Aktuálne vydanie relácie RTVS Veda SK prenieslo poslucháčov do obdobia studenej vojny. Problematiku objasňoval riaditeľ Historického ústavu SAV PhDr. Slavomír Michálek, DrSc., ktorý sa špecializuje na americkú zahraničnú politiku voči Československu v dvadsiatom storočí a na československo-americké vzťahy po druhej svetovej vojne. Tvrdí, že obdobie najnovších moderných dejín ho vždy fascinovalo a aj preto si ho vybral ako predmet svojho výskumu.
„Je to téma, ktorá je v mojom vedeckom výskume nosná. Ale zároveň neostávam len v nejakom prvom povojnovom období, ale postupne sa venujem 60., 70., 80. rokom, čo je tým ťažiskom mojej práce,“ povedal Slavomír Michálek.
Po skončení druhej svetovej vojny historici datujú aj ďalšie konflikty, ktoré mohli vyústiť do svetových rozmerov.
„Mimoriadne horúci konflikt, ktorý súvisel s povojnovým vývojom po roku 1945, bol október 1962, kedy prepukla kubánska raketová kríza. Bola to závažná udalosť, kedy celkom vážne hrozil celosvetový konflikt. Studená vojna, obdobie po roku 1945 je fenoménom 2. polovice 20. storočia“ povedal Slavomír Michálek.
Studená vojna vznikla po skončení 2. svetovej vojny, kedy neexistoval spoločný nepriateľ.
„Vtedy dostala spolupráca dvoch gigantov, superveľmocí USA a Sovietskeho zväzu, vážne trhliny. Už viac nebolo možné, aby tieto dva systémy, na jednej strane demokracia, na druhej strane totalitný režim, naďalej spolupracovali,“ povedal Slavomír Michálek.
Historici sa sporili o to, kedy vlastne studená vojna skutočne vznikla.
„Jedni hovoria, že studená vojna vznikla už v období 1917 po októbrovej revolúcií, po vzniku Sovietskeho zväzu. Väčšina historikov je ale toho názoru, a k tomu sa pripájam aj ja, že studená vojna vzniká po roku 1945, kedy sa vytvárajú dva bloky, bipolárny svet. Zaujímavé je, že s koncom studenej vojny táto rozpoltenosť zmizla. V tomto sme už my historici jednotní,“ povedal Slavomír Michálek.
Medzníkom ukončenia studenej vojny je znovu zjednotenie Nemecka a následne rozpad a zánik Sovietskeho zväzu. Historik vydal publikáciu Za hranicou sloboda, v ktorej opisuje úteky pilotov za hranice vlasti.
„Je to kniha, pri ktorej ma najviac bavila téma. Dostal som sa k nej viac menej náhodou, a to pri štúdiu dokumentov práve k československo-americkým vzťahom z rokov 1948 – 1953. Pri týchto útekoch išlo najmä o úteky bývalých československých pilotov z druhej svetovej vojny, ktorí slúžili pôvodne v Royal Air Force a po vojne vstúpili do služieb československých aerolínií. Po februárovom prevrate však boli ´uzemnení´. Nebolo im umožnené lietať ani do zahraničia, ani na domácich linkách, pretože boli politicky nespoľahliví. A práve partia týchto pilotov na niektorých linkách, na ktoré sa dostali vnútroštátne lety, postupne utekali na západ,“ povedal historik.
Ich činy boli vnímané ako škandál a hanba komunistického režimu v Československu. Historik však tvrdí, že nemali inú možnosť, pretože inak by boli skutočne profesionálne degradovaní.
„Niektoré osudy týchto pilotov sú trošku pikantné, pretože neutiekli len piloti, ktorí boli pôvodne len tzv. západniari počas 2. svetovej vojny. Bol prípad jednej Dakoty, pilot sa volal Miroslav Slovák a pochádzal z Cífera. V marci 1953 uniesol Dakotu, ktorá štartovala pôvodne z Prahy, letela do Brna, do Ostravy, ale po odpojení sa zo spojenia s pražským letiskom pilot otočil lietadlo a nízkym letom to nasmeroval cez Rozvadov do Nemecka. Je zaujímavé, že spomínaný Miroslav Slovák bol pôvodne šéfpilot letky Klementa Gottwalda. Niekoľko dní predtým viezol Klementa Gottwalda na pohreb Stalina,“ popísal historik.
V druhej línií svojho výskumu sa venuje Slovákom, ktorí pôsobili v československej diplomacií a zohrali významnú úlohu v otázkach medzinárodných dejín.
Celú reláciu na tému si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Úvodné ilustračné foto: Pixabay.com /12019/
Ilustračné foto v texte: Pixabay.com /lapping/
Uverejnila: VČ