V tom čase bolo známym „vedeckým faktom“, že ženy nemajú potrebnú silu zapojiť sa do akademických činností. Jej otec sa bál, že by mohla zošalieť. Inge Lehmannová sa však nevzdala a spôsobila revolúciu.
Inge Lehmannová v roku 1936 zistila, že Zem má pevné vnútorné jadro vnútri roztaveného vonkajšieho jadra. Koláž; zdroj: iStock/Rost-9D a Wikipedia
Inge Lehmannová je jednou z najdôležitejších svetových osobností v oblasti seizmológie. Svojím prelomovým objavom v tridsiatych rokoch minulého storočia prepísala geofyziku a spôsobila revolúciu v chápaní fungovania Zeme.
Inge sa narodila v roku 1888 v Kodani. Nastúpila do úplne prvej dánskej progresívnej školy, kde ju vyučovala Hannah Adlerová, jedna z prvých žien v krajine, ktorá získala titul z fyziky. Vysoko akademická atmosféra viedla Inge k štúdiu matematiky. Vo veku 18 rokov mala na prijímacích skúškach na Kodanskú univerzitu najviac bodov.
Inge Lehmannová ako trinásťročná. Zdroj: University of Copenhagen
Zákaz študovať
Keď sa v roku 1911 začala uchádzať o magisterské štúdium v Cambridgei, podľa historičky Liff Lundovej Jakobssonovej ju otec donútil ukončiť štúdium. Jej otec bol profesorom psychológie a v tom čase bolo známym „vedeckým faktom“, že ženy so svojou fyziológiou a svojimi hormónmi nemajú potrebnú silu zapojiť sa do akademických činností. Bol hlboko znepokojený aktivitami svojej dcéry a myslel si, že by pri ďalšom štúdiu mohla zošalieť. Zakázal jej vrátiť sa na akademickú pôdu a odmietal jej platiť školné.
Inge to však neodradilo, ešte hlbšie sa ponorila do vedeckého sveta a po niekoľkých búrlivých rokoch sa vrátila na univerzitu, aby dokončila magisterské štúdium.
Pozrite si
Revolučný objav vo voľnom čase
V roku 1925 začala pracovať na seizmologických staniciach a práve vtedy si Inge všimla zvláštne hodnoty v údajoch, ktoré zbierala. Popri práci asistentky geodeta Nielsa Erika Nørlunda robila vo voľnom čase vlastný výskum.
V roku 1936 Inge zistila, že Zem má pevné vnútorné jadro vnútri roztaveného vonkajšieho jadra. Predtým sa seizmológovia domnievali, že jadro Zeme je jedna roztavená guľa, ale nedokázali vysvetliť merania seizmických vĺn zo zemetrasení, ktoré boli v rozpore s touto myšlienkou. Jej tvrdenia testovali iní seizmológovia a napokon Lehmannovej teóriu prijali.
Inge objav uskutočnila prostredníctvom svojej jedinečnej analýzy seizmogramov, pričom jej metóda bola neskôr opísaná ako „čierna mágia, ktorú žiadny počítač nedokáže napodobniť“.
Ocenenie za mimoriadny prínos
V roku 1971 ju Americká geofyzikálna únia ocenila Medailou Williama Bowieho, čím spoločnosť uznala jej „mimoriadny prínos k základnej geofyzike a nesebeckú spoluprácu vo výskume“. Lehmannová, ktorá nikdy nezískala doktorát, bola po celé desaťročia jednou z mála žien vo svojom odbore. Vyžadovalo si to odhodlanú a nezlomnú povahu, aby sa udržala v mužskom, akreditovanom svete, kde boli veľké egá často normou. „Mali by ste vedieť, s koľkými neschopnými mužmi som musela súťažiť – márne,“ uviedla svojho času Lehmannová. Napriek tomu sa stala jednou z najinovatívnejších vedkýň 20. storočia.
Lehmannová bola tiež jednou z najdlhšie žijúcich vedeckých osobností, mala viac ako 104 rokov. Narodila sa vo viktoriánskej dobe, dožila sa zrodu aj zániku Sovietskeho zväzu, dvoch svetových vojen, príchodu atómového veku a nástupu nového sveta počítačov a internetu.
Zdroj: BBC, Encyclopedia, University of Copenhagen, Kiddie
(LDS)
