú, že tieto motorické oblasti sa aktivujú aj vtedy, keď len sedíme a počúvame rytmickú hudbu, čo naznačuje, že náš mozog je pripravený reagovať pohybom na rytmus hudby. Zjednodušene povedané, zmena rytmu je ako mozgový alarm, ktorý hovorí: „Niečo sa mení, prispôsob sa!“
Niektorí vedci predpokladajú, že schopnosť synchronizovať pohyby s hudbou môže mať evolučný základ, ktorý pomáhal našim predkom v koordinácii skupinových aktivít, ako je lov alebo spoločenské rituály. Hudba stimuluje oblasti mozgu spojené s odmenou, ako je orbitofrontálna kôra a ventrálne striatum, čo spôsobuje príjemné pocity pri pohybe do rytmu.
Pozorovanie pohybov iných ľudí môže tiež aktivovať rovnaké motorické oblasti v našom mozgu, čo nás môže podnietiť k napodobneniu týchto pohybov. Tento jav sa nazýva zrkadlový fenomén.
Do určitej miery je to i o tréningu. Ukázalo sa, že ľudia s hudobným vzdelaním majú silnejšiu a aktívnejšiu reakciu na rytmus v porovnaní s tými, ktorí nemajú hudobné vzdelanie. Niektoré osobnostné črty, napríklad empatia, môžu tiež ovplyvniť to, ako veľmi sa človek spontánne hýbe do rytmu hudby.
Neurálne mechanizmy synchronizácie s hudbou
Mozgové vlny, známe aj ako neurálne oscilácie, sú rytmické vzory elektrickej aktivity, ktoré vznikajú vďaka synchronizovanému výboju neurónov v mozgu. Tieto oscilácie možno merať pomocou elektroencefalografie (EEG), neinvazívnej metódy, ktorá zachytáva elektrické signály na povrchu pokožky hlavy.
Jednotlivé typy vĺn – alfa, beta, theta a ďalšie – sú spojené s rôznymi mentálnymi stavmi, ako je relaxácia, koncentrácia či spánok. Pomocou EEG sa dá tiež pozorovať jav známy ako ERD (event-related desynchronization).
ERD označuje oslabenie určitej zložky mozgových vĺn alebo zmenu ich rytmu, čo naznačuje, že daná oblasť mozgu je aktívna a spracúva informáciu. Konkrétne sa v tomto prípade aktivujú motorické oblasti mozgu – teda časti, ktoré sú zodpovedné za pohyb. Znamená to, že keď počúvame rytmickú hudbu, mozog sa akoby pripravuje na pohyb, hoci sa reálne nehýbeme. Je to dôkaz o tom, že hudba môže ovplyvňovať aj pohybové centrá v mozgu.
Keď je nejaká oblasť mozgu v pokoji alebo „nečinná”, neuróny často pracujú synchronizovane – ich elektrická aktivita je zladená, čo vytvára silnejší signál v EEG.
Ale keď sa daná oblasť aktivuje, napríklad keď začne spracúvať informáciu alebo pripravovať pohyb, neuróny v nej začnú pracovať samostatnejšie, každý rieši „svoje úlohy“. Táto nesúrodá (desynchronizovaná) aktivita znamená, že celkový rytmus sa rozbije a EEG signál v danom pásme (napríklad alfa alebo beta) zoslabne. Toto zoslabnutie sa nazýva ERD – teda desynchronizácia vyvolaná udalosťou.
Mozog miluje opakovanie a predvídanie
Keď má hudba pravidelný rytmus (napríklad 1, 2, 3, 4…), mozog začne predvídať, čo príde ďalej.
A keď niečo vieme predvídať, ľahšie sa tomu prispôsobíme pohybom, napríklad tancovaním. Vedci zistili, že keď je rytmus stabilný, naše telo sa oveľa ľahšie naladí na rovnaký takt.
Video: Ako sa ľudia hýbu do rytmu? Zdroj: Youtube: BrainFacts.org
Zdroj: Scientific American, Neuphony, Brainfacts.org, Universitat Pompeu Fabra Barcelona, Nozaradan et al. (2012) – Journal of Neuroscience, Fujioka et al. (2012) – Journal of Neuroscience, IEE Xplore
(LDS)
