Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky možno označiť za kľúčový element slovenského politického systému. Tieto voľby už od roku 1998 využívajú pomerný volebný systém s jedným volebným obvodom, ktorý so sebou prináša ako pozitíva, tak aj negatíva. Výhodou celoštátneho obvodu je jeho miera proporcionality, na druhej strane jeho deficitom je neadekvátne zastúpenie regiónov a neúčinné využitie prednostných hlasov. Takto popisuje podstatu svojho projektu Modelovanie parlamentných volieb (Modeling of parliamentary elections) Dominika Zorvanová, Katedra matematiky Fakulty prírodných vied UMB, Banská Bystrica. Ako školiteľ pôsobil Štefan Gyürki.
„Spomínané nedostatky môžeme potlačiť zvýšením počtu volebných obvodov. V článku sa preto zaoberáme modelovaním zmeny počtu volebných obvodov z pôvodného celoštátneho na obvody kopírujúce regionálne a župné členenie Slovenska“. Na modelovanie autori využívajú výsledky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2016.
Podstata modelovania údajov spočíva najmä v možnostiach ich praktického uplatnenia. „V praxi to znamená, že pri identickom hlasovaní mohlo byť odlišné obsadenie parlamentu iba vďaka zmene vymedzenia volebných obvodov.“
Dominika Zorvanová ďalej priblížila, že čo sa týka prínosu jej práce pre bežnú populáciu, myslí si, že veľa ľudí netuší, aký by mala zmena počtu volebných obvodov vplyv na výsledok volieb, pričom so zvýšením počtu volebných obvodov by rozdelenie parlamentu viacej odzrkadľovalo ako preferencie jednotlivých volebných obvodov, tak aj voličov samotných. „Jedným z faktorov, ktorý by ovplyvňoval rozhodovanie voličov o tom, ktorému poslancovi hlas odovzdajú, by bola aj aktivita poslanca v prospech daného obvodu, čím by sa rozvíjali aj zaostalejšie oblasti Slovenska.“
Za najväčší prínos práce pre odbornú verejnosť autorka považuje iný pohľad na parlamentné voľby, ktorý by mohol podnietiť vytvorenie nových volebných systémov, ktoré by najlepšie odrážali preferencie voličov.
Príspevok „Modelovanie parlamentných volieb“ bol publikovaný v Zborníku recenzovaných príspevkov Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, kde sa o tejto téme dozviete viac. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
Doplňujúce informácie poskytli autori projektu: Dominika Zorvanová; Štefan Gyürki
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Mohamed_hassan/
Uverejnila: VČ