Matematická úzkosť je nepriaznivým fenoménom súvisiacim s matematikou v bežných situáciách života. Upozorniť na vzťah medzi matematickou úzkosťou a rodom, úspešnosťou, výkonom, voľbou budúceho povolania, poukázať na jej možné príčiny a symptómy je cieľom príspevku Matematická úzkosť a jej vzťah k rodu, úspešnosti, výkonu a voľbe budúceho povolania žiakov základných škôl (Mathematics Anxiety and Its Relation to Gender, Achievement, Performance and Career Choice in Elementary School Children) od autorky Kataríny Cibulkovej z Katedry matematiky Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a jej školiteľky doc. PaedDr. PhDr. Valérii Švecovej, PhD. v spolupráci s PhDr. et Mgr. Evou Škorvagovou, PhD.
Výskumný súbor reprezentovalo 164 žiakov siedmeho a deviateho ročníka základných škôl v Rajci. Dáta boli získané administrovaním dotazníka vlastnej konštrukcie, škály AMAS, Beckovej posudzovacej škály úzkosti, Dotazníka na meranie úzkosti a úzkostlivosti a písomnej práce z matematiky. „Najdôležitejšie výsledky ukázali, že matematickú úzkosť vykazovalo 20,48 % chlapcov a 30,86 % dievčat; 20,27 % z najúspešnejších žiakov v matematike, 33,33 % z najmenej úspešných participantov; 14,29 % z participantov s výberom povolania súvisiacim s matematikou a 34,04 % s nesúvisiacim povolaním; 69,77 % participantov so známkou 2 z písomnej práce. Aktuálnu úzkosť vykazovalo 29,29 % pred a 61,59 % participantov po písomnej práci z matematiky.“
Katarína Cibulková vidí niekoľko prínosných zistení pre odbornú verejnosť. „Prvým z nich je zistenie, že počas písomnej práce z matematiky sa zvýšil počet žiakov so zvýšeným stupňom aktuálnej úzkosti o viac ako 100 % ako ich počet pred písomnou prácou. Signalizuje to vypätie (stres) žiakov počas písania neočakávanej písomnej práce z matematiky (ktorá bola paradoxne z nedávno osvojeného učiva). Ďalšími zisteniami sú výsledky, že 41,46 % žiakov subjektívne uviedlo nervozitu ako prejav úzkosti na vyučovacích hodinách matematiky za posledný týždeň a že matematická úzkosť bola nameraná u 30,86 % dievčat a 20,48 % chlapcov.“
Dôvodom môže podľa nej byť aj stigmatizácia dievčat učiteľmi či rodičmi, ako osôb neúspešných v matematike. Zaujímavým je aj zastúpenie 14,29 % žiakov so zvýšenou matematickou úzkosťou, ktorých zvolené budúce povolanie súviselo s matematikou, zatiaľ čo žiakov so zvýšenou matematickou úzkosťou, ktorých povolanie nesúviselo s matematikou, bolo 34,04 %. „Domnievam sa, že keby odborná verejnosť zamerala svoju pozornosť aj na fenomén matematickej úzkosti, bolo by možné čiastočne eliminovať žiacky strach z matematiky a zvýšiť úspešnosť žiakov v matematike, či už v rámci klasifikácie alebo v rôznych medzinárodných meraniach. Opatrenia eliminujúce matematickú úzkosť by mohli ovplyvniť záujem žiakov o povolania súvisiace s matematikou a s oblasťami, ako sú informatika, technické smery a iné. Domnievam sa, že aj samotný učiteľ môže zmenou spôsobu výučby, prístupu, ovplyvniť minimálne vonkajšie faktory spôsobujúce matematickú úzkosť.“
Autorka práce je presvedčená, že mnohokrát sa v bežnej praxi stretávame s názormi, že matematika je náročná, nie každý môže matematiku študovať, matematika nie je pre dievčatá… „Verejnosť by si mala položiť otázku, prečo je to tak? Nerada by som lipla na tvrdení, že dôvodom je práve matematická úzkosť. Skôr je matematická úzkosť jedným z faktorov, ktoré môžu spomenuté negatívne postoje k matematike prehlbovať. Myslím, že okrem vyššie spomenutých výsledkov by mohlo byť pre bežnú populáciu prínosné zistenie, že najviac žiakov pociťovalo strach práve z vyučovacích predmetov matematika (54,88 %) a cudzie jazyky (53,05 %). Rodičia by mali venovať zvýšenú pozornosť vyučovacím predmetom, ktoré sú pre žiaka zaťažujúce už v počiatkoch, aby subjektívne pociťovaný strach žiaka voči danému vyučovaciemu predmetu ešte viac nenarastal.“
Tiež veľa naznačuje zistenie, že matematickú úzkosť vykazovalo 32,61 % participantov s uvedeným povolaním vyžadujúcim minimálne ukončenie stredného odborného vzdelávania bez maturity, 30,23 % žiakov, ktorých budúce povolanie vyžadovalo stredné obdobné vzdelanie, avšak s maturitou a 18,67 % participantov, ktorých vykonávanie budúceho povolania vyžadovalo ukončené vysokoškolské alebo vyššie odborné vzdelanie. Je možné, že matematická úzkosť ovplyvňuje výber budúceho štúdia žiaka, pripomína Katarína Cibulková a pokračuje: „Rodičia by mali na svojich deťoch sledovať postoje k matematike už v rámci prvého stupňa na základnej škole, pretože čím neskôr začnú problémy súvisiace s neporozumením učivu riešiť, tým nastanú väčšie problémy pri náročnejších nadväzujúcich tematických celkoch. Rovnako vyššie uvedené zistenie naznačuje, že matematická úzkosť môže byť jedným z faktorov, ktorý žiaka núti vyberať si strednú školu a následne budúce povolanie nesúvisiace s matematikou, čo v niektorých prípadoch môže značne obmedziť jeho možnosti a schopnosti, niekedy však aj očakávania rodičov.“
Na záver sa autorka domnieva, že matematika by mala v prvom rade rozvíjať schopnosti žiaka riešiť problémy, objavovať, učiť sa tvoriť a rozmýšľať. „Žiak by nemal na základe rodovej príslušnosti, krátkodobého zlyhania v matematike, názoru spoločnosti či horšiemu prospechu, prísť o ambície v pokračovaní v matematike.“
Príspevok „Matematická úzkosť a jej vzťah k rodu, úspešnosti, výkonu a voľbe budúceho povolania žiakov základných škôl“ bol publikovaný v Zborníku recenzovaných príspevkov Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, kde sa o tejto téme dozviete viac. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
Doplňujúce informácie poskytli autori projektu: Katarína Cibulková; školiteľ: Valéria Švecová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Úvodné ilustračné foto: Pixabay.com /jackmac34/
Uverejnila: VČ