Masky majú psychohygienickú funkciu. Kedysi ich používanie súviselo s lovom, náboženskými obradmi, pohrebom, ale aj divadlom.
Maska turoňa v popredí záberu z fašiangvých osláv v Múzeu slovenskej dediny. Zdroj: Múzeum slovenskej dediny SNM v Martine
Fašiangy súvisia s očakávaním jari. Tento rok začali 7. januára a končia 1. marca, spravidla končia štyridsať dní pred dátumom Veľkej noci a ich posledný deň sa označuje ako Popolcová streda. Podrobne sme o nich písali v článku Fašiangovým zábavám sa hovorilo aj bláznivé dni.
Spomínali sme tiež masky, ktoré si ľudia počas fašiangov tak radi obliekali. Umožňovali im totiž vybočiť z každodenného stereotypu, čo malo psychohygienickú funkciu. Etnologička Emília Horváthová v knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu tvrdí, že práve preto ľudia obľubujú masky aj v súčasnosti. V tomto článku na masky zaostríme viac.
V maskách sa aj zabíjalo
Počas fašiangového obdobia sa hrali rôzne hry, robili sa žarty a tancovali sa tanečné hry či improvizované tance maškár. Podľa Centra pre tradičnú ľudovú kultúru boli rozšírené a obľúbené obchôdzky maskovaných postáv s medveďom a turoňom, ale aj masky zobrazujúce rôzne zamestnania a typy ľudí (napr. sudca, vojak, kováč, žobrák a podobne).
Špecifickou maskou fašiangov je postava turoňa. Názov masky je odvodený od vyhynutého zvieraťa tura (na Slovensku vyhynul v 17. storočí), ktorý je v tradičnej kultúre symbolom sily a plodnosti. Etnológ Daniel Luther vysvetľuje, že maska zobrazuje volskú hlavu na tyči s otvárateľnou papuľou (chriapou) a so zvoncami na rohoch. Muž, ktorý niesol hlavu turoňa, bol prikrytý vrecovinou alebo obrátenou kožušinou. S turoňom chodila skupina fašiangovníkov – strelec, hájny, poľovník, mäsiar, žobrák s košom na dary, kominár, žena ľahkých mravov, stará žena s nemanželským dieťaťom (figurína dieťaťa). Turoň sa v každom dvore pováľal po hnojisku, kde ho obradne zabili a mäsiar ho naporcioval. Hnoj týmto magickým úkonom nadobudol vegetatívnu silu. Cieľom obchôdzok bolo zabezpečenie prosperity, plodnosti hospodárskych zvierat i ľudí. Podľa etnológa Luthera sa obchôdzky s turoňom zachovali aj v súčasnosti na severozápadnom Slovensku.
Masky mali ochrániť pred zlými silami
Etnológ Luther ďalej vysvetľuje, že masky nesúvisia len s obdobím fašiangov. Ich pôvod siaha až do mladšieho paleolitu a neolitu a ich používanie súviselo s lovom, náboženskými obradmi a pohrebom. Zo staroveku pochádzajú divadelné a komediálne masky.
Na Slovensku sa používali masky v období zimného slnovratu ako ochranný prostriedok proti pôsobeniu zlých síl. Počas novočoria a fašiangov ich ľudia nosili, aby si privodili prosperitu, zaistili dobrú úrodu a plodnosť hospodárskych zvierat i ľudí. Masky sa objavovali aj inokedy počas roku (Lucia, Barbora, Mikuláš) či v súvislosti s rôznymi príležitosťami životného cyklu ľudí (svadby, pohreby). Avšak nepoužívali sa rovnako na celom Slovensku. Niekde sa viac používali v období zimného slnovratu či v svadobných sprievodoch a menej počas fašiangov. Výnimkou sú evanjelické obce, kde sa masky nepoužívali vôbec, nakoľko to cirkev zakazovala.
Masky môžu byť zvieracie, zoomorfné, v podobe turoňa, kozy, koníka či medveďa. Rozšíreným typom masiek sú tiež antropomorfné, čiže zobrazujúce človeka, alebo aj také, ktoré zlučujú zvieracie i ľudské črty, napríklad čert.
Chlap v koši je vymyslená maska, ktorá paroduje ľudské vlastnosti. Zdroj: Múzeum slovenskej dediny SNM v Martine
Muži sa prezliekali za ženy a ženy za mužov
Etnológ na portáli Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru ďalej tvrdí, že na Slovensku boli v minulosti najrozšírenejšie slamené masky a masky z obrátenej kožušiny. Takéto postavy sa nazývali medveď, dedo a slameník. Ako sa spomína vyššie, masky tiež zobrazovali rôzne typy ľudí – ženy s mužom v koši na chrbte, svadobný pár alebo remeselníkov a rozličné povolania (lekár, handrár, pastier, mäsiar) či príslušníkov iných národností.
Rozšírené bolo aj prezliekanie mužov za ženy a naopak. Masky svadobného páru, tehotných žien či slobodných žien s figurínou dieťaťa využívali erotickú symboliku. Strašidelné masky plnili ochrannú funkciu a často zobrazovali rôzne démonické bytosti.
Ako sa dosahoval magický účinok
Správanie sa maskovaných postáv úzko súviselo so zámerom, ktorý chceli dosiahnuť. Počas fašiangov, svadieb, zabíjačiek a priadok ľudia nosili zábavné masky. Obradové masky mlčali, mali démonický vzhľad alebo boli z materiálu, ktorý mal magický význam (napríklad slama či kožušina), alebo niesli predmet magického charakteru (napríklad bábka dieťaťa). Maskované postavy vykonávali magické úkony, lebo ľudia verili, že tak zabezpečia dobrú úrodu či podporia plodnosť hospodárskych zvierat i ľudí. Napríklad skákali, váľali sa, ukazovali erotické gestá. Verili, že mágia bude fungovať aj vtedy, keď si s maskovanou postavou zatancujú alebo ju obdarujú.
Na zmenu vzhľadu ľudia v minulosti nevyužívali len masky. Mnohokrát si tvár nalíčili sadzami, múkou a prírodnými farbami. Používali sa aj rôzne kukly zahaľujúce celú hlavu alebo náličnice z kože či papiera, ktoré prekrývali tvár. Na tvár si ľudia lepili aj fúzy alebo briadky. Farby mali v tradičnej kultúre symbolickú funkciu. Červená vyjadrovala mladosť a veselosť. Biela zosobňovala smrť a démonickosť. Čierna bola farbou staroby.
Zdroje: Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu; web Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru (heslá: fašiangy; fašiangové obchôdzky; maska; maskovanie; turoň)
Zdroj foto: Múzeum slovenskej dediny SNM v Martine
