Najdôležitejším objavom je rímsky poľný pochodový tábor, ktorého existenciu hľadali bádatelia už desiatky rokov.
Socha Marca Aurelia. Zdroj: iStockphoto.com
Najnovšie výskumy slovenských archeológov v katastri mesta Želiezovce priniesli zaujímavé výsledky. Zistili, že sa tu nachádza významná polykultúrna lokalita, ktorá bola intenzívne osídlená už od mladšej doby kamennej (neolitu) a ľudia tu žili až do obdobia neskorého stredoveku. Najdôležitejším objavom je však zachytenie rímskeho poľného pochodového tábora, ktorého existenciu v tejto časti Pohronia hľadali bádatelia už desiatky rokov.
Dolné Pohronie má veľký historický význam
Dolné Pohronie patrí k oblastiam, ktoré majú z archeologického hľadiska obrovský historický význam a potenciál. Dokumentujú to ojedinelé nálezy aj jednotlivé bohaté lokality poskytujúce dôležité informácie o osídlení daného územia v rôznych etapách pravekého a stredovekého vývoja, vďaka ktorým môžeme úspešne rekonštruovať život našich predkov.
Výskumy v katastri Želiezovce už v roku 1932 začala osobnosť ochrany pamiatok na Slovensku Václav Mencl. Na podnet miestneho roľníka realizoval archeologický výskum v mieste zaniknutého kostola v Želiezovciach. Na jeho prácu nadviazali bádatelia z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a od roku 2015 sa opäť začali intenzívne zaujímať o lokality v Želiezovciach. Na základe podrobných povrchových prieskumov sa ukázalo, že sa tu nachádza významná polykultúrna lokalita, ktorá bola intenzívne osídlená už od mladšej doby kamennej (neolitu) a ľudia tu žili až do obdobia neskorého stredoveku.
Meranie pomocou magnetometra. Zdroj: Petra Chebenová, Michal Cheben, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
Nedeštruktívne archeologické metódy
V posledných rokoch sa tu uskutočnili viaceré povrchové zbery spojené s nedeštruktívnym prieskumom s využitím magnetometra. Ide o nedeštruktívnu archeologickú metódu, ktorá umožňuje získať komplexný vedecký pohľad na osídlenie. Získané výsledky zo širšieho skúmaného priestoru priniesli prekvapivé poznatky a doložili osídlenie Želiezoviec vo viacerých historických obdobiach.
Archeológovia zachytili dve rozsiahle neolitické sídliská, osídlenie z doby bronzovej, z doby laténskej a z doby rímskej. Magnetometrickým prieskumom sa podarilo objaviť jedno z najväčších pohrebísk z doby laténskej na území Slovenska a získal sa i pôdorys rozsiahleho stredovekého osídlenia.
Doložené včasno- a vrcholnostredoveké osídlenie môžeme na základe získaných nálezov zaradiť k jednému z väčších obchodných centier, ktoré bolo spojené s mýtnou stanicou a vďaka ktorému prekvital obchod na všetky svetové strany. Bohaté obchodné kontakty so vzdialenými regiónmi potvrdili početné nálezy, ktoré sa dostali do lokality zo západnej, severnej (oblasť Škandinávie) aj z východnej Európy. Doložené sú tiež obchodné trasy siahajúce až na juhovýchod, do oblasti Byzantskej ríše.
Nálezy rímskych kolienkovitých spôn a prsteňa z poľného tábora z druhej polovice 2. storočia n. l. Zdroj: Petra Chebenová, Michal Cheben, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
Marcus Aurelius na Hrone
Najdôležitejším objavom je však zachytenie rímskeho poľného pochodového tábora, ktorého existenciu v tejto časti Pohronia hľadali bádatelia už desiatky rokov. Analýza magnetometrie, ako i samotné nálezy datujú tábor do druhej polovice 2. storočia n. l., čo znamená, že bol založený v období tzv. markomanských vojen, počas ktorých na našom území operovali rímske légie pod vedením samotného rímskeho cisára a filozofa na tróne Marca Aurelia, aby pacifikovali útočné germánske kmene, ktoré opakovane prenikali a plienili územie Rímskej ríše.
Vzhľadom na to, že ide o nateraz jediný zachytený rímsky poľný pochodový tábor v blízkosti rieky Hron, môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že práve tu, ako Marcus Aurelius píše v závere prvej časti svojho filozofického pojednania Hovory k sebe samému, vzniklo úplne prvé knižné dielo na území dnešného Slovenska.
Zdroj: SAV
(JM)
