Publikácia vychádza v roku 2020, teda v čase, keď Slovenské národné divadlo oslavuje storočnicu.
Celý názov monografie je Mestské divadlo v Prešporku na sklonku 19. storočia. Medzi provinciou a metropolou.
Kniha je výsledkom spolupráce Hudobného centra a Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Hlavná autorka je Jana Lasláviková.
„Dielo osvetľuje etapu predchodcu našej národnej inštitúcie a na základe výskumu pramenného materiálu prináša doposiaľ neznáme fakty o divadelnej prevádzke v rokoch 1886 – 1899,“ vysvetľuje autorka.
Publikácia vznikla vďaka niekoľkoročného výskumu. Sprístupňuje verejnosti množstvo zaujímavých informácií, ktoré sa doposiaľ nepublikovali.
Pri spracovaní témy využila historička koncept dejín každodennosti, nezameriavala sa teda len na výnimočné udalosti či slávnostné okamihy.
Hry pre maďarské a nemecké publikum
Jana Laslavíková sa v knihe venuje spoločensko-politickým udalostiam, predovšetkým rakúsko-uhorskému vyrovnaniu v roku 1867 a s ním súvisiacou maďarizáciou.
„Vlastníkom divadla bolo síce mesto Prešporok, ktoré rozhodovalo aj o jeho prevádzke, no uhorská vláda chcela dať prešporské divadlo od jeho otvorenia do služby myšlienky o jednom uhorskom národe s jedným jazykom – maďarským,“ opisuje historička.
„Keďže však vtedajšie obyvateľstvo Prešporka bolo väčšinou po nemecky hovoriace, municipálny výbor mesta sa rozhodol po otvorení budovy rozdeliť sezónu na maďarskú a nemeckú časť s príslušnými riaditeľmi a umeleckými súbormi. Tento model divadelnej prevádzky fungoval trinásť rokov do roku 1899.“
Vtedy sa mesto rozhodlo prenajímať divadlo už len jednému riaditeľovi, ktorý zostavoval jeden súbor pre predstavenia v nemčine a jeden súbor pre predstavenia v maďarčine.
V praxi to podľa historičky znamenalo aj kvalitatívny pokles úrovne predstavení. Prevaha po nemecky hovoriaceho obyvateľstva sa prejavila v tom, že hoci sa v lokálnej tlači hovorilo oficiálne o publiku pre nemecké a publiku pre maďarské predstavenia, v skutočnosti išlo o jedno publikum hovoriace po nemecky, ktoré sa zúčastňovalo nemeckých aj maďarských predstavení.
Túžba prinavrátiť
Publikácia dokladá fakt, že v živote tohto divadla bola prítomná väzba na divadelné dianie v metropolách, najmä v cisárskej Viedni, ale tiež v Budapešti.
Okrem toho sa v ňom prejavovala túžba obyvateľov Prešporku prinavrátiť mestu kultúrny status, aký požívalo počas svojej slávnej histórie, keď bolo korunovačným mestom Uhorska. „Dokladá to aj podtitul monografie Medzi provinciou a metropolou,“ uvádza Jana Laslavíková.
Text publikácie tvoria štyri hlavné kapitoly, ktorým dominuje analytický prehľad divadelných sezón v nemeckom jazyku pod vedením riaditeľov Maxa Kmentta (1886 – 1890) a Emanuela Raula (1890 – 1899).
Farebná obrazová príloha prináša súvisiace reprodukcie diel zo zbierok domácich a zahraničných archívov, múzeí i knižníc. Podstatnou časťou knihy je rozsiahla príloha s prvým kompletným súpisom predstavení Mestského divadla v Prešporku v nemeckom jazyku v rokoch 1886 až 1899.
Publikácia má rozsah 580 strán a vychádza v tlačenej i elektronickej verzii (ePDF).
Zdroj: Tlačová správa SAV
