Obrázok kytice z drahokamov, ktorá bola darom Márie Terézie jej manželovi, nájdete v článku. Dnes sa nachádza v Prírodovednom múzeu vo Viedni.
Kvety potešia každú ženu nielen na Valentína. Zdroj: iStock.com/Mila Naumova
Neexistuje hádam lepší spôsob, ako vyjadriť lásku, než kyticou kvetov. Symbolom lásky a sviatku svätého Valentína je ruža. Nie však hocijaká, ale červená, lebo žltá ruža môže symbolizovať neveru či žiarlivosť. Tento význam a symbolika, ktorá sa pripisuje kvetom, pochádzajú ešte z 19. storočia. Vo viktoriánskom Anglicku existovalo niečo ako tajný jazyk kvetov, takzvaná floriografia. Prostredníctvom kvetov ste mohli dať najavo oddanosť, odmietnutie či dokonca niekoho obviniť z nevery.
V tomto článku sa však nebudeme venovať floriografii. V súvislosti s kvetmi a láskou sa pozrieme na jedno z najkrajších umeleckých diel, ktoré sa dnes nachádza v Prírodovednom múzeu vo Viedni, na kyticu z drahokamov.
Kytica z drahokamov
Kytica z drahokamov je naozajstný klenot, vrchol remeselnej zručnosti a umeleckého majstrovstva. Bola vyrobená ako dar, nebola však určená dáme, ale pánovi.
Kytica prekypujúca najrozmanitejšími drahokamami bola zhotovená na príkaz panovníčky Márie Terézie pre jej manžela Františka I. Lotrinského.
Mária Terézia a jej manžel František I. Lotrinský s deťmi na olejomaľbe z roku 1764/1765. Autorom obrazu, ktorý sa nachádza v Kunsthistorickom múzeu vo Viedni, je Martin van Meytens. Zdroj: Wikimedia Commons
Toto malé meninové prekvapenie, ktorým cisárovná obdarovala na znak lásky svojho manžela v roku 1760, sa stalo základným kameňom jednej z najstarších a najcennejších prírodovedných zbierok v Európe. Dnes patrí medzi sto najcennejších exponátov Prírodovedného múzea vo Viedni.
Kytica z drahokamov je vystavená v priestoroch Prírodovedného múzea vo Viedni. Zdroj: Wikimedia Commons
Určená pre cisársky prírodovedný kabinet
Manžel Márie Terézie František I. Lotrinský bol veľkým mecenášom prírodných vied a milovníkom drahých kameňov. Stále rozširoval dvorné zbierky, ktoré vznikli už za Ferdinanda I. v 16. storočí.
Okolo roku 1750 sa mu podarilo zakúpiť najväčšiu a najznámejšiu prírodovednú zbierku na svete od florentského učenca Johanna Rittera von Baillou, čím položil základy Prírodovednému múzeu vo Viedni.
Srdce cisárskej kráľovskej prírodovednej zbierky tvorilo neuveriteľných 30 000 predmetov vrátane vzácnych skamenelín, slimákov, ulitníkov a koralov, ako aj vzácnych minerálov a drahých kameňov. Na rozdiel od mnohých iných kniežacích kabinetov kuriozít tej doby bola táto zbierka usporiadaná podľa vedeckých kritérií.
Cisár svoju zbierku miloval a údajne ju navštevoval každý deň. Kytica z drahokamov bola primárne určená práve pre túto zbierku, hoci jednotlivé detaily mohli poslúžiť aj ako šperk, či už ako brošňa, alebo ozdoba do vlasov.
V kytici vysokej 47 centimetrov a širokej 25 centimetrov bolo použitých spolu 2 863 drahých kameňov, z toho údajne 1 119 diamantov a briliantov. Použitá zlatnícka technika a spracovanie kameňov naznačujú, že ju v rokoch 1755 až 1763 vytvorila frankfurtská škola okolo Georga Gottfrieda Lautensacka. Následne na kytici pracovala aj dielňa viedenského klenotníka Johanna Michaela Grossera.
Kytica z drahokamov vo váze z horského krištáľu. Zdroj obr. vľavo: dorotheum.com. Autor: NHM Wien, Alice Schumacher. Zdroj obr. vpravo: Wikimedia Commons
More trblietavých kvetov
Remeselníci pri tvorbe kytice použili širokú škálu drahokamov s nádherným leskom a so žiarivými farbami. Na materiáli sa pri príprave daru pre cisára nešetrilo. Okrem 1 119 diamantov a briliantov pozostáva kytica z viac ako 400 ďalších drahokamov.
More trblietavých kvetov, spolu ich má byť 61, a drobného hmyzu vytvorili klenotníci zo smaragdov, zafírov, z rubínov, tyrkysov, topásov, zo spinelov, z ametystov, opálov a rôznych achátov. V kytici nájdeme aj lapis lazuli, koraly či perlu.
Detail kytice. Zdroj: http://www.wienerschmucktage.at/2016/project/nhm/. Autor: Autor: NHM Wien, Alice Schumacher
V kontexte zbierky minerálov je nezvyčajné, že všetky použité kamene sú brúsené. Rôzne brúsenia kameňov vyzdvihujú ich osobitné farebné vlastnosti. Nájdeme tu smaragdové a stupňovité výbrusy, ako aj kabošonové, slzovité alebo brioletové výbrusy.
V prípade kvetov alebo drobného hmyzu autorom nešlo o botanickú alebo zoologickú presnosť. Figurálne zobrazenia sa sústreďovali skôr na dekoratívnosť a predovšetkým na mineralogické aspekty. Z ríše hmyzu obsahuje kytica motýle, muchu, včelu, ale aj švába či pavúka. Súčasťou kytice je aj slimák.
Detailný záber kytice. Zdroj: www.oepb.at. Autor: NHM Wien, Alice Schumacher
Drahokamy z celého sveta
Objavenie amerického kontinentu na konci 15. storočia so sebou prinieslo nové náleziská minerálov a drahokamov. Pre európske kráľovské rody to znamenalo takmer nevyčerpateľný zdroj materiálov na výrobu šperkov a insígnií.
Diamanty, ktoré boli už v tých časoch najviac cenené spomedzi drahokamov pre svoju tvrdosť a čírosť, pochádzali najčastejšie z Južnej Ameriky, predovšetkým z Brazílie. Klenotníci vyvinuli nové typy brúsenia kameňov, vďaka ktorým sa svetlo lámalo a odrážalo ešte viac.
Diamanty vznikajú v zemskom plášti v hĺbke 140 – 190 kilometrov pod povrchom. Na povrch sa dostávajú v magme pohybom plášťa v akýchsi dlhých trubiciach, ktorými prúdi roztavená hornina. Sú mimoriadne žiadané pre svoju tvrdosť a žiarivý ligotavý lesk. Čisté diamanty sú číre a bezfarebné. Diamanty s prímesou dusíka môžu byť mierne žlté až hnedé.
Smaragdy a akvamaríny
Medzi veľmi cenené drahokamy patria smaragdy, ktoré nájdeme aj v kytici Márie Terézie. Ide o odrodu kremičitanového minerálu nazývaného beryl. Smaragdy poznali už starovekí Egypťania a Egypt bol dlho hlavnou lokalitou, kde sa ťažili.
Neskôr pribudli bane v Kolumbii, napríklad v Muze alebo Chivore, ktoré dodávali tmavozelené smaragdy najvyššej kvality. Za svoje sfarbenie vďačia smaragdy prímesiam chrómu a vanádu. Smaragdy sa vzhľadom na svoju vysokú citlivosť brúsili so stupňovitými okrajmi, ako je to aj v prípade drahokamov v tejto kytici.
Kytica obsahuje ďalšie drahokamy patriace medzi beryly, akvamaríny, ktoré sa tiež dovážali z Latinskej Ameriky. Za modré sfarbenie vďačia prítomnosti železa v hornine.
Rubíny a ďalšie drahokamy
Medzi najvýraznejšie drahokamy v kytici patria rubíny, ktoré oko pozorovateľa upútajú svojou výraznou červenou farbou. Rubíny, ktoré za červenú farbu vďačia prímesi chrómu, sa nachádzajú v mramoroch a metamorfovaných vápencoch.
V kytici nájdeme aj fialové ametysty, ktoré síce patria medzi rozšírený minerál kremeň a za farbu vďačia prímesi železa, veľké kamene sú však zriedkavé a pomerne drahé.
Množstvo ďalších kameňov, ako sú tyrkysy, spinely, acháty, granáty, opály, ale aj organické materiály, ako sú koraly, lastúry mäkkýšov a perla, dopĺňajú túto vzácnu kyticu kvetov, ktorá patrí medzi svetové unikáty.
Zdroj: Dorotheum, nhm-wien.ac.at, Austria Forum, Wikipedia, edelsteine.at, Iowa State University of Science and Technology
Green, D: Obrazová encyklopédia – Horniny, minerály, drahokamy, Vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2021
(zh)
