Hoci medicína ako veda disponuje ohromujúcim množstvom poznatkov, ich aplikácia v praxi je sťažená množstvom rôznych faktorov jednak na strane pacienta, jeho prostredia, systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj na strane samotných zdravotníckych profesionálov. Zmyslom snaženia tímu Mgr. Jitky Gurňákovej, PhD. (Ústav experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV) je priblížiť význam ľudského faktora pre kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V rámci grantovej agentúry VEGA riešia projekt č. 2/0070/18 Kognitívne a sociálne zručnosti podporujúce kvalitu rozhodovania a celkového výkonu práce u členov posádok záchrannej zdravotnej služby.
„V medicínskom vzdelávaní sa už tradične kladie dôraz najmä na osvojenie si obrovského množstva odborných vedomostí. Zabúda sa pritom na to, že nielen objektom, ale aj nástrojom zdravotnej starostlivosti je síce šikovný, ale nedokonalý – človek. Výskumy naturalistického rozhodovania u hasičov, vojakov, pilotov či iných rizikových profesií napríklad ukázali, že ľudia v prvej línii sa len málokedy rozhodujú na základe logického, racionálneho uvažovania. Rozhodovanie v neistých, dynamicky sa meniacich podmienkach, pri značnej miere rizika a veľkom časovom tlaku lepšie vystihuje model intuitívneho rozhodovania – rýchlych, takmer automatických reakcií na základe predchádzajúcich skúseností, ktoré môžu, ale nemusia zodpovedať oficiálne odporúčaným postupom,“ vysvetľuje Mgr. Jitka Gurňáková, PhD.
Model intuitívneho rozhodovania
Tento spôsob rozhodovania je podľa nej podstatne rýchlejší, v prípade skúsených profesionálov a štandardných typov problémov často úspešný, ale zároveň tiež pomerne riskantný v prípade, ak je problém nesprávne pochopený, ak sa na správne identifikovaný problém použije nevhodný scenár alebo ak vhodný scenár pre riešenie daného problému nie je dostupný.
Ciele projektu
Cieľom projektu VEGA 2/0070/18 je identifikácia kognitívnych a sociálnych (netechnických) zručností, ktoré spolu s odbornými znalosťami ovplyvňujú kvalitu výkonu pracovníkov záchrannej zdravotnej služby (ZZS). „Zameriavame sa najmä na zdravotníckych záchranárov a lekárov ZZS, ale príležitostne spolupracujeme tiež s pracovníkmi Operačného strediska ZZS SR. Náš záujem o oblasť urgentnej medicíny sa rozvíja od roku 2009, kedy sme sa po prvýkrát uchádzali o finančnú podporu projektu základného výskumu, zameraného na rozhodovanie zdravotníckych profesionálov. Odvtedy sme s pomocou mnohých kolegov a podporovateľov z radov ZZS nazbierali množstvo dát a publikovali viacero štúdií o viac i menej úspešných postupoch profesionálov, napríklad zo súťaží posádok ZZS. Oblasť urgentnej medicíny je totiž v českých a slovenských podmienkach v rámci medicíny zrejme jedinou, ktorá pravidelne organizuje množstvo súťaží a intenzívne tak využíva možnosti simulácie komplexných prípadov pre edukáciu a rozvoj vlastných profesionálov,“ približuje Mgr. Jitka Gurňáková, PhD.
Najťažšia úloha, na šťastie len simulovaná. Rozhodcovia, výskumníci a náhradní figuranti prostredníctvom kamier inštalovaných v susednej miestnosti s napätím sledujú, ako sa posádky ZZS postarajú o zúfalých rodičov bezprostredne po úmrtí ich dieťaťa (úloha Miško, Rallye Rejvíz 2018).
Súťaž profesionálnych posádok ZZS Rallye Rejvíz
Najväčšia súťaž profesionálnych posádok ZZS v rámci Čiech a Slovenska Rallye Rejvíz, z ktorej riešitelia projektu čerpajú väčšinu údajov, sa vďaka stabilnému tímu nadšencov koná pravidelne už takmer 23 rokov.
Za ten čas sa rozrástla z lokálnej súťaže na prestížne medzinárodné podujatie, kde sa stretávajú stovky priaznivcov a odborníkov na urgentnú medicínu zo všetkých kontinentov. Ako ďalej uvádza Mgr. Jitka Gurňáková, PhD., popritom sa pravidelne koná viacero menších súťaží a všetky zábavnou, interaktívnou, ale najmä efektívnou formou riešenia simulovaných prípadov pomáhajú rozvíjať technické aj netechnické zručnosti zdravotníckych profesionálov.
„Tieto súťaže sú koncipované ako realistické simulácie skutočných výjazdov ZZS. Pre navodenie autentického zážitku využívajú živých hercov v kombinácii so simulačnými figurínami na tréning invazívnych postupov, autentické prostredie, realistické scenáre a rekvizity, vynikajúcich maskérov a – čo je pre nás ako výskumníkov z inej oblasti podstatné – tiež medicínskych expertov, ktorí hodnotia odbornú kvalitu výkonu každej posádky. Na rozdiel od reálnych výjazdov máme tak šancu porovnávať výkony od 30-tich do 70-tich českých a slovenských posádok v rovnakých úlohách, nehovoriac o ďalších posádkach v medzinárodnej kategórii. To je – spolu s hodnotením expertov – neuveriteľne bohatý materiál pre náš výskum.“
Popri analýze videozáznamov z riešenia simulovaných úloh vedci využívajú rôzne zamerané dotazníky, bezprostredne po úlohách vedú rozhovory so súťažiacimi o tom, ako a prečo postupovali a v rámci dizertačných prác, analyzujú tiež hĺbkové rozhovory s vybranými profesionálmi o riešení náročných výjazdov z ich praxe.
„Uvedomujeme si, že súťaž nie je všetko a ani napriek enormnej snahe organizátorov, nedokáže kopírovať realitu vo všetkých jej podobách. Dostať sa však k dátam z reálnych výjazdov je podstatne zložitejšie – jednak vzhľadom na metodologické komplikácie a časovú náročnosť takéhoto zberu údajov, ale aj vzhľadom na značné etické a právne obmedzenia, ochraňujúce práva pacientov. To je dôvod, prečo sa snažíme zbierať dáta z viacerých zdrojov – nielen z dotazníkov, simulácií a rozhovorov, ale počítame tiež s neskoršou konfrontáciou takýchto výstupov s pozorovaním reálnych výjazdov posádok ZZS. Ďalším potenciálnym zdrojom údajov sú správy z vyšetrovania opodstatnených i neopodstatnených sťažností na priebeh reálnych výjazdov ZZS, ktoré eviduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ústav súdneho lekárstva či forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz.“ dopĺňa ešte Mgr. Jitka Gurňáková, PhD.
Na základnej škole došlo k úniku neznámej chemickej látky. Požiarnici na mieste hlásia pätnásť zasiahnutých detí. Ako vyrieši náročnú situáciu s hromadným postihnutím osôb prvá posádka ZZS na mieste udalosti? (úloha Veľký šéf, Rallye Rejvíz 2016)
Hlavným výsledkom ich snaženia v rámci tohto projektu by mal byť nástroj pre hodnotenie kľúčových netechnických zručností vo výjazdoch ZZS, ktorý môže byť využívaný predovšetkým ako pomôcka pre poskytovanie konštruktívnej spätnej väzby v odbornej príprave zdravotníckych záchranárov a lekárov ZZS.
„Dôležitým vedľajším efektom týchto aktivít sú tiež naše vystúpenia a publikácie, ktoré rozširujú povedomie odbornej a čiastočne aj laickej verejnosti o význame týchto zručností, ako aj podnecovanie širšej diskusie o tom, že aj zdravotníci sú iba ľudia so všetkými silnými aj slabšími stránkami – rovnako ako my ostatní –a pre kvalitný výkon svojej práce potrebujú nielen materiál, techniku a dobre definované odborné postupy, ale aj určité finančné zabezpečenie, sociálnu podporu a dostatok príležitostí učiť sa, trénovať, spoznávať a prekonávať vlastné limity. Ak by tieto princípy boli dôslednejšie presadzované v praxi, výsledkom by mohli byť nielen kompetentnejší a spokojnejší profesionáli, ale jeho účinky by mohli na vlastnej koži pocítiť aj bezpečnejšie, kvalitnejšie a príjemnejšie ošetrení pacienti a ich rodiny,“ uzavrela zodpovedná riešiteľka projektu.
Mgr. Jitka Gurňáková, PhD. (nar. 1976) pôvodom z Nového Mesta nad Váhom, vyštudovala psychológiu na KP FiF UK v Bratislave a od roku 1999 pôsobí na ÚEP CSPV SAV. Od roku 2009 sa venuje výskumu rozhodovania v podmienkach ZZS a v súčasnosti je vedúcou riešiteľkou projektu VEGA 2/0070/18 „Kognitívne a sociálne zručnosti podporujúce kvalitu rozhodovania a celkového výkonu práce u členov posádok záchrannej zdravotnej služby.“ realizovaného na Ústave experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied, Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Projekt má realizačné obdobie: 1. 1. 2018 – 31. 12. 2021
Informácie a ilustrácie poskytla: Mgr. Jitka Gurňáková, PhD., Ústav experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ