Na výskum jazyka ako kultúrneho kódu je zameraný projekt Model komparatívneho výskumu ľudovej kultúry v bulharčine a slovenčine (A Model of Comparative Research of Fragments of the Folk Culture in Bulgarian and Slovak Languages).
„Znamená to, že jazyk sa vníma nielen ako nástroj dorozumievania, ale ako širší kultúrny fenomén. Ide o špecifický prístup k výskumu jazyka, ktorý kladie dôraz najmä na vzťah národného jazyka s národnou kultúrou. Na základe tohto prístupu môžeme výskumom jazyka zistiť, ako isté národné spoločenstvo vníma svet a ako mu rozumie, aké sú základy jeho kultúry. Vytvára sa tzv. jazykový obraz sveta, ktorý je zložený ako mozaika pojmových metafor a kategórií. Ide o rozmer v jazyku spojený s jeho antropocentrickou a etnocentrickou povahou, so vzťahom myslenia a reči, pričom sa zohľadňujú a ukazujú aj špecifiká jednotlivých národných kultúr,“ vysvetlila doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD. zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV.
Výskum jazyka ako kultúrneho fenoménu v kontexte jazykového obrazu sveta a ľudského myslenia našiel podľa nej svoje vyjadrenie v špecifickej interdisciplinárnej vednej oblasti – etnolingvistike, ktorá skúma tesné prepojenie jazyka a tradičnej duchovnej kultúry ako dvoch nerozlučiteľných a vzájomne podmienených zložiek identity spoločenstva. „Etnolingvistika tak vníma jazyk ako produkt ľudskej mysle, ale aj ako prejav kultúry každého národného spoločenstva prostredníctvom jednotlivých pojmov a slovných vyjadrení spätých s tradičným každodenným hospodárskym, historicko-spoločenským, kultúrnym a duchovným prostredím. Máme tu na zreteli vzťah národného spoločenstva k vonkajšiemu svetu, ktorý ja založený na pragmatickosti, skúsenosti a každodennom živote.“
Prioritne sa výskumný tím venuje vytvoreniu komparatívneho modelu kultúrnych dominancií v bulharskom a slovenskom jazyku na základe výskumu fragmentov ľudovej kultúry z oblastí ľudového kalendára, rodinného rituálneho cyklu a demonológie či ľudovej terminológie. Do vytvoreného výskumného modelu – matrice budú riešitelia dopĺňať zozbieraný jazykový materiál z obidvoch jazykov. Matričná prezentácia fragmentov z oboch ľudových kultúr načrtne kultúrne dominanty, ktoré sú špecifické pre bulharské a slovenské kultúrne a jazykové prostredie.
Medzinárodný projekt zastrešujú dve vedecké inštitúcie – Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied a Ústav bulharského jazyka Ľubomíra Andrejčina Bulharskej akadémie vied. Riešiteľský kolektív pod vedením Kataríny Žeňuchovej (Slavistický ústav Jána Stanislava SAV) a Márie Kitanovovej (Ústav bulharského jazyka Ľubomíra Andrejčina Bulharskej akadémie vied) má v úmysle vytvoriť model dvojjazyčného porovnávacieho výskumu fragmentov duchovnej kultúry Bulharov a Slovákov, pričom osobitná pozornosť sa venuje práve opisu jedinečností a osobitostí porovnávaných národných tradícií.
V priebehu riešenia projektu sa od roku 2015 realizovalo niekoľko výskumných pobytov v Bulharsku a na Slovensku, kde riešitelia popri plnení výskumných úloh (excerpcia archívnych a knižničných fondov) a účasti na vedeckých fórach rokovali o výsledkoch spolupráce a ďalšom postupe prezentácie a diseminácie výsledkov výskumov a vedeckovýskumných aktivít.
V rámci riešenia projektu sa v Bratislave 5. – 7. októbra 2016 uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia Jazyk a kultúra v slovanských súvislostiach. Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru (k 1100. výročiu jeho smrti). Na konferencii odzneli referáty v dvoch tematických okruhoch:
- Príspevky zamerané na aktuálne výskumy v oblasti slovanskej etnolingvistiky, na komparatívny výskum ľudovej terminológie, referáty zamerané na komparatívny výskum jazykového obrazu sveta v slovanskej duchovnej kultúre. Svoje referáty v uvedených okruhoch predstavili vedci zo Slovenska, Bulharska, Poľska, Ruska, Bieloruska, Ukrajiny.
- Tematiku konferencie tvorili i referáty venované dielu Klimenta Ochridského a jeho prínosu pre slovanskú a európsku kultúru. Svätý Kliment Ochridský patril k učeníkom a spolupracovníkom svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda, bol jedným z pilierov ich misijného pôsobenia na Veľkej Morave, keď sa začala naplno formovať slovanská kresťanská kultúra.
Počas konferencie sa v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave uskutočnila aj prezentácia najnovších slavistických vedeckých publikácií ruských, bulharských a slovenských slavistov.
Výsledky riešenia projektu boli v roku 2017 prezentované aj v rámci monotematickej knižnej publikácie Jazyk a kultúra v slovanských súvislostiach s podtitulom Zo slovanskej etnolingvistiky, ktorá vyšla vo vydavateľstve VEDA v spolupráci s Ústavom bulharského jazyka Ľubomíra Andrejčina Bulharskej akadémie vied, Veľvyslanectvom Bulharskej republiky na Slovensku a Slovenským komitétom slavistov. Editormi knižnej práce sú P. Žeňuch, K. Žeňuchová (Slovensko) a M. Kitanovová (Bulharsko). Monotematický súbor štúdií sa zameriava na výsledky slovanských etnolingvistických výskumov, ktoré vnímajú jazyk ako širší etnokultúrny fenomén v rámci dávno postulovaného vzťahu jazyka, tradičnej duchovnej kultúry a slovesného folklóru ako nerozlučiteľných a vzájomne podmienených zložiek identity každého národného spoločenstva.
V roku 2017 bola realizovaná pracovná cesta riešiteľov P. Žeňucha a K. Žeňuchovej do Bulharska do Sofie, kde sa uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia „Meždunarodnata jubilejna konferencia na Instituta za balgarski ezik“ „Prof. Ľubomir Andrejčin“, kde boli prednesené dva referáty: K. Žeňuchová – Perspektivi na etnolingvistikata v Slovakija (varchu primera na slovaško-balgarskoto satrudničestvo); P. Žeňuch – Za rezultatite ot savremennite naučni izsledvanija na slovaškite i balgarskite slavisti. Príspevky boli publikované v spoločnom zborníku, ktorý vyšiel v Sofii v roku 2017.
Doba trvania projektu Model komparatívneho výskumu ľudovej kultúry v bulharčine a slovenčine je 1. 1. 2015 – 31. 12. 2018.
Odborný garant textu a foto poskytla: doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD., Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
