Neprehliadnuteľný geológ sa popri geologických terénnych túrach venoval aj rastlinám. Vytýčil tak smer novodobého výskumu v strednej Európe.
Práca geológa Dionýza Štúra sa stala pilierom prvej prehľadnej geologickej mapy bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie. Zdroj: ŠGÚDŠ
V druhej polovici 19. storočia sa vo vedeckých kruhoch stal neprehliadnuteľným. Prírodovedec Dionýz Štúr svojimi vynikajúcimi výsledkami v oblasti geológie, fytopaleontológie a botaniky vytýčil v strednej Európe smer novodobého výskumu.
Narodil sa 2. apríla 1827 v Beckove Johane Riznerovej a Jozefovi Štúrovi. Pokrstený bol ako Dionysius Rudolphus Josephus. Neskôr sa v Európe i vo svete preslávil pod menom Dionýz Štúr.
Jeho rodičia boli učitelia a často menili svoje pôsobisko. Rok po Dionýzovom narodení sa presťahovali do Vrbového a odtiaľ do Modry. Dionýz študoval na lýceu v Bratislave a neskôr prestúpil do modranského gymnázia. V súvislosti s prestupom je pri jeho mene v školskej knihe uvedený zápis „ignobilis“, značiaci neurodzený pôvod. Nepochádzal totiž zo zemianskeho rodu.
V roku 1844 sa zapísal na viedenskú polytechniku, kde navštevoval prednášky z matematiky, fyziky a chémie. Pod vplyvom nových poznatkov sa v rodičovskom dome pokúsil vzlietnuť na vlastnoručne zostrojenom lietajúcom aparáte z doštičiek a iného materiálu. Skončil s krvácajúcim nosom a vytknutou rukou.
Zaujali ho Endlicher a Haidinger
Súčasne ho však zaujali aj prednášky botanika Štefana Endlichera a významného geológa tej doby Wilhelma Haidingera. Títo dvaja páni mali napokon rozhodujúci vplyv na Dionýzovu profesionálnu životnú dráhu.
Haidinger ako riaditeľ múzea c. k. Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo ctižiadostivého mladíka od roku 1846 dokonca zamestnal. V roku 1847 dostal Štúr štipendium na Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici, vtedajšom európskom centre baníctva a vedy.
Pozrite si
Dva roky nato vo Viedni založili Ríšsky geologický ústav, ktorého riaditeľom sa stal opäť Haidinger. Ten si talentovaného Dionýza pamätal, a tak začal mladý Štúr po absolvovaní akadémie 15. mája 1850 pracovať pod jeho vedením aj v Ríšskom geologickom ústave. Bola to Dionýzova celoživotná vášeň. Do výslužby z ústavu odišiel až po 42 rokoch, 5 mesiacoch a 15 dňoch ako jeho riaditeľ s najvyššími poctami.
Spojil vedecké skúmanie živej a neživej prírody
Štúr vo svojom celoživotnom bádaní spojil vedecké skúmanie neživej i živej prírody. Popri namáhavých geologických terénnych túrach sa venoval aj rastlinám. Odhalil súvislosť medzi rozšírením rastlinstva a geologickým podkladom a poukázal i na premenlivosť rastlinných druhov na základe ich životných podmienok.
Jeho dielo UEBER DEN EINFLUSS DES BODENS AUF DIE VERTHEILUNG DER PFLANZEN (1856) vyšlo dva roky pred Darwinovým O vývoji druhov. Okrem toho počas jedenástich rokov neúnavných zberov popri terénnej práci geológa zostavil najúplnejšiu zbierku na svete o rastlinke so symbolickým menom jarmila jarná (Draba verna), zvanej aj chudôbka.
Jarmila jarná (chudôbka), ktorej rozšírenie Dionýz Štúr študoval (vľavo), a jeho kresby skamenených ramenonožcov. Zdroj: ŠGÚDŠ
Monografia o drabách mu priniesla členstvo v moskovskej a vo francúzskej prírodovednej spoločnosti. No aj keď sa zaradil medzi významných botanikov, ťažiskom jeho práce boli predsa len geológia a paleontológia.
Už ako 20-ročný publikoval vo Viedni svoju prvú vedeckú prácu GEOGNOSTISCHE UNTERSUCHUNGEN IN DER GEGEND VON PRESSBURG UND MODERN o geologickom výskume okolia Bratislavy a Modry. Terénne výskumy absolvoval v okolí Viedne, Tábora, Ľvova, na Morave, v Štajersku, Korutánsku, Tirolsku, Chorvátsku, Taliansku, Sedmohradsku a v povodí Dnestra.
Neobišiel ani územie Slovenska
Veľkú časť svojej práce však napokon zameral na milovanú vlasť. S praktickými skúsenosťami z Východných Álp vykonal prvé systematické mapovanie väčšej časti Slovenska a položil základy geológie Západných Karpát. Podarilo sa mu určiť základnú vzájomnú spätosť Álp a Karpát, pričom upozornil na rozdielnosti týchto dvoch vysokohorských sústav.
Postupne spracoval jednotlivé pohoria Karpát spolu s priľahlými oblasťami – Malé Karpaty, Myjavskú pahorkatinu, Biele Karpaty, povodie Váhu a Nitry, Javorníky, Kysuckú vrchovinu, Považský Inovec, Strážovskú hornatinu, Veľkú a Malú Fatru, Oravskú Maguru, Chočské pohorie, Nízke a Vysoké Tatry a Spišsko-gemerské rudohorie – a ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov. Do stratigrafie uviedol keuper, lunzské, reingrabenské a grestenské vrstvy.
Geologický profil Praznova, Prenčína, Domaniže z práce o povodí Váhu a Nitry (hore) a geologický profil Rozsutca a okolia podľa D. Štúra (dolu). Zdroj: ŠGÚDŠ
Okrem toho je tiež tvorcom základov stratigrafie nesmierne zložitého bradlového pásma. Podľa vlastných paleontologických nálezov v bradlovom pásme na Považí vymedzil oddelenia strednej (doger) a vrchnej jury (malm). Prvý určil strednú kriedu na Považí aj na Orave a zaviedol mnohé názvy, ktoré dodnes používajú odborníci vo svojich vedeckých prácach: púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, praznovské vrstvy, súľovské zlepence a ďalšie.
Štúrov príspevok k poznaniu skamenených odtlačkov flóry sladkovodných kremencov. Zdroj: ŠGÚDŠ
Pri geologickom opise občasného prameňa Stratená v Slovenskom krase využil aj poznatky z krasových útvarov v Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku. Štúrova krasová terminológia, pri ktorej preberal názvy od miestnych obyvateľov Balkánu, platí dodnes nielen u nás, ale aj vo svete.
Jeho obrovská práca sa stala pilierom prvej prehľadnej geologickej mapy bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie. Geologickým mapám, ktoré zostavil, bola napokon v máji 1862 na Svetovej výstave v Londýne udelená zlatá medaila.
Viac ako 300 vedeckých spisov, úvah a rozpráv
Dionýz Štúr napísal za svoj život vyše 300 vedeckých spisov, úvah a rozpráv. Všetky sú veľmi cenné, no osobitné miesto v jeho tvorbe predsa len zaujíma 49 prác dotýkajúcich sa nášho územia, a to nielen pre priekopnícke vedecké počiny na geologickom poli.
Hoci svoje práce publikoval v nemčine, vtedajšom úradnom jazyku, o Slovensku vždy písal ako o svojej domovine a o jeho obyvateľoch ako o svojich krajanoch. Bol statočný národovec, ktorý aj napriek vysokému spoločenskému postaveniu štátneho úradníka vo Viedni neváhal podpísať v roku 1861 Memorandum národa slovenského uhorskému snemu.
Jednu zo svojich prác, konkrétne štúdiu GEOLOGICKO-GEOGRAFICKÁ OSNOVA POLOHOPISU SLOVENSKA (1862), ktorú vydal časopis Sokol, dokonca napriek úradnej nemčine z prozaických dôvodov napísal po slovensky. Zverejnil ju ako počiatočný príspevok k slovenskému vydaniu zemevidu (mapy, pozn. red.) Slovenska. Okrem zemepisného rozdelenia slovenských pohorí a vodopisných pomerov v nej vyjadril i pocity geológa vracajúceho sa po prechodení ťažkých terénov domov:
„Sotvaj si naši krajania drahí – vracajúc sa napríklad z neznámej Viedne domov, do tých milých krajov našich, ku príkladu do Turca, pomysleli: čo toho môže byť za príčina, že sa jim srdcia radosťou zatriasly, keď z vrchu Žiar a široko daleko rozprestrený, horami ovenčený – trebars už hádam aj sňahom ako cukrom posipaný – Turiec svoj zazreli? Tá známosť, že tam pod tou vysokou do neba vyšinutou holou, pri tej sivej skale, za tým hájom červeným, tam kde sa tie dva potôčky schádzajú, sa to miestečko nachodí, na ktorom jích dom, majetok, rodinka milá, i priatelia drahí jestvujú; tá známosť vravím, v ňadrách pocestných našich tú túžbu srdečnú zobudila, tam na tom miestočku sa čím skôr ocitnúť a sa v náručí milých svojich nachodiť.“
Udržiaval kontakty s významnými vedcami tej doby
Dionýz Štúr ako uznávaný zoopaleontológ, fytopaleontológ a geológ udržiaval počas života kontakty s významnými európskymi vedcami tej doby. Patrili medzi nich botanici L. Haynald, T. Kotschy, E. Boissier, A. de Candolle, Ch. Stevens, A. Neilreich, E. Purkyně, F. Unger, A. Bertolini, prírodovedci H. G. Bron, O. Heer, Ch. Darwin, J. D. Hooker, J. Klvan, geológovia a paleontológovia Ch. Lyell, R. I. Murchison, J. Kunšt, O. Reistmantl, J. Barrande, J. Krejčí, W. Haidinger, F. Hauer, H. Wolf, K. Paters, M. Lippold, A. Frič, zemepisec J. Palacký a iní.
Dôležité boli aj jeho kontakty s vtedajšími významnými slovenskými literárnymi a vedeckými pracovníkmi a verejnými činiteľmi. Patrili medzi nich lekár, vedec a spisovateľ G. K. Zechenter-Laskomerský, zoológ a entomológ L. Doležal, botanik J. L. Holuby, prírodovedec a maliar J. B. Klemens, hudobník a zberateľ slovenských piesní L. Reuss, politik a predseda Matice slovenskej V. P. Tóth, národní buditelia J. M. Hurban a K. Kuzmány, spisovateľ J. Kalinčiak a mnohí osobní priatelia.
Vďaka svojim pracovným aktivitám a bohatej publikačnej činnosti bol Štúr členom mnohých vedeckých spoločností, napríklad prírodovednej spoločnosti v Moskve, Paríži a Benátkach, a geologického ústavu v Londýne, Drážďanoch, Bruseli a ďalších.
Obrovské úsilie nezostalo nepovšimnuté
Nesmierne pracovné úsilie, ktoré Štúr venoval zostavovaniu geologických máp a vedeckým výskumom, bolo napokon ocenené aj funkčným postupom. V roku 1863 bol vymenovaný za sekčného geológa, v roku 1867 za banského radcu a v roku 1873 bol povýšený na šéfgeológa. V roku 1877 bol poverený funkciou zástupcu riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu a dva roky nato mu udelili titul hlavného banského radcu.
Pozrite si
O šesť rokov neskôr, teda v roku 1885, bol Dionýz Štúr ako najvýznamnejší geológ Rakúsko-Uhorska vymenovaný za riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. V histórii viedenského geologického ústavu sa už nikdy nič také nezopakovalo, na jeho čele stáli vždy iba Rakúšania. V roku 1889 dostal Štúr najvyššiu možnú úradnú hodnosť, titul dvorného radcu. Koncom roka 1892 sužovaný reumatizmom, postupujúcou chorobou srdca a následkami ťažkých terénnych prác požiadal o odchod do penzie. Z ústavu odišiel 1. novembra vyznamenaný rytierskym krížom rádu Leopolda.
Zaslúžený oddych si však dlho neužil. Zomrel v pondelok 9. októbra 1893 vo Viedni, kde je aj pochovaný.
Dionýz Štúr nikdy nezabudol na skromné pomery, z ktorých pochádzal, a vediac, čo je bieda, zanechal v závete základinu 15 000 zlatých pre chudobných študentov, ktorí študovali prírodné vedy s dobrým prospechom.
Na jeho pamiatku udeľuje dnes Slovenská akadémia vied (SAV) za prírodovedné práce Medailu D. Štúra. Na jeho počesť tiež nazvali v roku 1953 Slovenský geologický ústav v Bratislave Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra.
Tento text je súčasťou série článkov na tému Po kroku k pokroku, ktorá je mottom 20. ročníka podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku. Týždeň vedy a techniky 2023 sa uskutoční od 6. do 12. novembra 2023 v mestách po celom Slovensku, do ktorých prinesie desiatky prednášok, festivalov, workshopov, súťaží, podcastov, besied či výstav.
Aktuálne informácie o podujatí, ktorého hlavnými organizátormi sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) a Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), nájdete na webovej stránke tyzdenvedy.sk. Partnermi podujatia sú Slovenské elektrárne a EPSON. Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, RTVS, BKIS, VEDANADOSAH.sk, časopis Quark a Zážitkové centrum vedy Aurelium.
