Tradícia vianočných trhov siaha až ku koncu 13. storočia.
Ozdoby na vianočnom stromčeku. Zdroj: iStockphoto.com
Reťaz so sviečkami, girlandy, vianočné gule či drobné figúrky. Nielen nimi, ale aj mnohými ďalšími drobnosťami zdobíme na Vianoce stromčeky. Odkiaľ sa vôbec tento zvyk vzal? Čo symbolizuje? Aké tradície mali naši predkovia?
Ihličie ako symbol životnej energie
V podhorských oblastiach gazdovia priniesli z hory vetvičky z ihličnatých stromov a pozapichovali ich nad všetky dvere na gazdovstve. Ihličie malo ochrániť ľudí aj zvieratá pred škodlivými silami a tiež symbolizovalo životnú energiu.
Iným ochranným prostriedkom bolo okiadzanie obydlí a stajní s posvätenými bylinami či vykropenie miestností svätenou vodou.
Na severnom a východnom Slovensku ľudia vešali nad stôl zo slamy upletenú „kvočku“ alebo „venček“ s visiacimi klasmi obilia. Slamená ozdoba symbolizovala pokračovanie dobrej úrody. Z toho istého dôvodu sa v niektorých oblastiach dával do kúta izby nevymlátený snop obilia. Táto obyčaj sa zachovala na východnom Slovensku do polovice 20. storočia.
Vianočný stromček, ktorý tiež volali jezuľan, polazník a kriskindl, je pomerne novodobým obyčajom. Zvyk prinášať do domu ihličnatý stromček a ozdobiť ho sviecami, ovocím, pečivom či ďalšími ozdobami sa na Slovensko dostal koncom 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest.
Zvyk sa podľa etnologičky Viery Feglovej postupne udomácnil vo vidieckom prostredí v období od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia. Vianočný stromček nadviazal na ozdobovanie príbytku ihličnatými vetvičkami, ktorým sa pripisovala funkcia prosperity a ochranná funkcia.
Jedličky sa pôvodne vešali na strop nad sviatočný stôl, až neskôr ich ľudia začali osádzať do podstavcov a ozdobovať sušeným ovocím i medovníkmi.
Prestretý vianočný stôl. Zdroj: iStockphoto.com
Významný stôl
Veľkú pozornosť gazda a gazdiná venovali úprave stolu. Stôl predstavoval v rodinných obradoch dôležitú funkciu. Pod vianočný stôl dal gazda železné nástroje, aby boli členovia rodiny zdraví a v práci sa im darilo. Okolo nôh stola sa obtáčala reťaz, aby bola rodina súdržná. Na stôl sa ukladala trocha slamy a sena a medzi to gazdiná roztrúsila zrnká z každého druhu obilia, ktoré pestovali.
Navrch sa dával biely ľanový obrus. Rozšíreným zvykom bolo umiestnenie vyklíčeného jačmeňa v miske na stôl. Na stole nesmel chýbať chlieb. K sviatočnému stolu museli ísť všetci umytí a v čistom oblečení. Vianočné jedlá sa na stôl dávali obradným spôsobom, odriekali sa verše, aby sa zaistila dobrá úroda a celková prosperita hospodárstva.
Vianočná výzdoba má aj v súčasnosti svoje špecifiká. Okrem tradičných foriem – čerstvá zeleň v podobe ihličia či imela – sú stále obľúbenejšie svietiace dekorácie a používanie ozdôb z rôznorodých prírodných aj umelých materiálov. Dekorácie sa neobmedzujú len na príbytky ľudí, nájdeme ich aj na verejných priestranstvách či v nákupných centrách.
Mestské a obecné samosprávy zabezpečujú svetelnú výzdobu v obciach. V slovenských mestách sa centrálne verejné vianočné stromčeky stavali už od začiatku 20. storočia. Stavanie vianočného stromčeka na námestí sa v niektorých lokalitách stalo neodmysliteľnou tradíciou.
V mnohých mestách sa okolo vianočného stromčeka organizujú vianočné trhy. Ich história podľa etnologičky siaha do stredovekej Viedne, kde sa konali už na konci 13. storočia. Vianočné trhy sa postupne rozšírili z nemeckých oblastí do celej Európy, ba i do sveta. Sú obľúbeným miestnom stretnutí, zábavy, trávenia vianočných chvíľ a sú i lákadlom pre turistov.
Zdroje: Zuzana Beňušková: Prečo sú Vianoce tradičné aj nové?, Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
