Najdôležitejšie je človeka aktívne počúvať – radí Alexandra Dzureková z linky dôvery Nezábudka.
Alexandra Dzureková. Zdroj: Archív ADZ
Hoci pred Vianocami mnohí prežívajú stres, jednak pre nápor práce súvisiacej s nasledujúcim obdobím voľna, jednak pre úsilie zabezpečiť príjemnú atmosféru, zároveň sa na sviatočné dni tešia. Avšak sú aj ľudia, ktorým sa práve v tomto období zvykne psychicky priťažiť. A nie je ich málo. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí každý piaty dospelý človek na svete depresiou a vo veku nad šesťdesiat rokov je to takmer každý šiesty človek. Tento psychický stav má viaceré príznaky, napríklad stratu energie, pocity beznádeje, bezcennosti, poruchy spánku až stratu chuti do života.
O tom, prečo práve jedno z najkrajších období roka môžu sprevádzať uvedené pocity a ako k nim pristupovať, hovorí Alexandra Dzureková, liečebná pedagogička a projektová manažérka linky dôvery Nezábudka, ktorú zriaďuje občianske združenie Liga za duševné zdravie.
V rozhovore sa dočítate:
- čo všetko sa môže podpisovať na depresii v čase Vianoc;
- akým frázam sa vyhnúť, ak nechcete, aby sa človeku s depresiou ešte pohoršilo;
- ako mu môžete pomôcť;
- prečo sa prv, než ponúknete pomoc, treba zamyslieť nad sebou;
- čo znamená aktívne počúvanie;
- kedy sú ťaživé pocity namieste;
- ako rozoznať, kedy už kvôli nim treba vyhľadať odbornú pomoc;
- prečo na nás doliehajú aj negatívne spoločenské udalosti a ako si pomôcť.
Prečo sa ľuďom, ktorí majú sklony k depresii, môže v období Vianoc psychicky priťažiť?
Nadväzuje to na to jesenné, väčšinou novembrové obdobie, keď je štatisticky väčší výskyt depresií a depresívneho prežívania. Vplyv na to má taktiež úbytok denného svetla, chladnejšie počasie a kratšie dni. Vianočné obdobie môže ľuďom citlivým v tomto smere ešte priťažiť, pretože mnohým sa spája aj s očakávaním istého výkonu. Ľudia sa snažia zvládnuť koncoročný nápor práce a zároveň mať všetko k Vianociam dokonale nachystané. Súčasne môžu cítiť únavu a vyčerpanie z celého roka. Pokiaľ teda ľudia majú príliš vysoké očakávania od seba alebo intenzívne vnímajú očakávania svojho okolia, snažia sa splniť všetky úlohy a nedávajú priestor i tomu, čo cítia, že by potrebovali, môže to spôsobiť stavy úzkosti, stresu alebo nepohody.
Navyše Vianoce sa u nás spájajú s potrebou hojnosti všetkého, darčekov, jedla, rodinných vzťahov. Tento obraz nám vtláčajú reklamy, sociálne siete i debaty okolia o plánoch na sviatky. Nie všetci však majú možnosť zažívať dostatok a z tohto dôvodu môžu pociťovať silný finančný stres, ktorý im vnucuje pocity nedostatočnosti, zlyhania, neschopnosti či bezvýchodiskovosti oveľa intenzívnejšie ako počas bežných dní. Taktiež ľudia, ktorí sú z rôznych dôvodov cez sviatky sami alebo majú narušené vzťahy s blízkymi, môžu mať toto obdobie spojené s pocitmi smútku a bilancovania svojho života. V rodinách, kde sa vyskytuje závislosť alebo násilie, môže intenzívny spoločný čas prinášať tiež obavy a strach.
Ľudia zvyknú bagatelizovať, dokonca až zhadzovať pocity ľudí, ktorí sa zdôveria, že sa cítia mizerne. Hovoria, že im predsa nič nechýba alebo nech sa pozrú na iných, ktorí sa majú oveľa horšie. Je to podľa vás v poriadku?
To v žiadnom prípade. Odporúčam nebagatelizovať, neposudzovať a pripomínať si známu vetu: „Nikdy nevieš, aké ťažké je bremeno, ktoré nenesieš.” Sme rôzne citliví a i v zdanlivo rovnakých situáciách môžeme mať rozdielne prežívanie a vnímanie intenzity problému. Ľudia niekedy nevedia celkom presne, ako zareagovať a utiekajú sa k frázam, aké menujete. Alebo ťažkosti človeka pripisujú nejakým príčinám, napríklad tomu, že veľa pracuje, málo spí, nemyslí pozitívne a podobne. To ale nepomáha, naopak, takýmito frázami môžu človeku skôr priťažiť, posilniť jeho pocity zlyhávania a tiež dojem, že mu ten druhý nerozumie.
Stačí si uvedomiť, že, či už ide o individuálne problémy, alebo prežívanie spoločenského diania, ľudia majú rozličnú mieru citlivosti, veci riešia rôznymi spôsobmi, pričom každého sa dotýkajú inak a je to tak v poriadku. Neposudzujme sa navzájom, nehodnoťme, čo je lepšie a čo horšie. Hľadajme radšej spoločné prieniky. Pokúsme sa byť voči sebe navzájom citliví a rešpektujúci, v rozhovoroch diskutujme s úctou a nekonfrontačne, aby sme neeskalovali napätie len preto, že každý z nás prežíva veci inak.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Ako reagovať na ľudí, ktorí majú k ťaživým pocitom skôr sezónne dôvody alebo predispozíciu?
Znova platí viac počúvať a menej radiť. Nevyžiadaná rada väčšinou nepadne na úrodnú pôdu, preto nepodliehajte stereotypu, že vždy treba poradiť niečo múdre. Oveľa dôležitejšie je vedieť človeka aktívne počúvať.
Čo to znamená?
Človeku dáte takto najavo, že ste tu preňho a o jeho prežívaní sa chcete dozvedieť viac. Znamená to viac počúvať, naslúchať a pýtať sa, čo by v danej chvíli potreboval, či je niečo, čím by ste mu vedeli pomôcť. Nemusíte sa pasovať do role radcov, naopak, buďte rešpektujúci, trpezlivý a zaobchádzajte s človekom s úctou. Nebojte sa priznať, ak neviete poradiť účinné riešenie. Prítomnosť a snaha o porozumenie je to podstatné.
Ak máte tušenie, že človek trpí zhoršením duševného zdravia, napríklad depresiou, je dobré zistiť si o tomto ochorení viac. Avšak nie preto, aby ste to mohli v rozhovore s ním použiť a byť za tých múdrejších. Ale preto, aby ste dokázali pochopiť, čo sa s ním deje, čo je mu vhodné povedať a čo nie, aby vám to pomohlo priblížiť sa k nemu.
Dobré je tiež vopred si rozmyslieť nielen to, čo mu poviem, ale aj preskúmať, čo to robí s mojimi emóciami a prečo za ním vlastne idem. Či preto, že sa oňho bojím alebo preto, že s jeho správaním nesúhlasím. Netreba sa báť pravdivo mu opísať, ako jeho stav prežívate, napríklad že nerozumiete tomu, čo sa s ním deje, len to vnímate a boli by ste radi, aby vám to priblížil, ak môže. Nemusí byť pripravený hovoriť o svojich pocitoch. No už aj ponukou svojej prítomnosti, záujmu a vytvorením bezpečia mu môžete pomôcť, aby sa postupne otvoril.
Niekedy ľudia v takomto stave potrebujú viac ako dobre mienenými radami pomôcť s praktickými vecami, najmä ak nevládzu ísť ani na nákup potravín alebo sa dopraviť k lekárovi.
Podľa čoho môžeme zistiť, že je najvyšší čas vyhľadať odborníka na duševné zdravie?
Je to individuálne. Keď viete, že sa človek lieči na depresiu, jej epizódy sa opakujú, pomáha pripomenúť, že je to obdobie, keď vieme, čo sa deje, čo treba robiť a že postupne ustúpi. Ak sa ale stav psychickej nepohody objavil prvýkrát, je sprevádzaný zmenami nálad, správania, ovplyvňuje pracovný výkon, vzťahy, môže sa prejavovať poruchami spánku, nechutenstvom. Ak trvá niekoľko týždňov a neustupuje, signalizuje to, že odborná pomoc bude potrebná. Keď vnímame, že človek je vo veľmi vážnom stave, nezvláda elementárne veci, napríklad vstať z postele, umyť sa, najesť sa, aspoň minimálne komunikovať s okolím, hovorí o strate zmyslu života a tendenciách ukončiť ho, netreba váhať, či vyhľadať odbornú pomoc.
Ťaživé pocity môžu byť spojené i s náročnými životnými situáciami alebo traumatizujúcimi udalosťami, ako je napríklad strata blízkeho, zamestnania či ochorenie v rodine. Spracovanie takýchto udalostí si tiež vyžaduje čas. Tu je dôležité vedieť, že ho môžu sprevádzať rôzne, často rozkolísané alebo zdanlivo neadekvátne emócie. V psychológii tomu hovoríme normálna reakcia na nenormálnu situáciu, akú nezažívame bežne.
Pozrite si
Je v poriadku, ak sa chce človeku plakať, rovnako ako je v poriadku, ak sa cíti ako zamrznutý alebo cíti hnev a bezmocnosť. Niekto potrebuje byť sám alebo, naopak, potrebuje byť stále medzi ľuďmi a podobne. V období, akým sú Vianoce, to môže byť ešte vypuklejšie. Dôležité je vedieť, že tieto reakcie majú málo spoločné s raciom, sú viac na úrovni emócií, ktoré sú rozkolísané, ťažšie regulovateľné. Niektoré reakcie netreba brať osobne, vnímať ich v kontexte celej situácie človeka. Tiež tu platí, že ak sa stav v priebehu niekoľkých týždňov nezačne postupne meniť a zlepšovať, je čas vyhľadať odbornú pomoc.
Nakoľko pomôžu v tomto smere linky dôvery?
Poradcovia na linkách dôvery vedia zhodnotiť mieru závažnosti psychického stavu a to, či je už akútny. V mnohých situáciách sa dá momentálny stav zvládnuť alebo zlepšiť rozhovorom. Ak si ale problém vyžaduje dlhodobejšie, komplexnejšie riešenie, motivujú a navigujú človeka k odborníkovi v mieste jeho bydliska. Ak ide o urgentný prípad ohrozenia života alebo zdravia, pomôžu bezprostredne kontaktovať pomoc, keď tak človek nemôže urobiť sám.
Na linky dôvery mnohokrát volajú blízki ľudí v zlom duševnom stave, ktorí sa len potrebujú zorientovať v tom, čo sa deje, ako môžu pomôcť, reagovať a kedy volať pomoc alebo ísť na urgentný príjem. Aj v týchto prípadoch poskytujú poradcovia podporu a základnú psychosociálnu edukáciu.
Projekt Ako sa máte, Slovensko?, ktorý od marca 2020 sleduje postoje obyvateľov v súvislosti s pandémiou, neskôr aj vojnou na Ukrajine a klimatickou krízou, ukazuje, že i tieto spoločenské problémy zhoršujú psychické rozpoloženie ľudí. Dá sa od nich odbremeniť, keď trvajú tak dlho?
Ľudia sú vo svojej podstate empatické a vnímavé bytosti, preto je samozrejmé, že prežívajú v rôznej intenzite aj spoločenské dianie. Pocity ťažoby, ktoré v nich vyvoláva, môžu zmierniť napríklad tiež tým, že sa zapoja do pomoci určenej, či už ľuďom trpiacim vo vojne, alebo aktivitám pre záchranu prírody. Pritom nemusí ísť o veľké činy, postačia aj drobné, občasné i tie vytrvalé. Dôležité je, aby sa nenechali zaplaviť smútkom alebo bezmocnosťou natoľko, aby ich paralyzovali alebo dostali do ťaživých pocitov beznádeje. Byť súčasťou spoločnej snahy o zlepšenie a spolupatričnosť má tiež silný liečivý potenciál.
Linky dôvery:
0800 800 566;
emailová poradňa
0800 222 450 – linka v ukrajinskom jazyku
email: UAhelpmail@linkanezabudka.sk
********************
0800 500 333;
chat: (nonstop);
email: (poradna@ipcko.sk, ukrajina@ipcko.sk);
video: (denne od 9.00 do 19.00)
www.ipcko.sk
**********************
Krízová linka pomoci
0800 500 333
Кризова лінія
0800 500 888
www.krizovalinkapomoci.sk
********************
Linka detskej dôvery
0907 401 749 (od 8.00 do 20.00);
email: odkazy@linkadeti.sk
Skype (linkadeti)
www.linkadeti.sk
********************
Linka detskej istoty
116 111 (nonstop)
www.linkadetskejistoty.sk
********************
Národná linka pre ženy zažívajúce násilie
0800 212 212 (nonstop)
https://www.employment.gov.sk/sk/linka/
*********************
