Psychológia je veda o správaní človeka. Zaoberá sa psychickými procesmi (javmi), vedomým ale i nevedomým prežívaním človeka, ako aj jeho psychickými vlastnosťami. Orientuje sa na poznanie psychických javov a na použitie získaných poznatkov v rôznych oblastiach spoločenskej praxe. Forenzná psychológia je psychologická disciplína aplikovaná v oblasti práva. Integruje poznatky psychologických odborov, predovšetkým psychológie osobnosti, psychopatológie, klinickej a sociálnej psychológie a poznatky právnych disciplín, kriminológie a sociológie.
Forenznú psychológiu zaraďujeme medzi aplikované psychologické vedy. Psychologické disciplíny zároveň obohacuje o rad nových zistení, najmä o správaní človeka v záťažových, hraničných situáciách, v uplatňovaní i v konfrontácii so sociálnymi a právnymi normami. Poskytuje psychologické služby justičným a legislatívnym systémom, získava špeciálne znalosti o legálnych záležitostiach, dotýkajúcich sa psychologickej praxe a uskutočňuje výskum právnych problémov, ktoré zahŕňajú psychologické procesy.
Jeden z priekopníkov slovenskej klinickej a forenznej psychológie prof. Dobrotka vidí hlavnú náplň forenznej psychológie v praxi, v hodnotení subjektívnej zložky zlyhania ľudského súčiniteľa sociálnej interakcie s ohľadom na jeho spoločenský a trestnoprávny dosah.
Podľa prof. Heretika sa forenzná psychológia zaoberá psychológiou jednotlivých účastníkov právneho procesu, psychickými a sociálno-psychologickými zvláštnosťami jednotlivých etáp jeho realizácie (psychológia vyšetrovania, súdneho procesu, výkonu trestu) i psychologickými problémami právnych odvetví. Ústredná je zameranosť na osobnosť človeka v zložitej interakcii so svetom vrátane prispôsobenia sa právnym a sociálnym normám.
Z definície forenznej psychológie vyplýva, že svojou náplňou zasahuje do dvoch vedných systémov – psychologických a právnych vied. Obe vedné disciplíny – právo a psychológia – sa spájajú vo funkcii poznávacej. Adekvátna klasifikácia správania (právna kvalifikácia činu) sa nutne musí opierať o poznanie jeho bezprostredných príčin (motivácie), miery uvedomenia si jeho cieľov (zavinenia) a pod. Do značnej miery druhým styčným bodom oboch disciplín je ich cieľ – modifikácia deviantneho správania (ochrana spoločnosti). V týchto oblastiach sa k sebe blíži ich jazyk, čo uľahčuje vzájomné ovplyvňovanie alebo obohacovanie.
Cieľom forenzno-psychologickej agresológie je sekvenčná analýza motivácie trestného činu. Výstupom pre klinickú prax je diagnostika. Výstupmi pre spoločenskú prax sú: kontrola zbraní, výchova ku kultivácii vlastnej agresivity (zvládanie negatívnych emócií, konfliktov, frustrácie, predsudkov).
Agresológia sa pokladá za interdisciplinárnu vedu. Agresivita je osobnostná dispozícia. Je to naša prirodzenosť. Agresori nie sú „tí druhí“, agresorom je každý z nás. Odlišujeme sa iba v jej intenzite a spôsoboch kanalizovania. Vždy hrá rolu aj spoločenské pozadie. Máme problém hovoriť o našej vlastnej agresivite. Je to obrovská výzva. Hostilita znamená postoj (zameranosť) osobnosti.
Agresia je jednotka správania. Prejavy agresie: verbálna (slovná) alebo fyzická, priama alebo nepriama, pasívna alebo aktívna. Agresiou je aj to, keď sa nezastaneme obete útočníka. Na vrchole pyramídy je agresia fyzická, aktívna a priama. Afektivita osobnosti je emočný stav (napr. vraždy sa páchajú v silnom afekte).
Forenznou psychológiou sa zaoberá významný klinický a forenzný psychológ, psychoterapeut a psychiater prof. PhDr. Anton Heretik, PhD., z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Publikoval stovky vedeckých štúdií. V roku 1993 napísal prvú československú učebnicu forenznej psychológie Základy forenznej psychológie, ktorá vyšla už v 3. vydaní ako Forenzná psychológia pre psychológov, právnikov, lekárov a iné pomáhajúce profesie. Obzvlášť je hrdý na vysokoškolskú učebnicu Klinická psychológia, ktorú v r. 2007 zostavil spolu so svojim synom a aj kolegom z katedry Antonom jr. V marci 2015 vyšla jeho ďalšia kniha pod názvom Zlo – Spomienky súdneho znalca. Je spoluzakladateľom Ligy za duševné zdravie, podieľal sa na tvorbe seriálu STV Najväčšie kriminálne prípady Slovenska. Dlhé roky sa venuje tiež výskumu. Ako člen kolektívu autorov sa podieľal na príprave troch epidemiologických štúdií – monografií.
Prof. PhDr. Anton Heretik, PhD., bol v januári 2016 hosťom Vedy v CENTRE, kde vystúpil na tému Forenzná psychológia a ľudská agresivita. Reportáž z tohto podujatia prinášame v e-novinách Vedecký kaleidoskop.
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: http://psychologia8.webnode.sk/zaklady-psychologie/predmet-a-system-psychologie/
Uverejnila: BK