Podľa výskumov Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied (SAV) ľudia najčastejšie uveria dezinformáciám, ktoré sa týkajú zdravia. Preto sa táto téma stáva akútnou aj v čase pandémie koronavírusu. Ako v mori nových informácií plávať a neutopiť sa? Vedci zo SAV zhrnuli niekoľko užitočných rád.
Pandémie podľa psychológov prirodzene evokujú úzkosť a pocit neistoty, vďaka čomu sa vytvára úrodná pôda na šírenie konšpiračných teórií či hoaxov.
„Naša odpoveď na akútne hrozby z prostredia býva často iracionálna, zároveň však aktivizujúca. V zložitých situáciách potrebujeme nájsť rýchlo zmysel, vysvetlenie a motiváciu. Neraz aj za cenu toho, že prevrátime kauzalitu naruby či pripíšeme zámer na pozadí udalostí nejakej osobe alebo skupine ľudí,“ tvrdí Ivan Brezina, vedecký pracovník Ústavu experimentálnej psychológie SAV a spolueditor knihy Prečo ľudia veria nezmyslom.
Vedci zo SAV sa preto rozhodli spísať zásady, ktoré by ľuďom mohli pomôcť nepodliehať v aktuálnej situácii pseudovede či konšpiráciám.
- Keď si prečítate správu (najmä obzvlášť znepokojivú), vyhľadajte potvrdenie týchto informácií aj z nezávislého zdroja. Napríklad si overte, čo „vyhodí“ vyhľadávač, keď zadáte kľúčové slová Ibalgin a koronavírus, prípadne si zistite, či sa táto správa medzičasom neobjavila na stránke polície, ktorá monitoruje hoaxy: https://www.facebook.com/hoaxPZ/
- Pri čítaní správy si overte, kto je jej autorom a akú má odbornosť v danej oblasti. Šírila danú informáciu vaša kamarátka alebo štátny hygienik?
- Odvoláva sa správa na konkrétny zdroj alebo konkrétnu autoritu (a dá sa teda potvrdiť) alebo hovorí o „utajených zdrojoch“, „rakúskych vedcoch“ a podobne? Hoax s Ibalginom sa odvolával na univerzitu vo Viedni, čiže pomerne rýchlo sa správa dala overiť a vyhodnotiť ako nepravdivá. Univerzita vo Viedni sa od nej dištancovala. Hoaxy často využívajú odvolávanie sa na neoveriteľné zdroje (známa z Talianska), čo by malo zvýšiť vašu ostražitosť.
- Hľadajte aj alternatívne vysvetlenia. Je možné len jedno vysvetlenie alebo sa dá daná správa vysvetliť aj inak? Premýšľajte aj o iných vysvetleniach a následne sa rozhodnite pre to, ktoré poskytuje viac dôkazov.
- Zapojte všímavosť voči jazyku a emóciám. Je správa vecná alebo používa emočne nabitý jazyk, ktorý evokuje strach a potrebu okamžitej reakcie? Keď si napríklad na sociálnej sieti prečítate správu, že Ibalgin zhoršuje priebeh ochorenia COVID-19, pred ďalším zdieľaním sa skúste na chvíľu zastaviť a uvedomiť si, čo vo vás správa vyvolala. Vyvolala pocit ohrozenia, a teda potrebu okamžite jednať? Emócie sú síce zvyčajne dobrým signálom, pretože ich hlavnou funkciou je smerovanie ku konaniu, ale tých pár sekúnd navyše, ktoré venujete zamysleniu sa nad tým, že cieľom správy je vzbudiť strach a okamžitú reakciu, vám môže pomôcť naštartovať „chladné“ procesy vo vašej hlave. Vďaka nim môžete pristúpiť k ďalším bodom.
- Zapojte všímavosť aj voči svojim presvedčeniam. Veríte správe pre to, že hovorí to, čo si myslíte alebo pre to, že prináša dostatočné množstvo dôkazov, alebo propaguje vaše vysvetlenie? Najmä hoaxy a konšpirácie, ktoré hovoria o zlých úmysloch rôznych autorít (vláda, vedci, slobodomurári a pod.) môžu byť masívne šírené aj kvôli tomu, že potvrdzujú prirodzenú nedôveru ľudí voči niektorým autoritám.
- Kvantifikujte. Zasaďte čísla do kontextu. Hovorí správa o nejakých konkrétnych číslach a dáva im kontext? Je rozdiel, keď hovoríme o 10 % zo 100 a keď hovoríme o 10 % z 1 000 000.
- A posledný tip na záver. Dávkujte si množstvo správ. Hoci je situácia vážna a nikto nevie s určitosťou predvídať, ako sa budú najbližšie dni vyvíjať, je vysoko pravdepodobné, že urgentné správy sa k vám dostanú tak či tak. Nutkavé sledovanie sociálnych sietí, ktoré skresľuje naše vnímanie podľa toho, v akej sociálnej bubline sa nachádzame, nám môže privodiť väčšiu úzkosť, ako je pre nás zdravé.
Zdroj: Slovenská akadémia vied
(DK)
