Stopy mayských civilizácií hľadajú pomocou najmodernejších technológií aj slovenskí vedci. Podarili sa im naozaj zaujímavé objavy, ktoré objasňujú doteraz nepoznané. Ide o slovenský výskumný tím pod vedením prof. Milana Kováča z Univerzity Komenského v Bratislave.
Nové digitálne zábery, publikované len pred pár dňami v časopise National Geographic a vo svetových aj slovenských médiách, naznačujú, že pod guatemalskou džungľou sa skrývajú mayské veľkomestá s viac ako 60-tisíc kamennými pyramídami, chrámami a inými stavbami. Zábery sú výsledkom masívneho leteckého laserového skenovania guatemalského pralesa.
Slovenský výskumný tím zmapoval 160 km² územia v provincii Petén na severe Guatemaly a objavil 73 mayských sídel s kamennou architektúrou, 4 775 horských terasových polí a 5 080 architektonických objektov, často v tvare pyramíd. Na porovnanie, pred výskumom pomocou technológie LiDAR, ktorú naši vedci používali, bolo známych len 30 sídel.
Vedci z Terénneho tímu Centra mezoamerických štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave 2017 sa v rámci svojho výskumu zameriavali na poľnohospodárstvo Mayov. „Našli sme veľké terasy. Vieme prepočítať, či vtedajšie obyvateľstvo používalo kukuricu, maniok, atď. Detekovali sme obrovský zavlažovací systém, ktorý má analógiu v neskorších dobách. To všetko sa nedá robiť od počítača. Keby sme nemali skúsenosti s terénnym výskumom, nešlo by to. Nemali by sme šancu nič overiť,“ hovorí geodet Dr. Tibor Lieskovský z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý sa v tomto projekte špecializuje na vyhodnocovanie LiDARových dát. Vedcom sa tiež podarilo odhaliť, ako Mayovia stavali. V strede bola platforma široká 80 metrov. Zachytili napríklad aj rampu, kadiaľ Mayovia prevážali kamene pri stavbe pyramídy, odhalili tiež tunely po neskorších vykrádačoch vzácnych útrob, ktoré tieto pamiatky významne poškodili.
Výskumný tím Slovákov sa v roku 2016 stal súčasťou medzinárodného konzorcia PACUNAM LiDAR Initiative. V spolupráci s Tulane University a Boston University z USA získali podporu na laserový prieskum guatemalskej džungle, kde vo vlastnom úseku vyhľadávali pozostatky starej mayskej civilizácie. Vo vybranej oblasti pôsobí slovenský archeologický projekt už desať rokov a realizuje tam rozsiahle archeologické vykopávky.
Pomohla nová technológia scanovania LiDAR
Nová technológia leteckého laserového scanovania LiDAR preniká pod nepriepustný pralesný povrch a odkrýva nové mestá, paláce, pyramídy, dávne poľnohospodárske polia a ďalšie archeologicky významné objekty. „LiDAR pracuje na princípe podobnom radaru. Miesto radarových vĺn však využíva laserové svetlo. LiDAR sa umiestňuje na lietadlo, kde pod seba naraz vysiela 160 000 laserových impulzov za sekundu a zachytáva ich odraz z povrchu. Dnešné technológie už umožňujú rozlíšiť, či sa časť laserového lúča odrazila napríklad od koruny stromu, od porastu alebo sa dostala až na povrch zeme, pričom dokáže presne vykresliť charakter tohto povrchu,“ spresnil Dr. Tibor Lieskovský.
Technológia LiDAR podľa neho pochádza z armádneho výskumu. „Bola vyvíjaná roky rokúce, je to kooperácia mnohých ľudí, ide o špičkový, dlhodobý vývoj.“
Guatemalská provincia Petén je z väčšej časti porastená nepreniknuteľným pralesom. Má rozlohu 35.854 km², čo predstavuje asi tri štvrtiny rozlohy Slovenska. Podľa analyzovaných dát, ktoré boli získané skenovaním, ju obývalo až 10 – 15 miliónov obyvateľov. „Objaviť v priebehu jedného roka 60 000 stavieb a stovky starovekých miest nemá vo výskume dejín civilizácií nijakú obdobu. Mayská civilizácia je dnes minimálne tak zaujímavá ako egyptská alebo meozopotámska. Okrem jej neuveriteľnej vyspelosti sa pred nami otvoril jej rozsah, hustota a zložitá infraštruktúra, o ktorých sme predtým ani netušili,“ hovorí vedúci slovenského výskumného tímu prof. Milan Kováč z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Pripomenul, že podstata ich práce je nielen vykopať, ale aj reštaurovať a odovzdať verejnosti vzácne artefakty. Tak napríklad v prípade odhalenej masky zisťujú, s akým bohom si ju Mayovia spájali, akú mali kultúru, náboženstvo, hodnoty. „Odhaľujeme súvislosti a konečným cieľom je, aby sme pochopili a spracovali túto kultúru. Videli sme napr. kamene, že boli systematicky naukladané na sebe, vyzeralo to ako rybník alebo sa ľudia v týchto priestoroch kúpavali. Takýchto miest bolo takmer 5 tisíc. No zistili sme, že sú to terasové polia, ich zavlažovací systém, nikto predtým nič podobné netušil. Tieto terasy majú dĺžku 20 metrov, hĺbku a výšku 3 metre.“
Z vyššie uvedeného možno podľa prof. Milana Kováča usúdiť, že Mayovia viac energii venovali stavbe terás ako stavbe obydlí či veľkých palácov. „Toto je to, čo doteraz unikalo. Pomocou GPS súradníc sme vyhľadali miesto, kde mal byť kanál. Po digitálnom spracovaní sme zistili, že je dlhý 500 metrov, našli sme jeho boky, našli sme telo, kanále ústili do zvláštnych dier v zemi. Boli to tzv. výlevky, chodby do podzemných riečisk. Každá končila v štrbinách, skalách, bolo tam viac blata, voda sa tam celá prepadala. Vždy sme na konci našli túto výlevku, a tak sme pochopili, ako odvodňovanie fungovalo.“
Mayovia ako dva znepriatelené tábory
Nájsť hlinu v hline bolo podľa odborníkov nesmierne náročné a v skutočnosti je to fascinujúci objav. Zaoberajú sa teraz výskumom tejto hliny aj vzoriek pôdy. Vďaka tomu môžu pochopiť, aké plodiny bolo na skúmanom území možné pestovať, akým spôsobom bolo hnojené. Mayovia mali systém, ako pestovať kukuricu viac rokov za sebou na tom istom mieste, to umožnilo vedcom zistiť, že dokázali uživiť oveľa viac obyvateľstva, než sa doteraz myslelo. V hĺbke jedného metra zrazu našli nálezy obrovských hodnôt.
Vedúci slovenského výskumného tímu uviedol, že mayský svet bol rozdelený na dva tábory: Boli to akoby nepriateľské štáty, neustále proti sebe bojovali. „To je tiež vec, ktorá sa dala prostredníctvom týchto výskumov identifikovať.“ Bolo to vidieť na vtedajšej infraštruktúre. „Priatelia boli pospájaní cestami a nepriatelia boli oddelení.“ Dr. Tibor Lieskovský pripomenul ďalšie zaujímavé zistenia pri stavbe miest. Ukázalo sa, že mestá stavali systematicky a premyslene. „Stred tvorili chrámy, rituálne miesta, periférie boli obslužné stavby. No a tam, kde nemohli stavať, bolo úžasné vidieť, ako si dokázali pretvoriť krajinu.“ Odborník zhodnotil, že celý výskum bude ešte beh na dlhé trate. „Týmto to ešte len začína a verím, že to dopadne úspešne.“
Okrem slovenských mayológov pracovali na danom území aj ďalšie tímy výskumníkov mayskej civilizácie. Jeden sa napríklad venoval cestnej infraštruktúre, ďalší mali na starosti pevnosti, hradby, iný tím zas platformy bežných domov.
Slovensko je pritom len jedna z dvoch európskych krajín (spoločne s Francúzskom), ktoré sa podieľajú na tomto technologicky a odborne mimoriadne náročnom výskume, iniciovanom špičkovými univerzitami z USA. „To, že sme boli prizvaní k spracovaniu najväčšieho súboru dát laserového skenovania v dejinách archeológie, svedčí o našej významnej pozícii pri výskumoch starovekej mayskej civilizácie a tiež o našej schopnosti inovatívne narábať s najnovšími technológiami. Ako jediní z celého medzinárodného konzorcia disponujeme výsledkami vlastných kalibrovaných archeologických vykopávok, čo nám umožňuje vypracovať rozsiahlu štúdiu o environmentálnej udržateľnosti starovekého mayského sveta“ hovorí prof. Kováč. Kolektívna štúdia celého konzorcia sa v súčasnosti pripravuje na vydanie v časopise Science.
Subjekty a metódy spracovania laserových dát
Spracovanie dát, ktoré získalo Centrum mezoamerických štúdií (CMS) Filozofickej fakulty UK v Bratislave z laserového skenovania, prebieha v interdisciplinárnom prostredí niekoľkých slovenských subjektov. Dr. Tibor Lieskovský z STU v Bratislave získané dáta filtruje, analyzuje a zhotovuje digitálne podklady k interpretácii. Následne sa doktorand Mgr. Tomáš Drápela z Filozofickej fakulty UK v Bratislave venuje interpretácii a dokumentácii nájdených objektov. Prof. Milan Kováč, ktorý celý výskum zastrešuje, vykonáva s jeho tímom z CMS Filozofickej fakulty UK v Bratislave archeologické overovanie LiDARových nálezov priamo v teréne guatemalskej džungle. Nájdené vzorky pôdy následne overuje tím prof. Pavla Dlapu z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Všetky získané dáta sú potom integrované a spracovávané pomocou najnovších technológií, ako sú napríklad neurónové siete a využitie prvkov umelej inteligencie. Komplexné výsledky a metódy bádania slovenský tím sprístupňuje medzinárodnému konzorciu, čím sa významne podieľa na najprevratnejšom projekte bádania mayskej civilizácie za posledných stopäťdesiat rokov.
Čo je Centrum mezoamerických štúdií
Centrum mezoamerických štúdií (CMS) pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave realizuje priamo v Guatemale archeologický výskum v širokej oblasti lokality Uaxactún a vykonáva ďalšie základné výskumy mezoamerických civilizácií. Ďalej organizuje konferencie, prednášky a workshopy týkajúce sa predovšetkým mayskej kultúry. Každoročne pod názvom Bratislava Maya Meeting organizuje medzinárodné stretnutie určené na lúštenie a výučbu mayského hieroglyfického písma pod vedením slovenských a zahraničných lektorov. Toto pravidelné podujatie je určené aj širokej verejnosti, ktorá sa môže naučiť základy mayského písma, matematiky a kalendára.
Najbližšie sa Bratislava Maya Meeting koná 31. 5. – 3. 6. 2018.
Viac informácií sa dozviete na:
Fotografie a informácie poskytla: Mgr. Barbora Tancerová, M. A., Projektové centrum, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová) z tlačovej konferencie
Uverejnila: VČ