Projekt Gotickej cesty sa na Slovensku začal realizovať od roku 1995. V tomto roku v rámci podporného programu Spolkovej republiky Nemecka na zriadenie podnikateľských štruktúr v krajinách východnej a strednej Európy vyslovilo Slovensko požiadavku na poskytnutie poradenských aktivít aj v oblasti cestovného ruchu. Ako región bola navrhnutá a vybratá oblasť Spiša a Gemera. Prvým dôvodom bolo množstvo významných kultúrno-historických pamiatok, ktoré sa na ich území nachádzajú. Druhým, môžeme povedať protikladným dôvodom, bola pomerne vysoká miera nezamestnanosti, ktorá bola sčasti zapríčinená aj zatváraním rudných baní.
Naše územie hýri gotickými pamiatkami…
Významných historických pamiatok je na Gotickej ceste skutočne veľa. Na území Spiša prechádza cez päť mestských pamiatkových rezervácií (Levoča, Spišská Kapitula, Kežmarok, Spišská Sobota, Podolínec), cez 10 pamiatkových zón (Gelnica, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Stará Ľubovňa, Hniezdne, Ľubica, Markušovce, Smolník a Tatranská Lomnica, ako časť mesta Vysoké Tatry). Levoča so Spišským hradom a ďalšími pamiatkami okolia boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Okrem toho sú na území Spiša dve pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (obce Ždiar a Osturňa) a dve pamiatkové zóny ľudovej architektúry (obce Nižné Repaše a Torysky). Zabudnúť nesmieme ani na ostatné významné samostatné národné kultúrne pamiatky. Z nich spomeniem aspoň komplex Červeného Kláštora, Ľubovniansky hrad, gotické kostoly v obciach Dravce, Bijacovce, Hrabušice a takto by sme mohli vymenovať ešte celý rad pamiatok v tomto regióne. Spomenúť treba aj tri národné parky (Tatranský, Pieninský a Slovenský raj), okolo ktorých Gotická cesta prechádza.
Aj keď na území Gemera za mestskú pamiatkovú rezerváciu nebolo vyhlásené žiadne historické jadro mesta, pamiatkové zóny sa nachádzajú v centrách miest Rožňava, Jelšava a Rimavská Sobota. Za pamiatkové zóny vidieckeho typu boli na Gemeri zapísané obce Rimavské Janovce, Ratková a Lúčka. Do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO boli zapísané jaskyne Slovenského krasu (Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská jaskyňa) a samostatne aj Dobšinská ľadová jaskyňa. Zo samostatne stojacich národných kultúrnych pamiatok je potrebné spomenúť gotické kostoly v obciach Štítnik, Ochtiná, Chyžné, Koceľovce, Kyjatice, Kraskovo, Malé Teriakovce. Zabudnúť nesmieme ani na hrad Krásna Hôrka (momentálne v rekonštrukcii), na kaštieľ v Betliari a pod. Aj na Gemeri boli vyhlásené dva národné parky: Muráňska planina a Slovenský kras. Existuje ešte v niektorom regióne Slovenska viac pamiatok? Asi nie. Preto môžeme jednoznačne konštatovať, že Spiš s Gemerom sú na historické pamiatky a chránenú prírodu najbohatšie regióny Slovenska. Je len na jednotlivých návštevníkoch regiónu o aký druh pamiatok majú záujem a ktorú oblasť na Spiši či Gemeri si vyberú na pobyt a trávenie voľného času.
Mestá a obce nemajú peniaze na históriu ani na propagáciu
V čase kedy Gotická cesta prežívala najkrajšie obdobie, teda v rokoch 1998 – 2001, bol dostatok propagačného materiálu, aktívne pracovali hotelová, penziónová kooperácia a kooperácia informačných kancelárií na Spiši a Gemeri. Žiaľ, keď v roku 2001 skončila pomoc zo strany Spolkovej republiky Nemecko, skončili aj aktivity miest a obcí a v mnohých prípadoch aj podnikateľov. Žiadosti na projekty, napr. na doznačenie Gotickej cesty na severnom Spiši, neboli úspešné. Keďže samosprávy neboli ochotné financovať ďalšie aktivity v celom rozsahu z vlastných zdrojov, začala aj Gotická cesta postupne upadať. Ešte počas obdobia rozkvetu „cesty“ robili sa aj seminárne a diplomové práce na túto tému. Bola to práca navyše nielen pre organizátorov a iniciátorov Gotickej cesty, ale aj pre pracovníkov informačných kancelárií v regióne. Pritom výsledný efekt sa, žiaľ, nedostavil. Určitý impulz by mohli dať teraz niektoré cestovné kancelárie, ktoré by Gotickú cestu ponúkali ako svoj produkt. To by sa mohlo realizovať buď formou hviezdicových výletov po jednotlivých pamiatkach, alebo ako zájazd za historickými pamiatkami. Či sa tak ešte niekedy stane, to je zatiaľ „vo hviezdach“.
Informácie poskytol Ing. Ernest Rusnák, spoluzakladateľ projektu Gotická cesta – http://www.gothicroute.sk/
Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ing. Ernest Rusnák
Uverejnil: MZ