Slovensko je krajinou, ktorá sa môže pýšiť množstvom hradov a zámkov. Sú svedectvom našej histórie, našich koreňov a stále o nich nevieme všetko. Ich výskumu sa systematicky venujú aj vedci z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Najnovšie vydanie relácie Veda SK patrilo tejto pútavej a atraktívnej téme. Hosťami boli PhDr. Daniela Dvořáková, DrSc. a prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc. z Historického ústavu SAV, ktorí sa dlhodobo venujú stredovekým dejinám na území súčasného Slovenska. Reláciu vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu večer od 22.00 hod. Téma bola pre mnohých poslucháčov zároveň pozvánkou, alebo návodom na to, ako príjemne stráviť na Slovensku letné dni.
O mnohých zo zachovaných hradov a zámkov vieme dnes len veľmi málo, nezachovali sa k nim žiadne písomnosti.
„V stredoveku sme mali určite viac prameňov, ako sa zachovalo dodnes. Bolo viac požiarov, a tak mnohé informácie musíme len predpokladať, čo sa ako stalo. Žiaľ tie zdeštruované hrady si nevedeli samé pomôcť. Mňa dnes naozaj veľmi teší, že aj naša spoločnosť, alebo teda mládež, hľadá zmysluplnú činnosť a vznikli združenia, ktoré sa venujú záchrane hradov,“ povedal Ján Lukačka.
Popísal aj spôsoby, akými kedysi prebiehala výstavba týchto kultúrnych pamiatok.
„Najskôr sa stavali časti, ktoré ležia na najstrmšom podklade. Potom sa prilepovali ďalšie a ďalšie časti a potom sa to okružilo konečnou hradbou. Zemepáni na to vždy využívali neplatenú silu, ale museli tam byť aj stavitelia, kamenári, ktorí to organizovali. Niekedy to trvalo aj 50 rokov, lebo ten hrad bol živý organizmus,“ povedal Ján Lukačka.
„Máme doklady, že bez povolenia sa hrad v stredoveku nesmel stavať. Takže najskôr vydal kráľ povolenie na stavbu hradu, ale keď ešte o 30 rokov hrad nestál, príbuzní sa dohovárali, kto bude čo financovať a z akých zdrojov, lebo oni na tú výstavbu nemali. Síce mali povolenie a chceli si ten hrad postaviť, ale niekedy ho nedokázali spraviť. A pod hradom si netreba vždy predstavovať tie nádherné veľké kamenné hrady, ale hrad to bola niekedy len taká drevená stavba,“ povedala Daniela Dvořáková.
Hrad bol sídlom zemepána, miestneho šľachtica.
„Zemania a strední šľachtici nemali na to, aby si postavili hrady, to máme doložené až do 15. storočia. Niektorí šľachtici bývali v takých výstavnejších drevených domčekoch. Najvýznamnejší zemepáni zhromažďovali na hradoch svoju rodinu, služobníctvo a pred veľkou vstupnou bránou vždy zhromažďovali obranu, aby sa tam nedostali nepriatelia. Napríklad vieme, že okolie hradu muselo byť celkom bez zelene. Aby sa tam nemohli nepovolaní ľudia dostať, nebodaj vojaci,“ povedal historik.
Obranná funkcia však nebola jedinou, ktorú hrad plnil. Bol symbolom, preto aj vždy stál a mnohé dodnes stoja, na vyvýšených miestach. Hrady a zámky vždy symbolizovali aj moc, kontrolu nad okolitým prostredím.
„Hradný pán rozhodoval o živote a smrti tých ostatných, pretože im vedel poskytnúť bezpečie v prípade nebezpečenstva. Niektorým ľuďom poskytol útočisko na hrade. Tieto stavby plnili aj dôležitú hospodársku, ekonomickú činnosť, pretože ku každému hradu patrilo hradné panstvo. Išlo o niekoľko mestečiek a dedín, ktoré poskytovali celé ekonomické zázemie,“ povedala historička.
Matúš Čák Trenčiansky vlastnil na území Slovenska 50 hradov a ešte 10 hradov, ktoré sú za južnou hranicou stredného Slovenska. Podľa dokumentov, ktoré sa zachovali, nemal veľa vlasov a zrejme z nejakého zranenia kríval.
„Ešte niekoľko generácií historikov má čo objavovať, pretože tak 100 – 200 rokov zaostávame za historiografiami okolitých krajín. Medievalistika je mladá. Mali sme tu národovcov, ale historikov, ako mali všade v okolitých krajinách, ktorí študovali tieto pramene, sme nemali. Už od 18. storočia vychádzali pramene a my ich nemáme. Napríklad pre 15. storočie nemáme ani žiadne práce. Tých tajomstiev, pokiaľ ide o naše hrady a zámky, je ešte strašne veľa. Ale treba systematicky trpezlivo pracovať a hľadať ich,“ dodala na záver historička.
Celú reláciu na tému si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com (v texte: jandzur; úvod: katkaZV)
Uverejnila: VČ