Herodesa Veľkého poznáme nielen ako biblického vraha nemluvniatok, ale najmä ako jedného z najväčších staviteľov v histórii.
Pohodlie kráľa a jeho hostí mali zabezpečovať v skalnej pevnosti Masade aj kúpele v rímskom štýle a veľký plavecký bazén na južnej strane.
Z množstva Herodesových stavieb vynikajú najmä štyri. Azda výnimkou môže byť medzi nimi prestavba chýrneho jeruzalemského chrámu, najposvätnejšieho miesto judaizmu. Pozrime sa na ne z hľadiska technických i architektonických unikátov a zaujímavostí.
Herodes Veľký
Herodes Veľký (73 – 4. pred n. l.) bol kráľom Judey od roku 40 pred n. l. po tom, ako ho formálne menoval rímsky senát. Tento schopný vojvodca a administrátor bol jedným z najväčších panovníkov v Stredomorí. Preslávil sa však najmä svojimi stavbami. V roku 2007 našli izraelskí archeológovia pod vedením profesora Ehuda Necera v púštnej pevnosti Herodium pravdepodobne jeho hrobku.
Chrámová hora
V Jeruzaleme, v jednom z najskvostnejších miest na zemi sa stretávajú tri veľké svetové náboženstvá: kresťanstvo, židovstvo a islam. V jeho centre je jedna z najpôsobivejších architektonických stavieb a pravdepodobne je to aj nábožensky najvýznamnejšie miesto na svete – Chrámová hora.
Chrámovú horu stotožňovali s horou Moria alebo Sion. Začiatkom nášho letopočtu, v čase, keď po meste mohol chodiť Ježiš, bol Jeruzalem hrdý na svoj takzvaný Druhý chrám. Jeho prvú podobu postavil kráľ Šalamún a Babylončania chrám v roku 586 pred. n. l. zrovnali so zemou. Vieme tiež, že Židia do Jeruzalema putovali vo veľkom počte vrátane mnohých zahraničných – dnes by sme povedali – celebrít. Nevieme, ako často sem putovali, no zaiste to záviselo od ich príjmov a vzdialenosti. Je však známe, že každý židovský muž nad dvadsať rokov musel ročne platiť tzv. chrámovú daň. A tu, tesne pred narodením Ježiša, prichádza na scénu Herodes. Vidiac a zhodnotiac priestor okolo jeruzalemského chrámu rozhodol sa kompletne ho vynoviť. Určite chcel touto architektúrou zaujať pútnikov, no jeho dôvod bol aj čisto praktický: s pribúdajúcim židovským obyvateľstvom a priaznivými podmienkami za rímskej správy (tzv. rímsky mier – Pax romana) prichádzalo do mesta aj čoraz viac návštevníkov. Výsledkom bol Herodesov projekt, najodvážnejší a najambicióznejší v celej predošlej existencii izraelského územia, ak nie aj do súčasnosti. Po jeho dokončení sa Jeruzalem mohol pýšiť najväčším posvätným komplexom v celej Rímskej ríši.
Autor: Andrej Zeman, Jeruzalem
Foto: redakcia QUARK
Uverejnila: ZVČ
Ďalšími významnými Herodesovými stavbami boli pevnosť Masada, prístav v Cézarei a pevnosť Herodium. Viac o týchto stavbách sa dočítate v časopise Quark (číslo 8/2016), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.