Mikulášske oslavy majú už aj moderné trendy.
Ilustračná fotografia vianočných ozdôb a anjela. Zdroj: iStockphoto.com.
Ľudia oddávna považovali koniec jesene a začiatok zimy za obdobie, keď zlo získava prevahu nad dobrom. Dôvodom sú predlžujúce sa noci na úkor denného svetla. Temnota prevažuje nad svetlom a narastá aktivita nadprirodzených negatívnych síl.
„Tomuto domnelému nebezpečenstvu sa ľudia snažili čeliť používaním ochranných prostriedkov, magických úkonov a podobne,” vysvetľuje etnologička Emília Horváthová.
Po Kataríne, Ondrejovi a Barbore je Mikuláš ďalší zo stridžích dní. V tieto dni ľudia verili, že sú nepriaznivé sily aktívnejšie, s čím spájali tiež činnosť stríg. Podľa toho ich aj nazývali. Strigy sa snažili v tieto dni vniknúť na gazdovstvá a škodiť dobytku a ľuďom.
Ľudia verili, že strigy sa dokážu premeniť na zviera či prejsť kľúčovou dierkou. Ako ochranu podľa etnologičky ľudia kreslili cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže na miesta, kam by mohla striga vojsť. Okrem toho gazdovia vešali nad dobytkom cibuľu či cesnak. Strigy mohli škodiť aj prostredníctvom ukradnutých vecí. V tieto dni sa preto ani nič nepožičiavalo a nepredávalo. Tiež nesmela v tieto dni prísť ako prvý návštevník akákoľvek osoba ženského pohlavia.
Pozrite si
Zvyky na Mikuláša siahajú do stredoveku
Svätý Mikuláš bol biskupom v 4. storočí v Myre, v Malej Ázii. Narodil sa do bohatej kresťanskej gréckej rodiny v meste Patara. Ako biskup pomáhal prenasledovaným kresťanom. Podľa legendy zachránil tri dcéry z chudobnej rodiny pred neistou budúcnosťou. Dcéram venoval potajme v noci na okno domu, v ktorom bývali, mešce peňazí, aby mali dostatočné veno na vydaj.
Mikuláš je patrónom rybárov, lodníkov, pastierov, zlatníkov, detí, dospelých dievčat, študentov, obchodníkov, lekárov, kamenárov aj hasičov. Okrem toho je patrónom Ruska a iných krajín. Býva zobrazovaný v biskupskom rúchu s mitrou (ceremoniálnou biskupskou pokrývkou hlavy, pozn. redakcie).
Mikulášske zvyky siahajú podľa etnologičky Emílie Horváthovej až do stredoveku. Pôvodne išlo o obyčaje spojené so slnovratom, ku ktorým patrila výmena darov a maskované sprievody. Cirkev v snahe nahradiť pôvodný kult kresťanským určila deň 6. decembra za deň svätého Mikuláša.
Svätec sa kvôli svojej obetavosti a zmyslu pre spravodlivosť tešil značnej popularite v najširších vrstvách obyvateľstva Byzantskej ríše. V nasledujúcich obdobiach sa postava Mikuláša stala námetom legiend v celej Európe.
Ľudia sa sťažovali, sprievody obmedzili
Počas obdobia feudalizmu študenti v mestách organizovali maskované mikulášske sprievody, počas ktorých bol niektorý študent prezlečený za biskupa Mikuláša. Potom chodili po domoch a pýtali dary. Maskovaní účastníci sa však nie vždy správali slušne a strašili deti.
„Z dôvodu mnohých sťažností nakoniec tieto sprievody na našom území zrušil cisár Jozef II,” pripomína etnologička. Obchôdzky fungovali už len v zredukovanej podobe – trojčlenné skupinky pozostávajúce z Mikuláša, čerta a anjela. Navštevovali iba známe domy a odovzdali deťom sladkosti, ktoré im rodičia pripravili. Maskované sprievody, obchôdzky, príprava špeciálneho mikulášskeho pečiva a odovzdávanie darčekov sa v minulých storočiach viazali na mestské a šľachtické prostredie.
Do slovenského vidieckeho a roľníckeho prostredia začali mikulášske zvyky z miest prenikať až v 19. storočí, pričom nadväzovali na predchádzajúce tradície.
Čert bol prezlečený do obráteného kožucha, anjel sa podobal postave Barbory alebo Lucie a Mikuláš chodil v dlhom kožuchu s fúzmi a bradou, berlou a mitrou. Obchôdzky boli zamerané na deti a do masiek sa prezliekali staršie deti a mládež. Podoby masiek sa líšili. Niekde chodila na obchôdzku aj maskovaná postava medveďa. Počas obchôdzok deti odriekali rôzne riekanky či modlitbičky, za čo dostali oriešky alebo sušené ovocie.
S týmto dňom, rovnako ako s inými stridžími dňami, tiež súvisel zákaz ranných ženských návštev, šitia a pradenia. Muži nechodili pracovať do hory, lebo sa obávali, aby ich neprivalil strom. Podobne ako na Ondreja, aj v tento deň mohli dievčatá realizovať ľúbostné čary a veštenie.
Ilustračná fotografia mikulášskych sladkostí. Zdroj: Pixabay CC
Ako sa menia oslavy v súčasnosti
Súčasné mikulášske zvyky na Slovensku skúmala etnologička Zuzana Beňušková. Zistila, že skupinové stretnutia detí s Mikulášom majú dve podoby.
V prvom prípade ide o pripravené verejné podujatia, ktoré organizujú napríklad mestské inštitúcie, obchodné centrá a športoviská, kam deti prichádzajú za Mikulášom a ten im rozdáva sladkosti. Druhým variantom sú zorganizované podujatia v niektorej inštitúcii – materská škola, detský domov či detské oddelenie v nemocnici. V niektorých obciach a mestách, napríklad v bratislavskej Petržalke, sa organizujú aj veľké sprievody, pričom pri tejto príležitosti sa rozsvieti i oficiálny vianočný stromček a pouličná výzdoba.
Novodobým prvkom v mestskom prostredí je podľa Beňuškovej fotografovanie sa detí a rodín s Mikulášom, čertom a Snehulienkou v obchodných centrách. Maskované sprievody spojené s návštevou omše a kultúrnym programom sú rozšírené aj vo vidieckom prostredí. Ďalším novodobým trendom sú nákladné firemné vianočné či mikulášske večierky, ktoré majú charakter teambuildingu.
Zdroje: Zuzana Beňušková – Prečo sú Vianoce tradičné aj nové?, Emília Horváthová – Rok vo zvykoch nášho ľudu, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
