Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nežná revolúcia priniesla najdlhšie obdobie demokracie v našej spoločnosti

Marta Bartošovičová

November 1989, Námestie SNP v Bratislave. Foto: Jana Šebestová

V týchto dňoch si pripomíname 30. výročie novembrových udalostí 1989, ktoré zásadným spôsobom zmenili politické, ekonomické, kultúrne a sociálne pomery v Českej republike a na Slovensku – v krajinách bývalej  Československej socialistickej republiky. Pri tejto príležitosti historik prof. Martin Pekár, prorektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, povedal: „S novembrom 1989 je to ako so vzduchom – neuvedomujeme si v každej chvíli jeho dôležitosť pre život, kým nie je znečistený, alebo kým sa nezačneme dusiť.“

Procesy súvisiace s tzv. nežnou alebo zamatovou revolúciou a ich dopady na dnešnú spoločnosť hodnotia odborníci z rôznych oblastí – ekonómovia, politológovia, sociológovia, historici…

Ak by sme chceli hierarchizovať historické udalosti novodobých slovenských, resp. česko-slovenských dejín, kde by sa umiestnil November ’89?

prof. PaedDr. Martin Pekár, PhD.Na túto otázku nejestvuje, podľa môjho názoru, ani jednoduchá ani jednoznačná odborná odpoveď,“ reagoval historik prof. PaedDr. Martin Pekár, PhD., prorektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pre vysokoškolské vzdelávanie, akademické tradície a obrady, vedúci Katedry histórie Filozofickej fakulty UPJŠ a člen Správnej rady Ústavu pamäti národa. „Žiada sa povedať, že dnes nemáme k dispozícii adekvátny výskum historického vedomia spoločnosti na Slovensku, ktorý by takú otázku postavil. Môže sa zdať, že tridsať rokov po Novembri 1989 je už dostatočný odstup. Samozrejme, historici, politológovia a ďalší experti sa tejto udalosti venujú. No zároveň blížiace sa jubileum v kombinácii s dnešnou spoločensko-politickou realitou ukazuje, aký je November ’89 a jeho odkaz stále pre ľudí aktuálny a ako rozdielne dokážu túto udalosť aj jej kontext interpretovať. Neraz, žiaľ, z extrémnych pozícií,“ konštatoval prof. Martin Pekár. 

November ’89 bol podľa historika Martina Pekára udalosťou, počas ktorej sa ľudia napriek strachu a neistote zomkli vo vidine lepšieho života. Výsledkom bol pád komunistickej totality a zmena režimu. „Táto zmena priniesla najdlhšie obdobie demokracie, aké naša spoločnosť zažila. Na otázku, ako každý z nás naložil s nadobudnutou slobodou a zodpovednosťou, čo pre túto spoločnosť a jej rozvoj urobil, si musí každý občan odpovedať sám. V odpovedi je možno ukrytý kľúč k lepšej budúcnosti.“

Sociologický prieskum k 30. výročiu pádu komunizmu

Zo sociologického prieskumu, ktorý realizovali v Českej republike a v Slovenskej republike pri príležitosti 30. výročia pádu komunizmu vyplýva, že Česi vnímajú zmeny po roku 1989 pozitívnejšie ako obyvatelia SR. Až takmer 40 percent Slovákov si totiž myslí, že za socializmu bolo lepšie. Sociológovia to pripisujú nepriaznivej životnej situácii, najmä staršej generácie, ktorá aktívne zažila obdobie pred rokom 1989, ale aj stále silnému príklonu k myšlienke silného vodcu a autoritárskym metódam vládnutia.

Ako výsledok tohto prieskumu interpretujú historici?

„Základná informácia a tento priestor nepostačujú na hlbšiu interpretáciu takej komplexnej a živej témy,“ poznamenáva prof. Martin Pekár. „V prvom rade by som ako historik konštatoval fakt, známy aj z iných súvislostí, že prieskum potvrdzuje rozdielny charakter spoločnosti v Česku a na Slovensku a že v spoločnom štáte sa ani totalitnému režimu nepodarilo preklenúť tieto vnútorné rozdiely – politické, národnostné, ekonomické či kultúrne. Z nich pramení rôzne prežívanie a následne spomínanie na obdobie pred Novembrom ’89, ktoré môže byť aj dnes spájané, okrem iného, napríklad s pocitom sociálnej istoty či (socialistickej) modernizácie. Do úzadia pritom ide totalitný charakter komunistického režimu a jeho represívne opatrenia, ktoré sa dotkli relatívne úzkej skupiny ľudí, pretože v Československu nejestvovalo masové opozičné hnutie podobné napríklad poľskej Solidarite. A ako sa hovorí: Čo oči nevidia, to srdce nebolí…

Neformálne diskusné stretnutie: Dnes nás učia, v ’89 boli študentmi

Zámerom neformálneho diskusného stretnutia pod názvom Dnes nás učia, v ’89 boli študentmi, s podtitulom Rozhovory o nehe, moci a politike, sú reflexie revolučných udalostí z Novembra ’89 z perspektívy tých, ktorí boli pred 30-timi rokmi sami študentkami a študentmi. Podujatie sa koná v rámci Dňa košických študentov pri príležitosti osláv 30. výročia Nežnej revolúcie  a jeho organizátorom je Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

„Pedagógovia a vedeckovýskumní pracovníci našej fakulty budú diskutovať so študentmi o tom, ako začali byť občanmi, a budú hľadať odpovede na to, či môže nežný odpor zmietnuť totalitný režim a aké je miesto jednotlivcov v toku dejinných udalostí,“ konkretizuje autorka myšlienky Mgr. Adriana Jesenková, PhD., z Katedry aplikovanej etiky Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá bude zároveň moderátorkou podujatia.

Diskutovať budú doc. Mgr. Róbert Stojka, PhD., z Katedry filozofie a dejín filozofie FF UPJŠ, PhDr. Marián Gladiš, PhD., z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ a Mgr. Peter Mlynárčik, PhD., z Matematického ústavu SAV v Košiciach. Podujatie sa uskutoční v utorok 19. novembra 2019 o 15.00 h v spoločenskej sále budovy Minerva v areáli Filozofickej fakulty UPJŠ na Moyzesovej ul. č. 9 v historickom centre Košíc. Diskusia bude spojená s verejnou nahrávkou Rádia Regina. 

Informácie poskytol: PhDr. Marián Gladiš, PhD., Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu prof. Martina Pekára

Ilustračné foto: Jana Šebestová, zdroj: 1989.sng.sk/studentske-hnutie

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky