Fenomén hybristofílie: Prečo niektorých ľudí priťahujú zločinci a súcitia s nimi?

Forenzné psychologičky študovali motivácie vzťahov, keď sa obyčajné ženy zamilujú do zločincov.

Od mrazivých prípadov Teda Bundyho a Jeffreyho Dahmera až po moderných vrahov, ako je Chris Watts a fanatik do erotických videí Luigi Mangione. Všetci títo kriminálnici priťahujú oddaných obdivovateľov, ktorí s nimi nadväzujú vzťahy alebo sa s nimi dokonca sobášia, zatiaľ čo sú za mrežami.

Dominancia a sebavedomie sú bežnými vlastnosťami zločincov, najmä sériových vrahov. Ak odhliadneme od ich zločinov a iných hlboko problematických atribútov, tieto vlastnosti ich môžu urobiť príťažlivými. Psychológia, ktorá sa skrýva za touto príťažlivosťou, je zložitá a má korene vo všetkom od traumy až po túžbu po kontrole.

Forenzní experti, psychológovia a výskumníci skúmali túto zvláštnu, no pretrvávajúcu fascináciu a snažili sa odpovedať na to, prečo sa niektoré ženy zamilujú do najnebezpečnejších mužov v spoločnosti.

Syndróm Bonnie a Clyda

Termín hybristofília sa po prvý raz objavil v článku sexuológa Johna Moneyho v roku 1986. Opisuje parafíliu – stav zahŕňajúci abnormálne sexuálne túžby –, pri ktorom človeka priťahuje osoba, ktorá spáchala ohavný zločin, napríklad vraždu či znásilnenie. Hybristofília, nazývaná aj syndróm Bonnie a Clyda, vysvetľuje, prečo niektoré ženy píšu ľúbostné listy mužom odsúdeným na smrť, posielajú im peniaze alebo sa za nich dokonca vydávajú vo väzení.

Najznámejším príkladom hybristofílie je bezpochyby príbeh Bonnie a Clyda. Notoricky známy pár – Bonnie Parkerová a Clyde Barrow – sa v tridsiatych rokoch 20. storočia stal predmetom nespočetných filmových spracovaní. Ich príbeh vykresľovali ako romantickú, bezhraničnú lásku, ktorá vzdorovala spoločenským pravidlám a zákonom.

Realita však bola oveľa temnejšia. Dvojica bola zodpovedná za sériu lúpeží a vrážd a ich útek naprieč Amerikou sa skončil brutálnym policajným zákrokom, počas ktorého boli obaja zastrelení. Napriek tomu sa ich obraz v kultúre premenil na symbol zakázanej vášne a rebélie, čo odráža nebezpečný fenomén: romantizáciu násilníkov a kriminálnych činov.

Ich príbeh často slúži ako učebnicový príklad hybristofílie, psychologickej náklonnosti, pri ktorej sa človek zamiluje do zločinca, neraz vedome a s fascináciou pre jeho nebezpečnosť.

Motivácie vzťahov

Forenzná psychologička Katherine Ramslandová študovala motivácie týchto vzťahov a zistila, že ženy často uvádzajú tieto dôvody:

• veria, že dokážu napraviť alebo vyliečiť násilného muža,
• priťahuje ich detská zraniteľnosť, ktorú si u týchto vrahov predstavujú,
• snažia sa o mediálnu pozornosť, ktorá prichádza so spojením s neslávne známou osobnosťou,
• vzťah s väzneným mužom vnímajú ako dokonalý románik bez každodenných konfliktov, domácich prác či zodpovednosti.

Primitívne inštinkty

Leon F. Seltzer, psychológ pracujúci so ženami, ktorých priťahujú nebezpeční muži, naznačuje, že niektoré z nich sú ovplyvnené primitívnymi inštinktmi. Predstava dominantného, mocného muža ako ochrancu siaha až do ľudskej evolúcie a priťahuje niektoré ženy napriek tomu, že si uvedomujú nebezpečenstvo, ktoré takí muži pre ne predstavujú.

Porucha sa vyskytuje skôr za veľkou mlákou, čo do istej miery súvisí s kultúrnymi rozdielmi. Napriek tomu veľkú rolu zohráva aj to, či je jedinec submisívny, aký vzorec správania vo vzťahu odpozoroval od rodičov a aké boli jeho predchádzajúce vzťahy.

Je dôležité rozlišovať medzi pasívnou a agresívnou formou hybristofílie. Pasívna forma spočíva v obdivovaní vraha, túžbe po vzájomnom kontakte a vo viere, že ich dokážu zmeniť. Agresívna forma je oveľa nebezpečnejšia. Jedinci, ktorí ňou trpia, sú nielen sexuálne priťahovaní skutkami zločincov, ale často sú aj spolupáchateľmi pri trestných činoch. Napríklad svojim sadistickým partnerom pomáhajú vyhľadávať a lákať obete, zahladzovať stopy alebo sa na páchaní vraždy či iného zločinu priamo podieľajú.

Hoci je hybristofília klinický pojem, nie všetci jedinci, ktorých priťahujú „grázli“, spadajú do tejto psychologickej kategórie. Svoju úlohu zohrávajú aj iné, hlboko zakorenené sociálne, emocionálne a kultúrne faktory.

Kontrola nad vlastnou bezpečnosťou

Heather Mooneyová, hosťujúca profesorka na Le Moyne College, strávila roky výskumom publika true crime žánru – konkrétne tým, prečo sú jeho hlavnými konzumentkami práve ženy. A čo zistila? Viac ako 70 percent divákov, poslucháčov či čitateľov tohto žánru tvoria vysokoškolsky vzdelané ženy vo veku 18 až 34 rokov.

Keď sa Mooneyová opýtala žien, prečo ich tieto znepokojujúce príbehy priťahujú, najčastejšia odpoveď bola prekvapujúca: pocit bezpečia a lepšie porozumenie nebezpečenstvu. „Pre mnohé ženy tvoria skutočné zločiny akúsi formu preventívnej výchovy,“ vysvetlila profesorka. „Chcú sa naučiť rozpoznávať varovné signály a získať triky, ako sa čo najlepšie ochrániť pred tým, aby sa samy stali obeťou podobného zločinu.“

Deborah Jaramillová, docentka filmových a televíznych štúdií na Fakulte komunikácie Bostonskej univerzity, pozoruje na svojich hodinách podobný vzorec. Mnoho žien sa spája kvôli skutočným zločinom, hovoria si príbehy a diskutujú o tom, ako zostať v bezpečí vo svete, ktorý sa často zdá hrozivý. „Na počúvaní a sledovaní týchto príbehov je niečo, čo buduje pocit solidarity. Ženy sa stotožňujú s obeťami a tým sa stotožňujú aj samy so sebou.“

Potreba mať kontrolu nad vlastnou bezpečnosťou by mohla vysvetliť, prečo niektoré ženy priťahujú odsúdení vrahovia. Ak je najhorší typ muža – násilný, manipulatívny predátor – bezpečne za mrežami, nepredstavuje priame ohrozenie. Paradoxne tak môže vzťah so zločincom v „kontrolovanom prostredí“ pôsobiť bezpečnejšie, než by čelil nepredvídateľným hrozbám reálneho sveta.

Morálna nadradenosť

Podľa psychiatričky Katherine Ramslandovej, ktorá sa venuje profilovaniu sériových vrahov, existuje ešte jeden aspekt – pocit morálnej nadradenosti. „Keď sledujeme zločiny, máme tendenciu porovnávať sa s páchateľmi a ubezpečovať sa, že my by sme nikdy niečo také neurobili,“ povedala. Tento vnútorný dialóg podporuje identitu a morálnu sebareflexiu.

Príťažlivosť sledovania true crime obsahu siaha ďaleko do histórie. Podľa evolučnej psychológie si ľudia už v praveku museli vyvinúť schopnosť rozpoznať hrozby a tým sa udržať pri živote. Zmenila sa len forma, ako túto „ochrannú zvedavosť“ dnes praktizujeme.

Čo fascinuje mužov?

Spektrum divákov true crime žánru netvoria iba ženy. Za pútavý považujú tento obsah aj muži. Ako zistila Mooneyová, muži, ktorí sledujú tento žáner, to často robia z túžby chrániť svojich blízkych. Iných mužov zas fascinuje kriminálna psychológia a po pozretí či vypočutí obsahu o skutočných kriminálnych prípadoch si dokonca vyberajú kariéru v oblasti trestného práva, policajného vyšetrovania alebo forenznej vedy.

Z vrahov celebrity

Činy násilníkov by mali vzbudzovať odpor, no nie je to tak. Zo záporných postáv true crime príbehov sa stávajú populárne osoby. Príčinu vzostupu novodobého fenoménu možno hľadať v náraste digitálnej zručnosti používateľov sociálnych sietí, lepšej dostupnosti internetu a aj samotného obsahu o násilných trestných zločinoch. Štúdia z roku 2023 zistila, že platformy ako TikTok, YouTube a Reddit umožňujú používateľom otvorene diskutovať o svojich láskach k vrahom, pričom ich často glorifikujú a romantizujú spôsobmi, ktoré by boli pred desaťročiami spoločensky neprijateľné.

„Ak sociálne siete poskytujú anonymný priestor na vyjadrenie vlastného názoru, niektorí jedinci ich využijú na verejné obdivovanie alebo dokonca fantazírovanie o zločincoch,“ uvádza sa v štúdii.

K celej veci prispieva aj stupňujúci sa mediálny ošiaľ. Sérioví vrahovia sa stávajú známymi menami, ich príbehy sú adaptované do filmov, dokumentov a podcastov. Niektorí z nich dokonca získavajú a neskôr rozširujú fanúšikovskú základňu. Médiá často sústreďujú pozornosť na ich osobnosť, minulosť alebo výzor, čím ich poľudšťujú alebo romantizujú, a zároveň vytláčajú príbehy obetí do úzadia. Tento fenomén má dosah na verejnú mienku aj na trestnoprávny systém.

Rozhovory s vrahom

Trend môžeme pozorovať na prípade azda najplodnejšieho zločinca v americkej histórii Theodora „Teda“ Bundyho, keď média často vyzdvihovali jeho šarm (opäť ide o individuálne kritérium) a inteligenciu, čo zakrývalo skutočnú brutalitu jeho činov, a to len pre čísla sledovanosti, respektíve počúvanosti.

V roku 2019 najsledovanejšia streamovacia služba nakrútila dokumentárny seriál s názvom Rozhovory s vrahom: Výpoveď Teda Bundyho, ktorý je prešpikovaný archívnymi zábermi a zvukovými nahrávkami z čias, keď bol Ted Bundy v cele smrti.

Služba sa od navádzania k hybristofílii dištancovala a divákov žiadala, aby prestali nazývať Teda Bundyho príťažlivým. Potom sa objavila nová upútavka k pripravovanému filmu Extremely Wicked, Shockingly Evil and Vile (Zlo s ľudskou tvárou), v ktorom hrá bývalý tínedžerský idol Zac Efron, jeden z najpríťažlivejších mužov.

Hitom sa stal aj fiktívny seriál You (Ty) v hlavnej úlohe s Pennom Badgleym ako pohľadným zabijakom ochotným urobiť čokoľvek, aby sa stal súčasťou života ženy, do ktorej sa zamiloval. Následne zavraždí každého, kto by mohol jeho aktuálnej partnerke zabrániť v tom, aby sa doňho zamilovala, a vďaka svojej nenapraviteľnej arogancii a komplexu spasiteľa sa mu to vymkne spod kontroly. Takéto vykreslenie so sexsymbolmi ako hlavnými protagonistami môže vyvolať dojem, že zločin je zaujímavý, čím ľudia preorientujú súcit od obetí k páchateľovi.

Dôležitý je teda spôsob spracovania prípadov, objektívneho vyrozprávania faktov a potreba zodpovedného spravodajstva, ktoré rešpektuje dôstojnosť obetí a nešíri senzácie na úkor pravdy. Rovnako by sa mali výrobcovia tohto typu obsahu zamerať na význam či pravdivosť jednotlivých aspektov prípadov a nie selektívne vyberať informácie podľa toho, čo je pre divákov atraktívne.

O bratoch Ericovi a Lyleovi Menendezovcoch, ktorí v roku 1989 vo svojom dome v Beverly Hills zavraždili svojich rodičov z dôvodu ich sexuálneho i psychického zneužívania (aj keď prokuratúra tvrdila, že ich ozajstným motívom bolo získať rodinný majetok), vznikla medzi divákmi populárna miniséria Monštrá. Tá sa však nevyhla kritike verejnosti a ani samotných bratov. Lídra medzi streamovacími službami obvinili z necitlivej honby za senzáciou. Bratia dostali za svoj čin doživotný trest.

Obdivovateľky stáli v rade

Hoci existencia hybristofílie siaha hlboko do histórie, fenomén takzvaných groupies of serial killers môžeme po prvý raz pozorovať práve počas súdneho procesu s Tedom Bundym. Desiatky mladých žien sa zhromaždili pred súdnou budovou, niektoré sa dokonca obliekli a upravili tak, aby sa podobali jeho obetiam a aby pre svojho idola vyzerali príťažlivejšie. Jedna zašla ešte ďalej. Počas súdneho procesu sa oženil s istou Carole Ann Booneovou, ktorú v prípade vypočúvali. Podplácaním dozorcov sa im podarilo dojednať manželské návštevy, ktoré nakoniec viedli k narodeniu ich dcéry Rose.

Booneová dlhodobo trvala na nevine svojho manžela, aj keď za ne už bol odsúdený na trest smrti. Vytriezvenie prišlo až vtedy, keď sa Bundy pokúsil dohodnúť s prokuratúrou a prezradil jej miesta, na ktoré pochoval nebohé telá.

Počas odpykávania si trestu vo väzení dostal Ted Bundy nespočetné množstvo ľúbostných listov. A to všetko v ére bez sociálnych sietí. Portál History Collection zhromaždil štyridsať faktov o tomto zločincovi.

Príliš pekný

V oveľa masívnejšej miere zasiahol svet prípad Wada Wilsona (netreba si ho mýliť s alter egom fiktívnej postavy Deadpoola z marveloviek). Brutálny vrah zo západného pobrežia Floridy sa v roku 2019 stal stredobodom pozornosti pre svoje brutálne činy, keď v priebehu niekoľkých hodín zavraždil dve náhodné ženy. Následne sa po telefóne zdôveril svojmu otcovi, keď opísal každý detail besnenia. Ten kontaktoval políciu. Vraha odsúdili na trest smrti. V júni ho previezli do nápravného ústavu Suwannee so šiestym stupňom stráženia. V najbližších mesiacoch si vypočuje presný termín popravy.

Kľúčovú úlohu v procese s Wilsonom zohrali sociálne siete, na ktorých súdne konanie do detailov rozoberali diskutujúci. Krátko po jeho zatknutí sa na TikToku objavili videá, ktoré nekládli dôraz na jeho zločiny, ale na kriminálnikov vzhľad. Stovky žien pridali k záberom zo súdnej siene zamilovanú hudbu a filtre, sprevádzané textom „Som zamilovaná do zločinca“. Internetom dokonca začala kolovať petícia za jeho okamžité prepustenie.

Jeho tetovania na tvári vrátane úsmevu lebky a dokonca aj svastiky pod pravým okom akoby len umocňovali imidž zlého chlapca. Vzhľad mu vyslúžil prezývku Joker podľa známeho komiksového zloducha. Obdivovateľky mu do väzenia posielali tisíce listov, niektoré s explicitným obsahom. Dokonca aj sudca, ktorý ho odsúdil na smrť, sa ocitol v centre pozornosti. Mnohí Wilsonovi fanúšikovia sa naňho obrátili s prosbami, aby ušetril jeho život.

Médiá do istej miery zohrali úlohu v popularizácii odsúdeného vraha. Vytváraním a šírením obsahu o ňom si mnoho žien vybudovalo falošný pocit blízkosti k Wilsonovi a tieto ženy zároveň vytvorili spolu akúsi komunitu. K jeho popularite prispievajú aj ďalšie faktory. Jeho násilné a zdanlivo nezmyselné zločiny spolu s rozsiahlou mediálnou pozornosťou ho preslávili aj za hranicami Spojených štátov. Napriek tetovaniam na tvári má určitú charizmu a objektívne ho možno považovať za fešáka. Navyše jeho obdivovateľky majú jedno presvedčenie: je viac než len zločinec a môžu ho zmeniť.

K fascinácii brutálnym vrahom, ktorý zabíjal čisto len pre osobnú potechu, sa na jednej z tlačových konferencií vyjadrila aj štátna zástupkyňa. „Robím to už 34 rokov a musím povedať, že som nikdy nevidela niekoho takého zlého, ako je Wade Wilson. A nikdy som nebola taká ohromená, keď som videla niektorých ľudí v komunite, ktorí si skutočne myslia, že je dobrý nápad podporovať niekoho takého nepríjemného,“ povedala Amira Foxová.

Pomstiteľ kolabujúceho systému zdravotníctva

Podobný vzorec uznania od fanúšikov či prerastenie zaslepenosti do zosobášenia medzi väzenskými múrmi môžeme pozorovať aj u ďalších sériových vrahov. Spomeňme zosnulého Charlesa Mansona, vraha herečky Sharon Tatovej, či Chrisa Wattsa z Colorada, ktorý vyvraždil svoju rodinu a tiež bol obsypaný značným množstvom adorujúcich listov.

Nečakanú a znepokojujúcu vlnu obdivu vyvolal aj nedávny prípad mladíka Luigiho Mangioneho. Začiatkom decembra predošlého roka chladnokrvne popravil šéfa spoločnosti UnitedHealthcare Briana Thompsona, ktorý plánoval vystúpiť na konferencii pre investorov v New Yorku. Po vražde vypukol na sociálnych sieťach hnev práve na generálneho riaditeľa poisťovne a všeobecne na americký systém zdravotného poistenia. Mnohí vraždu glorifikovali.

Okrem vraždy bol Mangione obvinený z jedenástich ďalších trestných činov, okrem iného z neoprávnenej držby zbrane a falošných dokladov totožnosti a zo stalkingu. Podľa orgánov činných v trestnom konaní bol Mangione motivovaný rozhorčením voči spoločnostiam, ktoré nazval „parazitickými“ zdravotnými poisťovňami. V manifeste nájdenom po zadržaní Mangione vyjadruje nevôľu voči korporátnej Amerike a odsudzuje odvetvie zdravotníctva za uprednostňovanie zisku pred starostlivosťou.

Inteligent z prestížnej školy

Ako píše portál BBC, Luigi pochádza z prominentnej rodiny. Navštevoval prestížnu Gilman School, v ktorej patril medzi premiantov. Po štúdiu ho zaujímali pokročilé technologické oblasti – umelá inteligencia a strojové učenie. Pred údajným zločinom pracoval ako dátový inžinier v Kalifornii. Jeho intelektuálne úspechy vyvolali mnoho otázok, ako sa môže človek s takým talentom odhodlať k ohavným činom. Luigi Mangione sa k obvineniam doposiaľ nepriznal.

Počas surfovania na Havaji utrpel zranenie chrbta a pre pretrvávajúce bolesti sa podrobil operácii, ktorá sa podľa nemenovaného zdroja nepodarila a po nej sa Mangione údajne „úplne zbláznil“. Práve nepodarená operácia mohla ovplyvniť jeho pohľad na zdravotnícky priemysel.

V marci sa vynoril na povrch ďalší škandál. Mangione vraj natočil viac ako dvadsať videí s pornografickým obsahom. Časť populácie s hybristofilickými črtami to považuje za súkromnú záležitosť, ktorá nemá s prípadom priamu súvislosť.

Bojovník proti nespravodlivosti

Dvadsaťšesťročný absolvent prestížnej Ivy League s výraznou charizmou a minulosťou obľúbeného študenta sa pre mnohých stal symbolom odporu voči systému, ktorý vnímajú ako chamtivý a bezcitný. Zatiaľ čo prokuratúra zdôrazňuje brutalitu činu, Mangioneho podporovatelia ho vykresľujú ako „muža, ktorý sa postavil proti nespravodlivosti“. Ich počet rastie – od internetových fór cez verejné petície až po osobné listy, ktoré denne zaplavujú adresu súdu.

Obrovský záujem prejavili fanatickí priaznivci dokonca aj o oblečenie, ktoré mal vrah na pojednávaniach oblečené. Merino svetre sa v internetových e-shopoch okamžite vypredali, virálne sa stali aj fotografie Mangioneho spútaných holých členkov v hnedých mokasínach.

Mangione sám verejne priznal, že ho záujem verejnosti prekvapil. Poďakoval sa za podporu, no zároveň požiadal fanúšikov, aby mu neposielali toľko fotografií. „Som vďačný za každý list, ale je toho naozaj veľa,“ odkázal prostredníctvom svojich právnikov.

Nerovnosť a frustrácia

Jeho podporná webová stránka zverejňuje stovky správ od ľudí rôznych národností, vierovyznaní a sociálnych vrstiev. Často ide o osobné príbehy ľudí, ktorí prišli o príbuzných pre nedostupnú a finančne nákladnú zdravotnú starostlivosť. Mnohí v ňom preto vidia hlavného bojovníka v tejto prudko polarizujúcej téme.

Pred budovou súdu sa počas pojednávaní objavujú priaznivci s transparentmi požadujúcimi reformu zdravotníctva. Nechýbajú ani plyšové figúrky Luigiho – známej postavy z videohier Mario Bros. – ako ironický odkaz na jeho meno.

Hoci sa má prípad prejednávať najprv na úrovni štátu, Mangione je umiestnený vo federálnej väznici v Brooklyne spolu s ďalšími významnými obžalovanými vrátane rapera Seana „Diddyho“ Combsa bez možnosti prepustenia na kauciu.

Hoci verejnosť zostáva rozdelená, jedno je jasné: Mangioneho prípad sa už dávno netýka len otázky viny alebo neviny. Ide o širšiu spoločenskú diskusiu o nerovnostiach, frustrácii a o tom, kam až sú niektorí jedinci ochotní zájsť, keď systém zlyháva.

Nástrahy žánru true crime

Nielen vo svete, ale už aj na Slovensku patrí žáner o smrti a motívoch vrahov páchať zlé činy medzi najobľúbenejší. Podľa Barbory Brzákovej Krelovej, psychologičky z platformy ksebe a bývalej psychologičky zo Zboru väzenskej a justičnej stráže, témy o násilí a zločinoch v nás vyvolávajú silné emócie, čo ich robí pre mozog mimoriadne pútavými. Dochádza k aktivácii tých oblastí mozgu, ktoré sú spojené s adrenalínovou odpoveďou, podobne ako pri sledovaní trilerov či hororov.

Rozdiel je však v tom, že true crime je pravdivý, a preto vyvoláva silnejšiu emocionálnu odozvu. Pre mnohých konzumentov tohto obsahu ide zároveň o formu učenia – spoznávajú fungovanie psychiky kriminálnikov v bezpečnom formáte, z pohodlia domova.

Autori podcastov s kriminálnym obsahom skúmajú jednotlivé vyšetrovacie spisy do hĺbky, zvyčajne s predpokladom, že tí, ktorí boli za zločin odsúdení, boli skutočne vinní a zaslúžili si byť potrestaní.

Podcast Serial v roku 2022 oživil prípad študenta Adnana Syeda, ktorý údajne zavraždil priateľku. Na základe zistení tvorcov podcastu jeho prípad vyústil do prehodnotenia konečného verdiktu súdu (doživotie) a po 23 rokoch väznenia ho pre nedôveryhodnosť dôkazov prepustili na slobodu. To viedlo k vzniku nového žánru, ktorý často predpokladá opak a má v úmysle ho dokázať. Hlavní protagonisti príbehov sú nevinní alebo – ako v prípade bratov Menendezovcov, ktorí zabili rodičov – vinní, ale vyžadujú si náš súcit, a preto nám vsugerujú myšlienku, že v skutočnosti si nezaslúžia také prísne tresty.

Amatérske interpretácie zločinov

Keďže autori takýchto podcastov sú len amatérski detektívi a nemajú odborné znalosti vo forenznej oblasti či v oblasti trestného práva, dochádza k veľmi bežnému javu, keď sú za podozrivých označení nesprávni ľudia. Súčasťou diskurzu často bývajú aj rodiny obetí. Tí môžu byť obvinení z rôznych skutkov alebo prinajmenšom musia znášať fakt, že vražda ich blízkeho sa odrazu stáva zábavou pre milióny cudzích ľudí.

Situáciu môžeme demonštrovať na príklade komediálno-dramatického seriálu Only Murders in the Building (Iba vraždy v budove, premiéru mal seriál v auguste 2021), ktorý sleduje troch nesúrodých spolupracovníkov žijúcich v newyorskom bytovom dome, kde došlo k vražde. Trio sa rozhodne nahrať true crime podcast a zároveň sa pokúsiť vyriešiť prípad.

Hoci oslavovanie zločincov môže byť za čiarou, true crime príbehy nastavujú zrkadlo strachu, predsudkom a hodnotám našej spoločnosti. Otázkou nie je len to, prečo sa niektoré ženy zamilujú do vrahov, ale aj to, čo to hovorí o svete, v ktorom žijeme.

Napriek mnohým prípadom hybristofílie, ktoré je možné interpretovať, tento typ parafílie zostáva do istej miery záhadou a výskum témy je stále v plienkach.

Zdroje: Lawyer Monthly, AP, Recreational Crime, History Collection, Cosmopolitan, BBC, archív VND