Ocenenie vyjadruje tiež uznanie státisícom ľudí, ktorí sa minulý rok zúčastnili na protestoch proti politike diskriminácie a útlaku v Iráne.
Narges Mohammadiová. Zdroj: Niklas Elmehed © Nobel Prize Outreach
Nobelovu cenu za mier 2023 udelili iránskej ľudskoprávnej aktivistke Narges Mohammadiovej za jej boj proti utláčaniu žien v Iráne a úsilie v oblasti presadzovania ľudských práv a slobôd pre všetkých. Päťdesiatjedenročná aktivistka otvorene vystupovala napríklad proti trestu smrti v Iráne či povinnému noseniu hidžábu.
Boj za to, čo považuje za správne, Mohammadiovú stál mnoho. V Iráne ju 13-krát zatkli a päťkrát odsúdili celkovo na 31 rokov väzenia a 154 rán bičom. Od novembra 2021 ju väznia v Teheráne, kde vo svojom odboji ďalej pokračuje.
Bola to práve ona, kto vyniesol na svetlo sveta špinavé tajomstvá z iránskych väzníc. Vlani na jeseň sa tiež priamo z teheránskej väznice vyjadrovala k protestom v Iráne po smrti mladej Kurdky Mashy Aminiovej. Aminiová bola zadržaná mravnostnou políciou za to, že mala údajne príliš voľne nasadený hidžáb, a zomrela na následky násilného napadnutia priamo na policajnej stanici.
Mohammadiová po tomto čine zostavila svedectvo o sexuálnom a fyzickom zneužívaní žien zadržaných v iránskom väzení.
Pozrite si
Tohtoročná cena za mier vyjadruje tiež uznanie státisícom ľudí, ktorí sa minulý rok zúčastnili na demonštrácii proti politike diskriminácie a útlaku iránskeho teokratického režimu, namiereného proti ženám, a proti ktorým režim tvrdo zakročil. Odhadom bolo zabitých viac než 500 ľudí, tisíce utrpeli zranenia a najmenej dvadsaťtisíc demonštrujúcich skončilo vo väzení. Ich motto Žena – život – sloboda vyjadruje práve obetavosť a prácu Narges Mohammadiovej.
Kto je Narges Mohammadiová
Narodila sa v iránskom Zanjane v apríli 1972. Vždy jej išli prírodné vedy, špecializovala sa na fyziku, ktorú na Medzinárodnej univerzite Imáma Chomejního napokon i vyštudovala. Čakala ju kariéra inžinierky.
Ešte ako mladá študentka fyziky začala však v 90. rokoch vystupovať ako obhajkyňa rovnosti a práv žien. Po ukončení štúdia pracovala ako inžinierka a komentátorka rôznych novín s reformným zameraním.
V roku 2003 sa pripojila k tímu Centra ochrancov ľudských práv v Teheráne, organizácie založenej nositeľkou Nobelovej ceny za mier Širín Ebadiovou.
Po prvý raz bola zatknutá a za úsilie pomáhať väzneným aktivistom a ich rodinám odsúdená k mnohým rokom väzenia v roku 2011.
I keď poznala brutalitu teheránskej väznice Evin, po prepustení od svojich aktivít neupustila a zapojila sa do kampane proti trestu smrti.
Irán patrí tradične ku krajinám, kde sa bežne trestá smrťou. V celosvetovom meradle dokonca takýchto trestov každoročne realizuje najviac, len od januára 2022 bolo v Iráne popravených viac ako 860 väzňov.
Aktivizmus Narges Mohammadiovej v boji proti trestu smrti viedol k jej opätovnému zatknutiu v roku 2015 a k ďalším rokom za mrežami.
Po návrate z väzenia začala odporovať systematickému používaniu mučenia a sexuálneho násilia proti politickým väzňom, predovšetkým proti ženám.
História Nobelovej ceny
- Od roku 1901 bolo udelených 104 Nobelových cien za mier.
- Doteraz dostalo Nobelovu cenu za mier 19 žien a ocenených bolo 27 rôznych organizácií.
- Päť laureátov Nobelovej ceny za mier bolo v čase, keď ocenenie získali, zatknutých. Okrem aktuálnej laureátky Narges Mohammadiovej sú to Carl von Ossietzky, Aun Schan Su Ťij, Liou Siao-po a Ales Biaľacki.
- Medzi kandidátmi na ocenenie bolo v tomto roku 259 jednotlivcov a 92 organizácií.
- Nobelovu cenu za mier ako jedinú odovzdávajú v Osle.
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže po prvý raz bola Nobelova cena udelená až päť rokov po jeho smrti, teda v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny na pamiatku Alfreda Nobela. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Zdroje: Nobelprize, aktuality.sk, Seznam Zprávy, VND
(af)
