V rozhovore vysvetľuje slovenský fact-checker Robert Barca, ako agentúra AFP kontroluje hoaxy.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
To, že virálne šírenie klamstiev na sociálnych sieťach je problém dnešných dní, si uvedomuje aj Facebook vlastniaci rovnomennú sieť či Instagram. V oboch prípadoch dáva mimo algoritmov overovať pravdivosť príspevkov skutočným ľuďom.
Na Slovensku takzvaný fact-checking (overovanie faktov) pre Facebook vykonáva francúzska spravodajská agentúra Agence France-Presse (AFP). Táto agentúra je najstaršia na svete a je jednou z troch najväčších globálnych spravodajských agentúr.
Má stovky novinárov, reportérov, editorov a fotografov, ktorí dodávajú spravodajský obsah. Za ten si platia komerční klienti; redakcie, televízie, súkromné osoby či firmy.
Fact-checking je v štruktúre organizácie relatívne novou službou. Agentúra ju ponúka svojim klientom podobne, ako ponúka iné služby. Facebook je jej najväčším klientom. Za fact-checkingové služby platí všetkým TPFC (Third-party fact-checkers), ktorí sú signatármi Medzinárodnej fact-checkingovej siete (IFCN).
Ako to funguje?
Ak nezávislí overovatelia faktov agentúry AFP vyhodnotia obsah na sociálnej sieti ako hoax, prekryjú príspevok správou o nepravdivosti informácie. Následne sa zníži jeho dosah a Facebook o tom upozorní užívateľov, ktorí daný príspevok zdieľali.
Pri opakovanom zdieľaní neprávd stratí stránka či profil možnosť monetizácie či sponzorovania a obmedzí sa jej dosah na dlhšie časové obdobie. Prekrytý príspevok sa po odkliknutí upozornenia dá normálne čítať, obsah sa v dôsledku hodnotenia fact-checkerov nevymaže.
Ak Facebook vymaže akýkoľvek obsah, deje sa tak v dôsledku porušenia Noriem komunity Facebooku – najčastejšie ide o nenávistné prejavy alebo porušenie autorských práv. Toto však nie je v agende fact-checkerských organizácií.
„Ak je príspevok nahlásený ako „Nepravdivé informácie“, zobrazí sa nám priamo vo facebookovom nástroji pre vyhodnocovanie dezinformácií a nepravdivých tvrdení, ktorý priebežne vyhodnocujeme. Čím viac nahlásení daný FB príspevok či URL adresa má, tým sa mu s vyššou prioritou venujeme,“ vysvetľuje Robert Barca, fact-checker z AFP.
Výnimku z overovania faktov majú aktívni politici, na ich príspevky overovatelia nemajú dosah. Facebook totiž tvrdí, že nechce zasahovať do demokratickej súťaže. Fact-checker ale môže hodnotiť ich zdieľaný obsah. Ak politik zdieľa link na hoaxový článok alebo nepravdivé video na Youtube, môžete ho vidieť prekryté oznamom o falošnej správe.
Grafická clona na úrovni individuálnych príspevkov je dôsledkom nášho hodnotenia/ratingu. Existuje viacero druhov hodnotení; nepravda (False), čiastočne nepravdivé (Partly False), upravená fotografia (Altered Photo) a chýbajúci kontext (Missing Context).
Pod prekrytým príspevkom je vždy odkaz na článok agentúry, kde je hoax dopodrobna rozobraný a vyvrátený. Šíritelia falošných správ vovedení do omylu sa tak môžu dozvedieť, ak o to majú záujem, prečo je daný obsah nepravdivý.
Podoby grafickej clony na Facebooku. Obsah je nimi prekrytý, no stále sa dá naň kliknúť. Kliknutie na tlačidlo Zobraziť dôvod čitateľa presmeruje na vysvetlenie. Zdroj: CVTI SR
O tom, ako to funguje v praxi, hovorí viac v rozhovore Robert Barca, fact-checker AFP na Slovensku.
Ak vidím na Facebooku zjavný hoax, môžem nejako pomôcť? Ak príspevok nahlásim ako nepravdivú informáciu, príde toto nahlásenie vám alebo len facebookovým algoritmom?
Ak je príspevok nahlásený ako nepravdivá správa, zobrazí sa nám priamo vo facebookovom nástroji pre vyhodnocovanie dezinformácií a nepravdivých tvrdení, ktorý priebežne vyhodnocujeme. Čím viac nahlásení daný Facebook príspevok či URL adresa má, tým sa mu s vyššou prioritou venujeme.
Ak čitateľ či používateľ narazí na očividný hoax alebo ak vie, že sme ho už vyvrátili my (alebo iní fact-checkeri), budeme veľmi radi, ak nám napíše na našu FB stránku AFP Fakty alebo na náš email fakty@afp.com.
Ako sa dostávate k hoaxom? Je to naozaj manuálna práca, ktorú by sme mohli prirovnať k sledovaniu siete z rovnakého pohľadu ako bežný užívateľ Facebooku?
Je to čiastočne manuálne vyhľadávanie, ale vo veľkom sa spoliehame na automatizované nástroje, ktoré dohľadávajú potenciálne dezinformácie či polarizujúci obsah aj na základe umelej inteligencie a hlásení od užívateľov. Jedným z dôležitých analytických nástrojov na sledovanie Facebooku je Crowdtangle. Okrem toho máme zoznamy vytipovaných webov, FB stránok či FB skupín, ktoré monitorujeme.
Vyvíja Facebook algoritmus alebo iný typ umelej inteligencie (napríklad podľa kľúčových slov), ktorý by dokázal rozpoznať hoax automaticky napríklad tak, že by sa vám takéto príspevky nahlasovali samé?
Presne takéto niečo funguje, aj keď umelá inteligencia na základe kľúčových slov a iných kritérií je zatiaľ „v začiatkoch”. Nahlasuje aj mnoho príspevkov, ktoré sú „falošne pozitívne” (v skutočnosti neobsahujú overiteľné alebo nepravdivé tvrdenia) a trvá nám o to dlhšie ich filtrovať.
Preto sme radi, keď nám nahlasujú príspevky živí užívatelia, ktorí naviac rozumejú lokálnemu kontextu, sémantickým nuansám či satire, ktoré umelá inteligencia nemá (zatiaľ) šancu vyhodnotiť korektne.
Pozrite si
Overuje príspevky na slovenskom Facebooku stále iba jeden človek? Ak áno, dá sa odhadnúť, kedy vás bude viac?
Áno, stále to tak je. Prípadné budúce rozširovanie nášho tímu v tomto momente nebudem konkrétne komentovať (ale usilovne zvažujeme naše možnosti).
Od koho závisí počet fact-checkerov vyhradených pre Slovensko? Od Facebooku alebo AFP?
Súčasná stratégia AFP je expandovať viac do šírky, čo znamená, že neustále naberáme nových kolegov v nových krajinách. Za ostatné mesiace sme napríklad začali v rámci EÚ poskytovať naše služby v Grécku, na Cypre, vo Fínsku, v Bulharsku, Rumunsku a Maďarsku. AFP má viac ako 100 redaktorov a editorov v rámci nášho fact-checkingového tímu v krajinách celého sveta.
Počet slovenských fact-checkerov ale nezávisí len od AFP. Facebook poskytuje možnosť hlásiť sa a spolupracovať aj iným fact-checkerským organizáciám, ktoré splnia kritériá IFCN.
V čom spočívajú rozdiely v grafických clonách, ktoré sa aplikujú na dotknuté príspevky?
Grafická clona na úrovni individuálnych príspevkov je dôsledkom nášho hodnotenia/ratingu. Ako spomínate, máme viacero druhov hodnotení. Sú nimi hodnotenia nepravdivé (False), čiastočne nepravdivé (Partly False), upravená fotografia (Altered Photo) alebo chýbajúci kontext (Missing Context).
Podľa jednotlivých hodnotení sú odstupňované aj „penalty” ci postihy, ktoré jednotlivé užívateľské FB profily, stránky či skupiny v dôsledku našich hodnotení dostavajú. Napríklad v prípade hodnotenia nepravda je okrem grafického označenia znížený aj ďalší dosah príspevku takmer na minimum.
V dôsledku nášho hodnotenia je každému používateľovi, ktorý nami označený obsah zdieľa, doručená FB notifikácia s linkom priamo na náš referenčný článok publikovaný na fakty.afp.com.
Overujete príspevky okrem Facebooku aj na Instagrame? Ak áno, je tam nejaká výrazná odlišnosť?
Overujeme príspevky aj na Instagrame, avšak miera dezinformovania na Instagrame sa (minimálne) v slovenčine nedá ani len porovnať s Facebookom. Za obdobie našej činnosti sme hodnotili počet FB príspevkov v rade nízkych tisícov, kým počet hodnotených príspevkov na Instagrame sa pohybuje v jednotkách.
(Tento článok vznikol ako sprievodný text k výstave Pravda alebo hoax? z dielne Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.)
(TL)
