Terénnemu výskumu orientovanému na problematiku prenikania jazykového vedomia slovenských, rusínskych i ukrajinských veriacich cirkvi byzantského obradu do liturgickej cirkevnej slovančiny sa venujú pracovníci Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV.
Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. vysvetľuje, že sa im podarilo realizovať aj nahrávky liturgií a modlitieb v cirkevnoslovanskom jazyku v prostredí veriacich cirkvi byzantského obradu na Slovensku. „Uskutočnili sa výskumy a zbery rukopisných pamiatok, realizujú sa ďalšie zvukové záznamy a výskum používania cirkevnej slovančiny v liturgickom procese v etnicky zmiešanom prostredí na Slovensku. Keďže v liturgickom procese byzantskej cirkvi na Slovensku sa čoraz viacej presadzuje spisovný jazyk, výskum používania cirkevnej slovančiny v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je úloha nanajvýš aktuálna. Je totiž reálna hrozba, že takto koncipovaný výskum zameraný na zber pamiatok a na realizáciu zvukových záznamov tradičného cirkevnoslovanského úzu v prostredí slovenských veriacich byzantského obradu nebude možné už v najbližšej budúcnosti zopakovať.“
Okrem monografických knižných prác sa publikovanie prameňov byzantsko-slovanskej tradície uskutočňuje od roku 2011 aj v rámci edícií supplementa časopisu Slavica Slovaca. Doteraz sa z tohto okruhu podarilo pripraviť na vydanie a vydať kyjevský polemicko-apologetický rukopisný zborník s liturgiou svätého Petra, dva cyrilské liečiteľské rukopisy z Michaloviec z rokov 1790 a 1791 či diplomatický prepis najstaršieho rukopisného irmologionu. Napĺňanie zámerov projektu sa tak uskutočňuje najmä v koordinácii s ďalšími projektmi financovanými prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja alebo Vedeckej grantovej agentúry VEGA.
V tejto súvislosti prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. spomenul aj výskum realizovaný v rámci projektu „Cyrilské písomníctvo na Slovensku do konca 18. storočia“. Práve prostredníctvom tohto projektu sa vedcom darí pripraviť vydania dvoch významných pamiatok – Užhorodského Pseudozonara, teda pravidiel cirkevného a svetského života zo začiatku 17. storočia. „Rukopis tvoria kánony a pravidlá zamerané na mníšsky a kňazský stav, na biskupov i jednoduchý veriaci ľud. Osobitne zaujímavé sú aj pravidlá opisujúce nielen jednotlivé stupne vzťahov v rámci rodinných zväzkov, ale aj terminológia spojená s rodinným životom. Významnú časť pamiatky tvoria pravidlá východnej pôstnej disciplíny, ktoré sa uplatnili aj v Uhorskom kráľovstve za vlády uhorského kráľa Vladislava,“ poznamenal odborník.
Súčasťou pravidiel sú tiež zákony týkajúce sa klerického stavu a ich nažívania s manželkou, ďalej je to penitenciál s pravidlami svätých otcov a ďalšie normy a pravidlá. „Text pamiatky pravdepodobne vychádzal zo starších predlôh. Obsahuje lexikálne jednotky, ktoré súvisia s terminológiou uplatňovanou v písomnostiach z veľkomoravského kresťanského horizontu poznačeného vtedajšou miestnou písomnou praxou. Medzi spomínané lexikálne jednotky patria napríklad pojmy z religiózneho či konfesionálneho okruhu slovnej zásoby. Patria sem lexémy ako komkanije, vladyka, kňaz, pop, mních, kaluger, oltár, služba, navečernica, masopust a i. Popri nich sa v texte prameňa nachádzajú aj lexikálne jednotky, ktoré sú späté s každodenným životom človeka, napr.: ceta (vo význame ,drobná minca’), humno, čeľaď, plátno, ocot a ďalšie.“
Významnú zložku tvoria dve uglianske rukopisné knihy: Prvá z nich nesie názov Uglianske poučiteľné evanjelium a predstavuje cyrilskú rukopisnú knihu ponaučení, ktorá vznikla v 17. storočí. Rukopis sa skladá z troch častí a tvoria ho prevažne ponaučenia a exemplá, ktorých pôvod možno nájsť aj v latinských rukopisných predlohách. Druhá pamiatka sa označuje ako Ugliansky zborník Kľúč. Ide o cyrilský rukopis zakarpatskej proveniencie, ktorý vznikol na konci 17. storočia. „Niektoré rozprávania sú napísané cirkevnou slovančinou s miestnymi črtami, ale jazyk väčšej časti zborníka je pôvodný, živý, marmarošský dialekt s mnohými výpožičkami z maďarčiny, poľštiny, češtiny alebo slovenčiny a rumunčiny,“ pripomenul prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc.
Výskum orientovaný na problematiku písomníctva byzantsko-slovanskej tradície v regióne pod Karpatmi je v súčasnosti veľmi aktuálny, najmä vzhľadom na iba čiastkové poznanie prameňov spätých s rozvíjajúcim sa byzantsko-slovanským kultúrnym horizontom na Slovensku.
Harmonogram riešenia projektu tvorí päť krokov, v rámci ktorých sa uskutoční základný výskum a ktoré na seba logicky nadväzujú a prekrývajú sa:
- Prvú fázu projektu predstavuje výskum a komparácia prameňov písomníctva byzantsko-slovanskej tradície historickej Mukačevskej eparchie v pamäťových inštitúciách doma i v zahraničí, ktorá zahrnuje selekciu pramenného materiálu obsiahnutého v elektronickej databáze v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV a v archívoch na Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku, Srbsku, v Česku i na Slovensku.
- Druhá fáza projektu predpokladá excerpciu pramenného materiálu s cieľom filologickej a kultúrno-historickej analýzy. Uskutoční sa transliterácia prameňov, priebežne bude prebiehať kolacionovanie a apretácia prepísaných textov, ich komparácia s ostatnými archívnymi a digitalizovanými historickými textami. Utvorí sa rámec pre komplexnú analýzu a systematizáciu cyrilského písomníctva za účelom sprístupnenia prameňov prostredníctvom internetovej stránky.
- Tretia fáza zahrnuje prípravu diplomatickej a komentovanej edície prameňa s názvom „Pravidlá svetského a cirkevného života“ zo začiatku 17. storočia. Ide o ojedinelý a unikátny rukopisný pramenný materiál zachytávajúci partikulárnu byzantsko-slovanskú tradíciu s presahmi do profánneho prostredia vtedajšej uhorskej spoločnosti.
- Štvrtou fázou projektu je príprava a realizácia interdisciplinárnej medzinárodnej vedeckej konferencie, na ktorej odznejú prednášky riešiteľov projektu a uskutoční sa medzinárodná vedecká oponentúra výsledkov a zistení. Na medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencii sa uskutoční prezentácia edície pamiatky.
- Piata a záverečná fáza projektu je publikovanie výsledkov riešenia projektu v podobe vedeckých štúdií v domácich i zahraničných časopisoch. Najdôležitejším výstupom okrem edície prameňa bude po verejnej oponentúre na vedeckej konferencii a následnej diskusii práve publikovanie kolektívnej monografie a súboru vedeckých štúdií.
Spolupracujúce organizácie na projekte:
Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied
Centrum spirituality Východ-Západ Michala Lacka
Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc., je zodpovedným riešiteľom projektu a pracuje ako vedúci vedecký pracovník Slavistického ústavu Jána Stanislava. Dlhodobo a systematicky sa venuje výskumu cyrilských písomností, rukopisov i starých tlačí. Skúma používanie ľudového, oficiálneho i sakrálneho jazyka v písanej i hovorenej forme ako identifikátora etnickej a konfesionálnej príslušnosti. Svoje výskumy sústreďuje na pomedzie dvoch jazykovo-kultúrno-religióznych konglomerátov Slavia latina a Slavia byzantina. Osobitný význam prikladá cirkevnej slovančine a jej vplyvu na štandardnú a ľudovú formu jazyka v byzantsko-slovanskom prostredí na Slovensku i v karpatskom regióne. Realizoval viacero terénnych a archívnych výskumov, ktoré priniesli zásadné výsledky; od roku 1999 sa zameriaval na digitalizáciu rukopisov a starých tlačí z prostredia východného Slovenska v cirkevnoslovanskom, slovenskom i latinskom jazyku, ktoré ostávali nepovšimnuté, ba neraz i úplne neznáme.
Odborný garant textu: prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: http://www.slavu.sav.sk
Uverejnila: VČ
