Nórskeho spisovateľa a dramatika ocenili pre jeho inovatívne hry a prózu, v ktorých sa mu darí formulovať nevysloviteľné.
Švédsky Karolínsky inštitút oznámil dnes 5. októbra 2023 o 13.00 hod. nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Laureátom za rok 2023 sa stal nórsky spisovateľ a dramatik Jon Fosse. Šesťdesiatštyriročný autor je vo svojej krajine považovaný za najväčšieho dramatika od čias Henrika Ibsena.
Píše v menšinovom jazyku
Jon Fosse si vyslúžil pozornosť Švédskej akadémie pre svoje inovatívne hry a prózu, kde sa mu darí formulovať nevysloviteľné. Spisovateľ debutoval v roku 1983 a dodnes mu vyšlo viac ako štyridsať kníh. Zaujímavosťou je, že píše v menšinovom severskom jazyku nynorsk.
„Napriek tomu, že som začínal ako básnik a románopisec, prelom v mojej kariére nastal až vtedy, keď som začal písať divadelné hry. Pätnásť rokov som potom prakticky písal len pre divadlo. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie a trochu aj dobrodružstvo. Písal som predovšetkým cez leto a zvyšok roka som strávil cestovaním po zahraničných divadlách a poskytovaním rozhovorov,“ uviedol Fosse pre LA Review of Books.
Jeho najväčším prozaickým dielom, aspoň podľa slov Švédskej akadémie, je Septológia, monumentálny román dokončený v roku 2021. Je koncipovaný ako vnútorný monológ maliara Asleho, ktorý sa odohráva v rozmedzí siedmich dní. Je to elégia o smrti Asleho ženy.
„Jeho hrdinovia žijú v abstraktných, poetických svetoch, ktoré charakterizuje studená a krutá vnútorná i vonkajšia realita. Podobne ako v islandských ságach aj tu hrdinovia hovoria len málo. A o tom, ako vyzerá okolie, sa veľa nedozvieme,“ týmito slovami opísal Fosseho prácu redaktor BBC Alan Davey.
Bol alkoholikom, no počas písania nepil
Rozhodol sa vrátiť sa ku koreňom, k písaniu svojho štýlu prózy a poézie. Po tom, čo dokončil prvú prózu, ktorá vyšla v roku 2007, niekoľko rokov nič nenapísal.
Fosse sa nikdy netajil tým, že mal obdobie, keď svoje úzkosti liečil alkoholom. Prešiel si vážnym delíriom a otravou alkoholom. Počas písania vraj nikdy nepil. Rozhodnutie skončiť s alkoholom prišlo v roku 2012, keď sa zároveň stal katolíkom.
Po minuloročnom úspechu Francúzky Annie Ernauxovej tak cenu opäť získal európsky autor. Medzi tohtoročných favoritov pritom patrili Salman Rushdie, čínska avantgardná spisovateľka Cchan Süe či Ruska Ljudmila Ulická.
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže po prvý raz bola Nobelova cena udelená až päť rokov po jeho smrti, teda v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny na pamiatku Alfreda Nobela. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Zdroj: Nobelprize, Seznam spravy, VND
(JM)