Výskum dejín vedy a techniky je významnou vednou oblasťou, ktorej sa špeciálne venujú historici zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Aktuálne vydanie relácie Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko v sobotu neskoro večer, zaplnilo rozhlasový éter vedeckými vynálezmi.
Pozvanie tentokrát prijal RNDr. Miroslav Tibor Morovics, CSc. a PhDr. Ľudovít Hallon, DrSc., obaja z Historického ústavu SAV.
Zo Slovenska pochádza mnoho významných astronómov
„Históriou vedy a techniky sa vedci začali zaoberať v 19. storočí, ale rôzne aspekty jej vývoja zaujímali ľudstvo už aj predtým. Ak sa zameriame na Slovensko, jedným z priekopníkov písania dejín vedy a techniky bol Ján Alojz Wagner, ktorý vo svojom časopise Svet publikoval celý rad prác aj o dejinách vedy a techniky, o dejinách rozličných vynálezov. Pozoruhodné je, že vo svojich prácach sa nezameral len na Slovensko,“ povedal Tibor Morovics, ktorý je podpredsedom SAV pre spoločenské vedy.
Ako popularizátora vedy by sme dnes Jána Alojza Wagnera mohli dávať za príklad. S nadšením verejnosti na prelome storočí vysvetľoval najmä zákonitosti astronómie a fyziky, do ktorých vnášal svoj nový pohľad. Odborníci ho označovali ako pozitívneho filozofa.
Pri hľadaní pravdy však došlo v našich dejinách aj k mnohým vedeckým omylom.
„Niekedy za mylné môžeme považovať celé prúdy vývoja vedy a techniky. Takým prúdom by sme mohli označiť aj úsilie alchymistov. Oni síce nevytvorili z iných prvkov zlato, na druhej strane ale prispeli k vývoju chémie ako takej. Alebo k objavu niektorých prvkov. Astronómiu sme napríklad dlhodobo považovali za prirodzenú súčasť alchýmie. A ak odhliadneme od toho zámeru, čo astrológovia, respektíve alchymisti od toho očakávali, na ich účet možno pripísať celý rad astronomických objavov, ktoré majú dodnes svoju platnosť,“ povedal Tibor Morovics.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti vedy a techniky na Slovensku patrí Maximilián Hell. Tento astronóm zriadil prvú hvezdáreň v Trnave, ale aj v rumunskej Kluži. Bol členom akadémie vied v Paríži, Kodani, Bologni, Gottingene, Dortheime, ale aj Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Ďalším bol napríklad Jozef Murgaš, ktorý je považovaný za priekopníka rádiotelegrafie. Okrem iných v USA patentoval zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu, vlnomer, elektrický transformátor či magnetický detektor. Zaujímavý je však napríklad aj experimentálny fyzik Štefan Anian Jedlík. Ako prvý na svete skonštruoval model elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu časť tvorili elektromagnety.
Viac než vedecké omyly nám škodia dezinformácie
Omyly vo vedeckom bádaní podľa hostí ani zďaleka neškodia vede tak, ako mu škodí šírenie nepravdivých informácií, ktoré je dnes v čase masívneho využívania sociálnych sietí a internetu nezastaviteľné.
„Samotné omyly neškodia vedeckému výskumu. Pochopiteľne, ak k nim dochádza v medicíne, má to oveľa vážnejšie následky ako v matematike. Očkovanie prinieslo mnohé pozitíva, ale prvé prípady, žiaľ, viedli k smrti. Za oveľa vážnejšie považujem dnešné šírenie pseudoinformácií a neprávd, ktoré sa obliekajú do plášťa vedy a môžu mať napríklad aj v súvislosti s očkovaním veľmi vážne spoločenské dôsledky. A tomu by sme mali zabrániť,“ upozorňuje Tibor Morovics.
„Odborníci a skutoční vedci sa týmto nedajú nachytať. Ale keďže technika prechádza cez sociálne siete ku každému masovo, tak veľkú časť ľudí môže negatívne ovplyvniť. Znalosti širokej verejnosti sú obmedzené a ľudia môžu nepravdám ľahko uveriť. Napríklad ak je takýto prijímateľ ovplyvnený chorobou, chytá sa každej slamky,“ povedal Ľudovíta Hallon, ktorý je vedúcim oddelenia vied a techniky Historického ústavu SAV.
Reláciu nájdete na: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11373/1285671
