Zlatý šperk náhodne objavený pred rokom na poli v Česku archeológovia považujú za nález storočia. Na niekoľko dní ho teraz sprístupnili verejnosti.
Šperk bol objavený ešte minulý rok v októbri v opavských Kateřinkách v Českej republike. Už vtedy spôsobil v archeologických kruhoch malú senzáciu.
Unikátny nález
Za jeho objavom stála šťastná náhoda. Zlatý šperk našiel anonymný nálezca v repkovom poli medzi hrudami hliny. V prvom okamihu považoval stlačený kus kovu za starú plechovku.
Ako informuje na svojich stránkach Bruntálsky a Krnovský denník, „keď poľnohospodár priniesol domov kus pokrčeného kovu, domnieval sa, že ide o starú plechovku. Pás bol totiž skrútený a špinavý od hliny. Až počas čistenia si nálezca uvedomil jeho krásu. Preto zavolal do Sliezskeho zemského múzea v Opave a oznámil všetko vedúcemu oddelenia archeológie Jiřímu Juchelkovi. Ten bol prvý, kto overil rýdzosť zlata spektrometrom a uvedomil si, že je to nález celkom mimoriadneho významu“.
Stopy vedú do Poľska
Odvtedy odborníci z bruntálskeho múzea a Archeologického ústavu Akadémie vied ČR v Brne tento skvost skúmajú. Stopy najnovšie vedú do Poľska. Ukázalo sa totiž, že šperk mal svoj náprotivok v Poľsku. Takmer identická zlatá ozdoba bola v osemdesiatych rokoch minulého storočia nájdená v poľských Krzanowiciach, dochovala sa však len jej fotografia, keďže predmet roztavili pre zlato. Súvislosť medzi oboma šperkami bude predmetom ďalšieho výskumu.
Prvé výsledky bádania
Prvé výsledky skúmania šperku už boli predstavené vo Viedni na medzinárodnej konferencii The Gold Treasure. Výskum bol realizovaný v rámci spoločného projektu regionálnej spolupráce finančne podporenej Akadémiou vied ČR a Moravskoslezským krajom.
Ide o jedinečný exemplár v rámci Českej republiky. Šperk, o ktorom sa archeológovia pôvodne domnievali, že by mohlo ísť o opasok, pravdepodobne slúžil ako ozdoba hlavy. Meria necelých 50 centimetrov, šírku má 9 centimetrov a váži 56,5 gramu. Materiál obsahuje 85 percent zlata, 14 percent striebra a jedno percento medi. Unikátny nález zo zlatého plechu podľa archeológov pochádza z obdobia lužických popolnicových polí (1300 – 800 p. n. l.). V bronzovej dobe podobné zlaté šperky nosili na hlave príslušníci elity.
Postupne odkrývajú tajomstvo šperku
Jedným z ďalších krokov archeológov z brnianskeho Archeologického ústavu Akadémie vied ČR bude komunikácia s kolegami v Poľsku. „Veľmi zaujímavým zistením pre náš tím bol objav takpovediac totožného predmetu z poľských Krzanowíc. Radi by sme s tamojšími kolegami nadviazali spoluprácu a spoločne hľadali súvislosť medzi oboma predmetmi. Náš tým už teraz pracuje s celým radom hypotéz. Jednou z nich je, že oba šperky pochádzajú z rovnakej miestnej sliezskej produkcie. Podobné nálezy so sebou prinášajú veľké množstvo nepotvrdených domnienok a je nesmierne zaujímavé odkrývať tajomstvo tisíce rokov starých predmetov,“ uviedol riaditeľ Archeologického ústavu Akadémie vied ČR v Brne Balázs Komoróczy. Doplnil, že poľský nález sa nedochoval. K dispozícii je len jeho dokumentácia, vďaka ktorej sú známe jeho približné rozmery a motív výzdoby, ktorý je až na drobné odlišnosti rovnaký ako pri predmete z Opavy.
Šperk objavený minulý rok v októbri v opavských Kateřinkách, si môžu záujemcovia pozrieť naživo od štvrtka 2. novembra do nedele 5. novembra 2023 na zámku Bruntál.
Zdroj: TS Moravskoslezský kraj, Bruntálsky a Krnovský denik.cz (1,2)
(zh)