Podľa odborníkov vplýva hranie videohier pozitívne na inteligenciu detí, čo do istej miery vyvracia tvrdenie, že hry sú pre mladú myseľ škodlivé.
Zistenia môžu určiť, koľko času stráveného pri obrazovke je vhodné pre mladú myseľ. Zdroj: iStock.com/evgenyatamanenko
Výskumníci zistili, že hranie videohier pozitívne vplýva na inteligenciu detí. Naopak, zatiaľ nevieme, či malo sledovanie televízie a používanie sociálnych sietí pozitívny alebo negatívny vplyv na inteligenciu. Tieto zistenia môžu určiť, koľko času stráveného pri obrazovke je vhodné pre mladú myseľ.
Štúdia by mohla objasniť kauzálne tvrdenia a korigovať zvyčajne nezohľadňovanú úlohu genetických predispozícií. V rámci štúdie preskúmali vedci záznamy o čase strávenom pred obrazovkou u 9 855 detí z USA vo veku 9 alebo 10 rokov. Deti uviedli, že v priemere strávili 2,5 hodiny denne sledovaním televízie alebo online videí, hodinu hraním videohier a polhodinu venovali spoločenskej komunikácii realizovanej prostredníctvom internetu.
O dva roky neskôr potom získali prístup k údajom viac ako 5-tisíc týchto detí. V priebehu tohto obdobia sa u tých účastníkov štúdie, ktorí uviedli, že hrávajú dlhšie, ako je štandardná norma, zvýšilo IQ o 2,5 bodu nad priemerný nárast. Odborníci nárast IQ otestovali rôznymi úlohami, ktoré zahŕňali čítanie s porozumením, vizuálno-priestorové spracovanie a úlohu zameranú na pamäť, flexibilné myslenie a sebakontrolu.
Inteligenciu dokážeme ovplyvniť
Je dôležité poznamenať, že hoci štúdia skúmala len deti v USA a nerozlišovala medzi typmi videohier (mobilné verzus konzolové hry), aj tak ide o cenné dáta. Výsledky navyše podporujú myšlienku, že inteligencia nie je pevná konštanta, s ktorou sa rodíme, ale môžeme ju sami ovplyvniť. Výsledky podporujú tvrdenie, že čas strávený pri obrazovke vo všeobecnosti nezhoršuje kognitívne schopnosti detí a že hranie videohier môže skutočne pomôcť zvýšiť inteligenciu.
Nejde o prvú štúdiu, ktorá naznačuje, že by mohla existovať súvislosť medzi časom, ktorý deti trávia hraním hier, a rozvojom ich kognitívnych schopností. Nevýhodou týchto zistení je, že boli vykonané na malej vzorke účastníkov, navyše nezohľadnili genetické a sociálno-ekonomické vplyvy, čo viedlo k rozporuplným správam o účinkoch času stráveného pri obrazovke. To sú obmedzenia, ktoré sa táto štúdia snažila minimalizovať.
S inteligenciou sa nerodíme, môžeme ju sami ovplyvniť. Zdroj: iStock.com/sakkmesterke
To všetko znamená, že v hre je veľa faktorov, a to tak z hľadiska toho, ako sa môže vyvíjať a formovať inteligencia, ako aj z hľadiska rôznych spôsobov, akými môže čas strávený pri obrazovke ovplyvňovať naše telo a naše návyky. K tejto problematike je preto potrebný ešte ďalší výskum.
„Neskúmali sme vplyv správania pri obrazovke na fyzickú aktivitu, spánok, pohodu alebo školské výsledky,“ uviedol autor štúdie Torkel Klingberg z Karolínskeho inštitútu vo Švédsku. Momentálne chcú odborníci skúmať účinky iných environmentálnych faktorov a to, ako kognitívne účinky súvisia s vývojom detského mozgu.
Zdroj: Science Alert
(RR)
