Všetkým milovníkom folklóru, oddaným aj neverným, bláznivým aj ostýchavým, úprimným aj falošným. Venovanie, ktoré Joseph Grim Feinberg, PhD. adresoval čitateľom jeho novej publikácie s názvom Vrátiť folklór ľuďom: Dialektika autentickosti na súčasnom Slovensku.
Spomínaná kniha je v prvom rade snahou predstaviť činnosť mladej generácie Slovákov, ktorí sa v posledných rokoch snažili „vrátiť folklór ľuďom“, uvádza svoje dielo autor. „Mali pocit, že väčšina ľudí už nepoznala folklór v jeho staršej alebo autentickejšej podobe a dali si úlohu ich s týmto folklórom zoznámiť. Uvedomili si ale, že nikdy nemohli úplne presne rekonštruovať starý folklór a že dokonalá autentickosť je veľmi ťažko dosiahnuteľná. V knihe som teda sledoval rôzne paradoxy autentickosti, keďže sa autentickosť zdanlivo odďaľuje od ľudí, kým sa oni k nej blížia. Analyzoval som v knihe spoločenský význam tohto fenoménu hľadania autentického folklóru v podmienkach tzv. postkomunizmu, ale zároveň som uvažoval nad filozofickým významom autenticity vôbec v modernej dobe.“
Autor dospel k záveru, že moderný človek má hlbokú potrebu hľadať to autentické, pretože moderná spoločnosť sa mu javí ako niečo neisté, niečo nie svoje. „Táto túžba po autentickosti sa však vyjadruje v každej spoločenskej situácii ináč a špecifikom postkomunistickej situácie bolo, že autentický folklór sa nemal otvorene politizovať – tzv. ´ľud´ stratil legitímnosť ako politický pojem. Ľudia, ktorí v tejto situácii hľadali spojenie s autentickými tradíciami, snažili sa prekoncipovať autentický folklór ako niečo nepolitické, niečo, čo sa príliš nemieša do vecí verejných. Napriek tomu títo ľudia boli naďalej presvedčení, že folklór má hrať dôležitú, hoci premenenú úlohu v súčasnej spoločnosti.“
Čo teda Josepha Grima Feinberga, PhD. viedlo k príprave tejto knihy? Zaujímal sa o spojenie medzi estetikou a spoločnosťou a hľadal výskumnú tému. Folklór zaujímal práve ako estetický koncept, ktorý sa nedá oddeliť od spoločnosti: ide o kultúrny prejav (po anglicky „lore“), ktorý je spojený s nejakou koncepciou kolektívneho subjektu, čiže ľudu (po anglicky „folk“). „Keď som sa dozvedel o skupine mladých ľudí, ktorí chceli s nadšením zmeniť verejné chápanie folklóru, tušil som, že oni by mi pomohli k tomu, aby som pochopil, ako sa prepojenia estetiky so spoločnosťou v nových situáciách menia. Ako rôznorodé môže to prepojenie byť.“
Autor pri tvorbe tejto knihy mieril na rôzne publiká, rôzne čitateľské základe. „Na jednej strane sú ľudia, ktorí sa zaujímajú o folklór. Keďže kniha vyšla aj v angličtine, chcel som predstaviť tento slovenský prípad aj anglicky hovoriacemu publiku ľudí, ktorí sa zaoberajú folklórom či už ako odborníci, interpreti alebo milovníci. Knihu som však písal tiež pre Slovákov, ktorým som chcel predstaviť svoju možno nie úplne typickú interpretáciu založenú na mojom pohľade zvonku, nielen v zemepisnom zmysle, ale aj v odbornom zmysle, keďže moje vzdelanie nie je v stredoeurópskej etnológii (hoci som etnologickú literatúru pre tento projekt podrobne študoval), ale v kultúrnej antropológii severoamerického strihu a to vlastne v špecifickej podobe podanej na Chicagskej univerzite, kde som absolvoval doktorské štúdia.“
V Chicagu robiť antropológiu znamenalo robiť sociálnu a kultúrnu teóriu, pokračuje autor a preto jeho práca dáva dojem, že je prácou filozofickou. Je filozofickou, ale v intenciách sociálnej filozofie, ktorá chápe idey nie ako produkty geniálnych osobností, ale ako súčasť spoločnosti.
„A v tom sa sociálna filozofia prekrýva s kultúrnou antropológiou, ktorá robí v podstate to isté, hoci je niekedy dôraz trochu inde. Písal som teda aj pre publikum teoretikov a chcel som tým argumentovať, že aj kniha o folklóre môže byť plnohodnotný príspevok k sociálnej teórii. Keď trebárs literárny vedec píše o filozofii, alebo filozof o literatúre, nikto sa nečuduje, ale z nejakého dôvodu to pri folklóre neplatí.“
Ľudia sa podľa autora tejto knihy pýtajú, ako to môže ísť do hromady, filozofia a folklór? „Myslím, že by na tom nič nezvyčajného nemalo byť, ale musíme ľudí trochu naučiť, že sa to dá. Nebolo to teda ľahké, písať s týmito rozličnými publikami na mysli. Pokúsil som sa ale v presvedčení, že každému publiku prinášam niečo trochu nového, ak bude ochotné mať aspoň trochu trpezlivosti v tých častiach textu, ktoré sa na prvý pohľad možno zdajú, že nie sú pre nich. Sú pre nich práve preto, že to pôsobí na nich ako niečo cudzie, divné, teda nové a, dúfam, niekedy objavné. Bola to riskantná spisovateľská stratégia, nikdy nemôže človek uspokojiť všetkých čitateľov naraz. Ale myslím, že to stálo za riziko,“ uzavrel Joseph Grim Feinberg, PhD.
Publikáciu vydal Sociologický ústav SAV v edícii Analýzy ako svoju 2. publikáciu a AKAmedia, 2018.
Informácie a ilustrácie poskytol: Joseph Grim Feinberg, PhD.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Doplňujúci zdroj ilustrácie:
http://www.sociologia.sav.sk/publikacie.php?id=2978
Uverejnila: VČ
