Určite ste neraz skúšali zadržať dych pod vodou. Každý vydrží iný čas, jeden dlhšie, druhý kratšie. Na ako dlho teda dokážeme zadržať dych pod vodou?
Hänjo sú Kórejčanky živiace sa potápaním a lovením potravy. Zdroj: iStock.com/SUNGMOON HAN
Ostrov Čedžu leží asi 80 kilometrov južne od Južnej Kórey a je jedným z miest, kde sa najdlhšie zachoval tradičný spôsob života. Stále sa tam praktizuje šamanizmus, hovorí sa jazykom čedžu, hoci je považovaný za kriticky ohrozený, a na pobreží žijú hänjo, ženy, ktoré sa živia potápaním.
„Ženy sa od 17. storočia starajú o lov morských živočíchov, aby uživili svoje rodiny,“ vysvetľuje časopis Oceanographic Magazine. Kedysi to robili muži, ale tých povolali do armády a ženy sa museli uživiť samy. „Okrem toho vtedajší kórejský vládca uvalil vysoké dane na príjmy mužov, ale oslobodil od nich prácu žien,“ dodáva. „Ženy na ostrove nemali inú možnosť, než stať sa hlavnými živiteľkami rodín.“
Výsledkom boli generácie potápačiek, ktoré začali s výcvikom pre túto prácu vo veku 11 rokov a pokračovali až do dôchodku, lebo ich priemerný vek je v súčasnosti 70 rokov. Ženy sa potápajú až desať hodín denne a viac ako polovicu z toho trávia pod vodou. Uvádza to nová štúdia, ktorá sledovala túto skupinu a zaznamenala, že potápačky hänjo trávia „väčšiu časť dňa na mori ako ľadové medvede“, ako aj „najviac času pod vodou zo všetkých ľudí, ktorí boli meraní“.
Potápači Bajau majú genetické predispozície
Vodní ľudia, sea gypsies alebo morskí nomádi z kmeňa Bajau už viac ako tisíc rokov obývajú vody oceánu a ich domovom sú plte. Ponárajú sa stovky metrov pod hladinu, kde dokážu vydržať bez vzduchu až 13 minút a často trávia až 60 percent pracovného dňa vo vode. Podľa odborníkov takýto čas vydržia nedýchať napríklad morské vydry.
Potápači Bajau majú výrazne odlišnú fyziológiu: ich slezina je až o 50 percent väčšia ako slezina Saluanov, etnickej skupiny žijúcej na pevnine na neďalekom ostrove Sulawesi.
Pri zadržiavaní dychu sa nám najskôr spomalí búšenie srdca. Takýmto spôsobom sa zníži množstvo spotrebovaného kyslíka, potom sa uzavrú krvné cievy v končatinách, aby sa krvný tok mohol udržať v najdôležitejších orgánoch. Nakoniec sa sťahuje slezina a vypúšťa do tela poslednú zásobu okysličených červených krviniek.
Kórejské potápačky na ostrove Čedžu majú v súčasnosti priemerne 70 rokov. Zdroj: iStock.com/Shanae Ennis-Melhado
To nie je jediný genetický rozdiel medzi Bajau a Saluanmi. Ľudia z kmeňa Bajau majú gén PDE10A, ktorý Saluani nemajú. Predpokladá sa, že tento gén ovláda funkciu štítnej žľazy a súvisí s veľkosťou ich sleziny. Hoci úlohu kultúry a času stráveného vo vode nemožno preceňovať, zdá sa, že potápači Bajau majú v sebe zakódované, že prežije len ten najsilnejší. Voľné potápanie je mimoriadne nebezpečné, a preto aj vysoko trénovaní potápači často umierajú, pretože po dlhom čase strávenom vo vode stratia vedomie a utopia sa.
Chorvát vydržal pod vodou pol hodiny
Freediver z Chorvátska Vitomir Maričić tento rok prekonal svetový rekord, keď na neuveriteľných 29 minút a 3 sekundy zadržal dych pod vodou. Podľa Guinnessovej knihy rekordov je to najdlhší dobrovoľne zadržaný dych pod vodou, ktorý prekonal predchádzajúci rekord takmer o päť minút.
Freediver však mal svoju stratégiu. Pred pokusom Vitomir desať minút vdychoval čistý kyslík, čo mu rozprúdilo krvný obeh, pričom kyslík sa dostal aj do krvnej plazmy, čo sa za normálnych okolností nedeje. Vďaka tomu sa mohol ponoriť s takmer päťnásobkom hodnoty kyslíka v porovnaní s bežným množstvom v tele.
No len veľký dúšok vzduchu nestačí na to, aby človek vydržal tak dlho bez dýchania. Ďalšou výhodou, ktorú mal Maričić oproti potápačom hänjo a Bajau, je to, že vypol hlavu. Nepanikáril a na nič nemyslel, vďaka čomu dokázal vydržať dlhšie pod vodou.
Vydržať takmer pol hodiny bez dýchania nezvládne väčšina ľudí a dokonca ani delfíny. Aleix Segura, predchádzajúci držiteľ rekordu, ktorý vydržal 24 minút bez vzduchu, využil rovnaké techniky ako jeho nástupca.
Zdroj: IFL Science
(RR)
