Ľudia sa snažili zabezpečiť, aby bol nasledujúci rok priaznivý.
Ilustračná fotografia. Zdroj: iStockphoto.com.
Ľudia oddávna považovali koniec jesene a začiatok zimy za obdobie, keď zlo získava prevahu nad dobrom. Dôvodom sú predlžujúce sa noci na úkor denného svetla. Temnota prevažuje nad svetlom a narastá aktivita nadprirodzených negatívnych síl.
„Tomuto domnelému nebezpečenstvu sa ľudia snažili čeliť používaním ochranných prostriedkov, magických úkonov a podobne,” vysvetľuje etnologička Emília Horváthová.
Po Kataríne, Ondrejovi, Barbore, Mikulášovi a Lucii je Tomáš posledným zo stridžích dní. V tieto dni ľudia verili, že sú nepriaznivé sily aktívnejšie, s čím spájali tiež činnosť stríg. Podľa toho ich aj nazývali. Strigy sa snažili v tieto dni vniknúť na gazdovstvá a škodiť dobytku i ľuďom.
Ľudia verili, že strigy sa dokážu premeniť na zviera či prejsť kľúčovou dierkou. Ako ochranu podľa etnologičky ľudia kreslili cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže na miesta, kam by mohla striga vojsť. Okrem toho gazdovia vešali nad dobytkom cibuľu či cesnak. Strigy mohli škodiť aj prostredníctvom ukradnutých vecí, preto sa ani nič nepožičiavalo a nepredávalo. Tiež nesmela v tieto dni prísť ako prvý návštevník akákoľvek osoba ženského pohlavia.
Zákaz ísť do hory
Svätý Tomáš bol jedným z Kristových učeníkov. Prezývali ho neveriaci Tomáš, lebo neveril v zmŕtvychvstanie Krista, kým ho nevidel na vlastné oči. Tomáš je patrónom architektov, tesárov, teológov a kamenárov.
Ako Patróna si ho zvolili krajiny ako Portugalsko a India.
V tradičnej kultúre Slovenska bol tento deň sviatkom lesov a platil zákaz ísť do hory. Hovorilo sa: „Na Toma seď doma.“ V tento deň sa ani nepriadlo. Okrem toho sa verilo, že je to vhodný čas na zabíjačky, keďže mäso dlhšie vydrží. Etnologička Horvátová v tejto súvislosti hovorí o používaní bravčových kostí na veštenie.
Mágia počiatku
Posledný stridží deň bol špeciálny aj tým, že priamo predchádzal zimnému slnovratu. Ľudia preto 21. decembra uskutočňovali aj úkony mágie počiatku (princíp, v zmysle ktorého začiatok určitého procesu ovplyvní jeho priebeh a výsledok, pozn. redakcie).
Snahou bolo zabezpečiť priaznivý nasledujúci rok. Bolo preto napríklad dôležité, kto ako prvý navštívi domácnosť. Z domu sa nesmelo nič dať ani požičať, aby nevznikla škoda. Ženy nesmeli ráno chodiť do cudzích domov, a tak chodievali koledníci – polazníci.
Na Orave, Kysuciach a v Honte roznášali chlapci ráno polazníky – ozdobenú vetvičku čečiny. Na Orave a Kysuciach mládenci alebo pastieri aj tajne roznášali vianočné stromčeky. Dotyčný mládenec potom na Štedrý večer pri vinšovaní rozhodil po zemi hrsť ovsa. Domáci podľa toho zistili, kto im priniesol stromček a obdarili ho peniazmi.
Polazník musel podľa etnologičky Emílie Horváthovej spĺňať určité predpoklady. Mal to byť zdravý muž alebo ešte rastúci chlapec. Práve toto kritérium malo priniesť zdravie do budúceho roku. Polazníci museli prísť do domu proti smeru toku vody alebo zdola dediny nahor, aby sa gazdovstvu na ďalší rok darilo a neupadalo.
Vinšovníci so sebou nosili aj kusy železa, čo sa nazývalo chodenie s oceľou. Železo symbolizovalo pevnosť, zdravie i silu a malo priniesť úspech do ďalšieho roku.
Zdroje: Zuzana Beňušková: Prečo sú Vianoce tradičné aj nové?, Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
