Počuli ste už o afantázii? Ide o mimoriadne vzácne ochorenie a trpia ňou približne tri až štyri percentá populácie.
Afantázia ovplyvňuje schopnosť predstavovať si. Zdroj: iStock.com/papa42
Niektorí ľudia majú živšiu predstavivosť, iní fantazírujú oveľa menej. Existujú však ľudia, ktorí si nedokážu predstaviť objekty vo svojej mysli napriek tomu, že ich majú pred sebou. Navyše, ak niekto trpí touto poruchou, nemusí si hneď uvedomiť, že ju má, pretože netuší, že nemať predstavivosť je chyba.
Afantáziu ako prvý objasnil viktoriánsky vedec Francis Galton v roku 1880, ale na to, aby dokázal tento jav, mu chýbali rozsiahlejšie vedecké štúdie. V tom čase sa o afantáziu zaujímalo len veľmi málo bádateľov a až v 21. storočí veda pokročila natoľko, aby sa porucha mohla skúmať oveľa hlbšie. V roku 2003 sa neurológ z Exeterskej univerzity Adam Zeman stretol s približne 65-ročným mužom, ktorý po chirurgickom zákroku stratil schopnosť mentálne si predstaviť ľudí a miesta, ktoré mu boli dôverne známe. V roku 2015 Zeman publikoval vedeckú štúdiu s 21 ľuďmi, ktorí nikdy nemali mentálne predstavy, čo nazval vrodenou afantáziou.
Ak si dokážete predstaviť nejaký obraz, ale len veľmi slabo, môžete trpieť hypofantáziou. Ak je, naopak, vaša predstavivosť až príliš rozvinutá, ide o hyperfantáziu. Ľudia s hyperfantáziou si predstavujú také živé obrazy, že ich nevedia rozlíšiť od skutočnosti. Afantázia ovplyvňuje schopnosť predstavovať si. Vedci ju spájajú aj so zníženou autobiografickou pamäťou, s ťažkosťami s rozpoznávaním tváre či autizmom.
Ľudia s afantáziou mali rozdielne zrenice
Vedci nevedia presne, čo spôsobuje afantáziu, no pravdepodobne to súvisí s genetikou. Tento stav môže vzniknúť aj po poranení mozgu či mŕtvici, čo znamená, že ju pravdepodobne spôsobujú rozdiely vo funkcii mozgu. Keď sa napríklad pokúšate predstaviť si nejaký konkrétny obraz, ktorý ste videli, váš mozog sa snaží vytvoriť rovnaký vzorec, ako keď ste videli daný obrázok.
Odborníci predpokladajú, že ľudia s afantáziou nie sú schopní vytvoriť si v mozgoch rovnaký vzorec takejto reakcie. O afantázii zatiaľ existuje veľmi málo výskumov.
Afantázia môže ovplyvňovať autobiografickú pamäť, teda spomienky na prežité udalosti, ktoré si vybavujeme z pamäti. Zdroj: iStock.com/fcscafeine
Zatiaľ vznikajú rôzne diskusie, či k nej dochádza preto, lebo si ľudia nedokážu vytvoriť mentálny obraz, alebo preto, lebo im niečo bráni uvedomiť si konkrétny obraz. Podľa jednej z teórií majú ľudia s afantáziou iné zrenice.
Podľa štúdie publikovanej v časopise eLife výskumníci merali reakcie u ľudí s afantáziou a bez nej, pričom dobrovoľníci si mali predstaviť svetlé a tmavé tvary. Zrenice tých, ktorí nemali afantáziu, sa rozšírili alebo zúžili podľa toho, či si predstavovali tmavé, alebo svetlé predmety, zatiaľ čo zrenice u ľudí s afantáziou túto schopnosť nemali.
Nepamätajú si podrobnosti
Afantázia môže ovplyvňovať autobiografickú pamäť, teda spomienky na prežité udalosti, ktoré si vybavujeme z pamäti. Podľa štúdie z roku 2021 afantázia neovplyvňuje výkon ľudí, ktorí ňou trpia.
Ďalšia štúdia z roku 2022 zistila, že ľudia s afantáziou si pamätajú menej podrobností ako tí, ktorí majú nejakú vizuálnu predstavivosť. Rovnako bolo pre nich ťažšie si zapamätať viac podrobností o nejakých udalostiach, ktoré ich v budúcnosti čakali.
Ak by ste chceli zistiť, či trpíte afantáziou, môžete vykonať jednoduchý test. Myslite na nejakú konkrétnu osobu, či už rodinného príslušníka, alebo priateľa, a skúste si vybaviť jej črty tváre, postavu či vlasy. Ak s tým máte problém, pravdepodobne máte nejaký stupeň tejto poruchy.
Neschopnosť vizualizácie môže spôsobiť aj určité problémy s pamäťou. Ak si napríklad nedokážete predstaviť konkrétne osoby či zážitky, skúste si pomôcť fotografiami z daného dňa.
Afantázia nie je ešte dopodrobna preskúmaná. Hoci je vzácna, stále ju neklasifikovali ako duševnú poruchu, pretože každodenný život ľudí, ktorí ňou trpia, ovplyvňuje v nižšej miere. Dňa 21. februára 2023 vyhlásili v Texase prvý svetový deň povedomia o afantázii.
Zdroj: ScienceDirect (1, 2, 3), Ústav svetovej literatúry SAV, Very Well Mind
(RR)
