Ako globalizácia vplýva na ekonomický, sociálny a kultúrny život ľudskej spoločnosti? Odpoveďami na položenú otázku sa v rámci spoločného výskumu rôznych tímov z celého sveta vrátane Slovenska, zaoberá i prof. Ing. Ján Pokrivčák, PhD. z Katedry hospodárskej politiky Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
„Do roku ´89 bolo Slovensko veľmi málo globalizované, čo sa týkalo poľnohospodárstva. Ale domáca spotreba potravín bola na úrovni spotreby potravín v bohatých západných štátoch. Zaujímavé bolo to, že sme tak vysokú spotrebu dosahovali pri ďaleko nižších príjmoch, ako boli na západe,“ konštatuje prof. Ing. Ján Pokrivčák, PhD. Dôvodom podľa neho bolo, že táto spotreba bola dotovaná. „Odhaduje sa podľa Svetovej banky, že 10 % HDP bolo venované poľnohospodárstvu, aby sa dosiahla sebestačnosť v potravinách. Neskôr, s nežnou revolúciou prichádza globalizácia postupne, nastáva prudký pokles spotreby aj zhoršenie štruktúry spotreby potravín.“
Ako uvádza vedec zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, pozitívum vtedy bolo, že trh sa otvoril, bola v ponuke väčšia kvalita, naše firmy mohli začať meniť štruktúru produkcie a zvyšovala sa kvalita potravín. Členstvo v EÚ malo podľa neho vplyv aj na to, že sa významnejšie zmenil prístup k potravinovej bezpečnosti a potravinám ako takým, pričom situácia sa začala meniť najmä od roku 2000 až do súčasnosti.
„Na Slovensku ide viac percent príjmov na potraviny ako v zahraničí, je to okolo 20 %, ale u nás je tiež veľký rozdiel medzi obyvateľstvom. Chudobní dávajú aj 30 % svojich príjmov na potraviny, no sú aj najbohatší a tí dávajú zhruba 15 %, čo je na úrovni západných štátov.“ Profesor Pokrivčák ďalej tvrdí, že dôležité nie je len množstvo, ale aj kvalita potravín. „Nadváha a obezita je jeden z dôsledkov nekvality potravín a práve chudobní jedia najviac nekvalitných potravín. Slovensko na tom z hľadiska obezity nie je dobre. Je na popredných miestach v rámci EÚ a u 11-ročných detí sa tento trend ešte zhoršuje.“
Vedci v rámci tohto výskumu odhadli aj dopyt po potravinách pre jednotlivé domácnosti a rovnako tak odhadli dopyt po kvalitných potravinách na Slovensku. Údaje o množstve spotreby potravín a príjmoch boli získané na vzorke 6 000 domácnosti, pričom sa robili aj demografické charakteristiky.
„Dopyt po kvalite spotreby to sú technické veci, vypočítali sme aj časť elasticity, no tá sa dá tiež vydedukovať. Príjem u nás zásadným spôsobom ovplyvňuje dopyt po potravinách, v západných krajinách oveľa menej. Prevláda dopyt po potravinách, pričom elasticita dopytu je 1,44 pre zeleninu, pre mäso a ryby 1,22, čo je veľmi elastický dopyt. Znamená to, že príjem je obmedzujúcim faktorom pri konzumácii zdravých potravín,“ hovorí prof. Ing. Ján Pokrivčák, PhD. Dopĺňa, že ak majú ľudia nízke príjmy, kvalita musí trošku počkať.
Ďalšou z vecí, ktorou sa vedci vo výskume zaoberali, bola pestrosť v spotrebe potravín, pričom platí fakt, že čím je pestrejšia spotreba potravín, tím sú ľudia zdravší. „Ale pestrosť niečo stojí,“ uvádza prof. Ing. Ján Pokrivčák PhD., „…ľudia nemajú pestrú stravu, lebo sa sústredia na najlacnejšie potraviny, ľudia žijú v neistote, nevedia, čo bude, šetria aj na potravinách.“
Vedecký tím sa zaoberal aj ekonometrickým výskumom , t. j. rozoberali vzdelanie a jeho vplyv na výber potravín. „Čím sú ľudia vzdelanejší, aj keď majú nižší príjem, snažia sa dávať peniaze skôr na zdravé potraviny,“ hovorí prof. Ing. Ján Pokrivčák PhD. V neposlednom rade tiež skúmali, aký vplyv na výber kvalitných potravín má veľkosť domácností. Prišli k záveru, že aj to má zásadný vplyv, pretože vo väčších domácnostiach, ak je veľa detí a ide o domácnosť s nižšími príjmami, musia sa uskromniť, potravinová pestrosť klesá.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Medzinárodná vedecká konferencia „Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky“
Graf: Medzinárodná vedecká konferencia „Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky“
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejila a redigovala: ZVČ