Medzi najdôraznejšie ciele Európskej únie pre nastávajúce obdobie patrí zdravie jej obyvateľov, ochrana pracujúcich, klimatická neutralita, digitalizácia spoločnosti aj nový prístup k migrácii.
Ursula von der Leyenová predložila správu o stave Únie v Európskom parlamente. Zdroj: EP
Diskusia o stave Európskej únie v roku 2020 prichádza v čase neistoty, keď pandémia koronavírusu ovplyvňuje všetky aspekty spoločnosti. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstúpila pred európskych poslancov v Európskom parlamente so svojou prvou správou o stave Únie 16. septembra 2020. Sumarizovala v nej, čo sa Európskej komisii podarilo dosiahnuť počas uplynulého roka a predstavila svoju víziu Európy, ktorá podľa nej „vyjde z pandémie silnejšia“.
Európa musí naďalej chrániť životy a živobytie
Ursula von der Leyenová zdôraznila, že pri zvládaní pandémie musíme vybudovať silnejšiu európsku zdravotnú úniu a zabezpečiť, aby jej nový program EU4Health 2021 – 2027: vízia zdravšej Európskej únie, ktorý vznikol ako reakcia EÚ na ochorenie COVID-19, obstál aj v budúcnosti. Investíciami vo výške 9,4 miliardy eur sa stane z hľadiska financovania najväčším programom v oblasti zdravia, na základe ktorého sa poskytnú finančné prostriedky krajinám EÚ, zdravotníckym organizáciám a mimovládnym organizáciám.
„Takisto musíme zvýšiť pripravenosť na krízy a zlepšiť krízové riadenie v prípade cezhraničných zdravotných hrozieb,“ povedala. Európska komisia ako prvý krok navrhuje posilniť Európsku agentúru pre lieky a ECDC – Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb – a rozšíriť ich právomoci. Druhým krokom bude vybudovanie európskej agentúry pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj – BARDA. Táto agentúra prispeje k schopnosti a pripravenosti reagovať na cezhraničné hrozby a núdzové situácie. Na riešenie závislostí v dodávateľskom reťazci zabezpečí vytvorenie strategických zásob, najmä zásob farmaceutických výrobkov. V treťom kroku sa musí diskutovať o otázke právomocí v oblasti zdravia. Tejto naliehavej úlohy by sa mala zhostiť Konferencia o budúcnosti Európy.
Nástroj na ochranu pracujúcich a podnikov
Malé a stredné podniky sú motorom hospodárstva a budú hnacou silou aj obnovy v EÚ. Komisia preto vytvorila program SURE. „Ak sa Európe doteraz podarilo vyhnúť masovej nezamestnanosti, ktorú pozorujeme v iných častiach sveta, je to z veľkej časti vďaka tomu, že približne 40 miliónov ľudí využilo režimy skráteného pracovného času. Vďaka tejto rýchlosti a jednote cieľov čoskoro dostane 16 krajín z nástroja SURE takmer 90 miliárd eur na podporu pracovníkov a podnikov,“ informovala von der Leyenová a dodala, že ide o európsku solidaritu v praxi. Komisia predloží legislatívny návrh, ktorý by mal byť pre členské štáty oporou pri stanovovaní rámca pre minimálne mzdy. „Som silnou zástankyňou kolektívneho vyjednávania a náš návrh bude plne rešpektovať národné právomoci a tradície. V mnohých členských štátoch sme boli svedkami, ako dobre vyjednaná minimálna mzda dokázala zachrániť pracovné miesta a vytvoriť spravodlivé podmienky – a to tak pre pracovníkov, ako aj pre podniky, ktoré si ich skutočne cenia. Máme zavedenú minimálnu mzdu a nastal čas, aby sa práca vyplatila,“ uviedla šéfka Komisie.
Stabilita v sociálnej trhovej ekonomike
Európska únia a jej členské štáty reagovali na mimoriadnu krízu mimoriadnou odozvou. Európska komisia po prvýkrát vo svojej histórii aktivovala všeobecnú únikovú doložku. Schválila viac ako 3 bilióny eur na podporu podnikov a priemyslu počnúc rybármi v Chorvátsku a farmármi v Grécku až po samostatne zárobkovo činné osoby v Dánsku. V rekordne krátkom čase predložila návrh nástroja NextGenerationEU a prepracovaného rozpočtu, ktorý je kombináciou investícií a nevyhnutných reforiem. Rada EK tento nástroj v rekordnom čase schválila a Európsky parlament zabezpečil, aby sa o ňom čo najskôr hlasovalo.
Prvýkrát v histórii zaviedla Európa svoje vlastné spoločné nástroje ako doplnok k fiškálnym stabilizátorom na národnej úrovni. Môžeme očakávať, že naše ekonomiky sa po 12-percentnom poklese HDP v druhom štvrťroku zase rozhýbu. „Ekonomika potrebuje nepretržitú podporu svojich politík a nastolenie rovnováhy medzi poskytovaním finančnej podpory a zabezpečením fiškálnej udržateľnosti. Z dlhodobého hľadiska k stabilite a konkurencieschopnosti je najlepšou cestou posilnenie hospodárskej a menovej únie. Dôvera v euro nebola nikdy väčšia ako dnes,“ hodnotí predsedníčka EK.
„Pandémia nám pripomenula, ako veľmi sú naše ekonomiky prepojené a aký dôležitý je pre našu prosperitu a postupy plne fungujúci jednotný trh. Dôležité bude odstrániť na ňom prekážky, znížiť byrokraciu a dôslednejšie vykonávať a presadzovať právo,“ zhodnotila a dodala, že treba čo najrýchlejšie obnoviť takzvané štyri slobody, t. j. voľný pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu, ktoré sú zakotvené v Zmluve o EÚ a predstavujú piliere jednotného trhu. Základom je aj naplno fungujúci schengenský priestor voľného pohybu. Európska komisia sa bude v spolupráci s Európskym parlamentom a členskými štátmi snažiť zvýšiť prioritu tejto politickej agendy a navrhne novú stratégiu pre budúci Schengen.
Komisia v marci predstavila novú priemyselnú stratégiu, ktorou chce zabezpečiť, aby sa priemysel stal hlavnou hybnou silou dvojakej zelenej a digitálnej transformácie. Posledných šesť mesiacov túto transformáciu urýchlilo – a to v čase, keď sa globálne konkurenčné prostredie od základov mení.
Cesta ku klimatickej neutralite
Súčasťou vízie silnejšej Európskej únie je aj Európska zelená dohoda, ktorej podstatu tvorí poslanie stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. „Potrebujeme konať rýchlejšie a robiť veci lepšie. Európska komisia preto navrhuje zvýšiť emisný cieľ do roku 2030 a dosiahnuť aspoň 55-percentné zníženie. Splnením tohto cieľa by EÚ nastúpila na cestu k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a k splneniu záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody. Ak budú ostatní nasledovať príklad Únie, svet bude schopný udržať otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.“
Dosiahnutie týchto cieľov zníži našu závislosť od dovozu energie, vytvorí milióny ďalších pracovných miest a zníži znečistenie ovzdušia o viac ako polovicu. „Aby sme to dosiahli, musíme začať už dnes. Zlepšíme fungovanie obchodu s emisiami, zvýšime podporu energií z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť a zreformujeme zdaňovanie energie,“ zdôraznila šéfka Komisie.
Európska zelená dohoda
Úloha Európskej zelenej dohody je širšia ako len zníženie emisií. Ide o systematickú modernizáciu celého hospodárstva, spoločnosti a priemyslu. Súčasná úroveň spotreby surovín, energie, vody, potravín a využívania pôdy sa nedá udržať. „Musíme zmeniť spôsob, akým sa správame voči prírode, preto sa budeme venovať témam od nebezpečných chemických látok cez odlesňovanie až po znečisťovanie prostredia. Z nástroja obnovy NextGenerationEU sa vynaloží 37 percent priamo na ciele Európskej zelenej dohody.“
Zelené financovanie sa posunie na novú úroveň. Stanoví sa cieľ získať prostredníctvom zelených dlhopisov 30 percent zo 750-miliardového nástroja NextGenerationEU. Z tohto nástroja by sa malo investovať do európskych projektov s najväčším vplyvom, a to do vodíka, obnovy a vybudovania milióna elektrických nabíjacích staníc. Mali by sa vytvoriť nové európske údolia vodíkového hospodárstva s cieľom modernizovať priemysel, priniesť čistý pohon autám a oživiť vidiecke oblasti. Ak sa budú využívať organické stavebné materiály a inteligentné technológie, stavebníctvo môže prejsť od produkovania uhlíka k jeho zachytávaniu.
Dáta, technológie a infraštruktúra
Ursula von der Leyenová pripomenula, že pred sto rokmi počas poslednej závažnej pandémie ľudia nemali také možnosti, aké máme dnes. Moderné technológie umožnili mladým ľuďom učiť sa na diaľku, miliónom ľudí pracovať z domu a spoločnostiam umožnili predávať svoje výrobky. Vďaka nim v závodoch nevypli prevádzku a vlády poskytovali kľúčové verejné služby na diaľku. „V priebehu niekoľkých týždňov sme videli rýchlu digitálnu inováciu a transformáciu. Dostali sme sa na hranice toho, čo môžeme urobiť analógovým spôsobom. Toto veľké zrýchlenie je len začiatok. V oblastiach, ako sú konektivita, zručnosti a digitálne verejné služby, potrebujeme spoločný plán pre digitálnu Európu s jasne vymedzenými cieľmi do roku 2030.
„Priemyselné údaje majú pri vývoji nových výrobkov a služieb cenu zlata. Skutočnosť je však taká, že zo zozbieraných priemyselných údajov sa 80 percent vôbec nevyužije. Na druhej strane reálne dátové hospodárstvo by bolo výraznou hnacou silou inovácií a nových pracovných miest, preto musíme tieto údaje pre Európu zabezpečiť a čo najširšie ich sprístupniť. Potrebujeme spoločné dátové priestory napríklad v odvetví energetiky alebo zdravotnej starostlivosti. Podporia sa tým inovačné ekosystémy, v rámci ktorých môžu univerzity, spoločnosti a výskumní pracovníci získať prístup k údajom a spolupracovať pri ich využívaní.“
Von der Leyenová je presvedčená, že umelá inteligencia nám otvorí nové svety, či už ide o precízne poľnohospodárstvo, presnejšiu lekársku diagnostiku, alebo bezpečné autonómne riadenie vozidiel. „Chceme však súbor pravidiel, ktoré stavajú ľudí do centra pozornosti. Algoritmy nesmú byť čiernou skrinkou a pre problémové situácie musia existovať jasné pravidlá. Komisia navrhne budúci rok na tento účel právny predpis. Patrí k tomu kontrola nad našimi osobnými údajmi. Keď nás aplikácia alebo webová stránka požiada o vytvorenie novej digitálnej totožnosti alebo o jednoduché prihlásenie sa cez veľkú platformu, nevieme, čo sa s našimi údajmi deje.“ Preto Komisia čoskoro navrhne bezpečnú európsku elektronickú totožnosť. Elektronická totožnosť, ktorej budeme dôverovať a ktorú môže každý občan využiť kdekoľvek v Európe pri akejkoľvek činnosti od platenia daní až po prenajatie si bicykla. Technológiu, pri ktorej môžeme sami kontrolovať, ktoré údaje sa použijú a ako.
Dátové pripojenia však musia držať krok s rýchlosťou, akou napreduje zmena. „Ak sa snažíme o vytvorenie Európy s rovnakými príležitosťami, je neprijateľné, aby 40 percent ľudí vo vidieckych oblastiach stále nemalo prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu. Toto pripojenie je v súčasnosti podmienkou pre prácu z domu, domáce vzdelávanie, online nákupy a čoraz viac aj pre dôležité nové služby. Bez širokopásmového pripojenia je v súčasnosti takmer nemožné začať podnikať alebo podnik prevádzkovať.“
Do špičkovej technológie vyrobenej v Európe (novej generácie superpočítačov) smerujú investície vo výške 8 miliárd eur. Európsky priemysel by mal vyvinúť vlastný mikroprocesor ďalšej generácie, ktorý nám umožní využívať rastúci objem údajov energeticky účinne a bezpečne. Teraz, keď všade vyrastajú nové digitálne uzly, je najlepší čas, aby sme investovali do európskych technologických spoločností. „Európska únia investuje do digitálnych technológií 20 percent prostriedkov z nástroja NextGenerationEU,“ uviedla šéfka Komisie v správe.
Vitálna Európa v krehkom svete
Pandémia poukázala na krehkosť globálneho systému, ako aj na dôležitosť spolupráce pri riešení spoločných problémov. V jej období bolo deklarované, že nikto z nás nebude v bezpečí, kým nebudeme v bezpečí všetci, a to bez ohľadu na to, kde žijeme a čo vlastníme. Najsľubnejším spôsobom, ako to dosiahnuť, je pre svet prístupná, cenovo dostupná a bezpečná vakcína. „Na začiatku pandémie nebolo financovanie ani globálny rámec pre vakcínu proti ochoreniu COVID, každý sa len v chvate snažil mať ju ako prvý. V tej chvíli do toho vstúpila Európska únia, aby sa ujala vedenia globálnej reakcie. S pomocou občianskej spoločnosti, G20, WHO a ďalších partnerov sa nám podarilo zomknúť 40 krajín a získať 16 miliárd eur na financovanie výskumu v oblasti vývoja vakcín, testov a liečby pre celý svet. Takto vyzerá jedinečný mobilizačný potenciál EÚ v praxi,“ povedala von der Leyenová.
Európska únia sa zapojila do globálneho nástroja COVAX a prispela 400 miliónmi eur, aby k bezpečným vakcínam mali prístup nielen tí, ktorí si ich môžu dovoliť, ale všetci, ktorí ich potrebujú.
Von der Leyenová vyzdvihla silu a hodnotu vzájomnej spolupráce v medzinárodných organizáciách, z ktorej vyplýva, že k dlhodobým riešeniam krízových situácií dokážeme dospieť len so silnou Organizáciou Spojených národov. Len so silnou Svetovou zdravotníckou organizáciou sa môžeme lepšie pripraviť a reagovať na celosvetové pandémie alebo lokálne vypuknutie nákaz. A len so silnou Svetovou obchodnou organizáciou dokážeme zaistiť spravodlivú hospodársku súťaž pre všetkých.
Vzťah medzi EÚ a Čínou
Predsedníčka EK sa vo svojej správe venovala aj vzťahu medzi Európskou úniou a Čínou. Povedala, že je jedným z našich strategicky najvýznamnejších vzťahov a zároveň aj jedným z najnáročnejších. „Čína je partnerom na rokovania, hospodárskym konkurentom a systémovým rivalom. Máme spoločné záujmy v otázke, akou je zmena klímy,“ konštatovala šéfka Komisie. Poznamenala však, že očakávajú, že Čína dodrží svoje záväzky podľa Parížskej dohody a pôjde príkladom.
Diplomatickú silu a hospodársky vplyv chce Európska komisia využiť na sprostredkovanie dohôd, ktoré prinesú zmenu, vytvorenie ambicióznych spojenectiev v otázkach, ako je digitálna etika alebo boj proti odlesňovaniu. Vynaloží všetko úsilie na dosiahnutie dohody v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a skupiny G20.
Nový pakt o migrácii
Ursula von der Leyenová sa vyjadrila aj k otázke migrácie, ktorá v Európe vždy bola, je a bude. „Migrácia je európska výzva a celá Európa tu musí pridať ruku k dielu,“ zdôraznila. Migračná kríza z roku 2015 spôsobila medzi členskými štátmi hlboký rozkol, ktorý sa ešte nepodarilo celkom zaceliť. Ak budeme všetci pripravení pristúpiť na kompromis – bez toho, aby sme sa spreneverili našim zásadám – dokážeme nájsť riešenie. Komisia predloží nový pakt o migrácii.
„Budúcnosť bude taká, akú si ju urobíme. Sami rozhodujeme o tom, akú Európu chceme mať. Prestaňme to bagatelizovať. Poďme pre ňu niečo urobiť. Vybudujme silnú Európu. A vybudujme svet, v ktorom chceme žiť,“ vyzvala v závere svojho vystúpenia Ursula von der Leyenová.
Európska komisia sa podľa správy zaväzuje:
- chrániť životy a živobytia v Európe, zdravie našich občanov a stabilitu nášho hospodárstva;
- posilniť stavebné kamene Európskej zelenej dohody a zvýšiť naše ambície;
- ujať sa vedúcej úlohy pri digitálnej transformácii, najmä pokiaľ ide o údaje, technológie a infraštruktúru;
- v maximálnej možnej miere využívať výhody vyplývajúce z nášho jednotného trhu;
- byť aj naďalej hnacou silou globálnej reakcie proti ochoreniu COVID-19, kým svet čaká na prístupnú, cenovo dostupnú a bezpečnú vakcínu;
- asertívnejšie reagovať na globálne záležitosti a prehlbovať naše vzťahy s najbližšími susedmi a globálnymi partnermi EÚ;
- uplatniť nový prístup k migrácii, zachovať si ostražitosť, pokiaľ ide o ochranu právneho štátu, a budovať Úniu, v ktorej rasizmus a diskriminácia nemajú miesto.
V debate, ktorá nasledovala po správe von der Leyenovej o stave Európskej únie, poslanci Európskeho parlamentu diskutovali o hlavných výzvach na nasledujúci rok vrátane dôsledkov pandémie Covid-19, boja proti zmene klímy či digitalizácie európskej spoločnosti. Väčšina poslancov vyjadrila podporu iniciatívam, ktoré šéfka Európskej komisie predložila. Hovorili však aj o oblastiach, ktoré treba ešte zapracovať.
Marta Bartošovičová
(GL)
Zdroj:
https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/state_of_the_union_sk.pdf