Pranostík o svätom Martinovi je mnoho. Biely kôň symbolizuje zimu, ktorá príde znenazdajky.
11. november sa spája s jednou z najznámejších pranostík o Martinovi na bielom koni. Viete, ako vznikla? A viete, že čin svätého Martina odráža tému štedrosti a ľudskosti, ktorú si pripomíname dodnes? V niektorých európskych regiónoch sa v tento deň organizujú sprievody so svetlami, ktoré symbolizujú jeho ochotu pomáhať ľuďom.
Prvé sneženie
Pranostík o svätom Martinovi je mnoho. Hádam najznámejšia je o tom, ako prichádza na bielom koni. Tradovali sa aj iné, napríklad: Na svätého Martina, kúri sa už z komína. alebo Na Martina medveď líha. Daná pranostika o Martinovi na bielom koni vychádzala z úpenlivého pozorovania ľudí v minulosti. Ich životy sa točili okolo zmien ročných období. V tomto novembrovom čase sledovali prvé jesenné sneženie, ktoré bolo predzvesťou prichádzajúcej zimy. Týkalo sa predovšetkým nížin na území Slovenska.
Pranostika o bielom koni sa týka priemerného dátumu prvého sneženia v nízkych polohách (v nadmorských výškach približne 200 – 300 m n. m.). So stúpajúcou nadmorskou výškou sa priemerný dátum prvého dňa so snežením posúva do októbra. Jeho typickou črtou je aj to, že nemá zvyčajne dlhé trvanie – obyčajne sa rýchlo topí, často v ten istý deň, keď spadne. Biely kôň symbolizuje zimu, ktorá príde znenazdajky.
Posledné roky pranostika zlyháva
Hydrológovia zo Slovenskej akadémie vied uverejnili v roku 2021 analýzu, ktorá sa venovala aj pranostike Martina na bielom koni. Chceli vedieť, či sa môžeme i v dobe prebiehajúcej klimatickej krízy spoľahnúť na úsudok a dlhoročné skúsenosti našich predkov. Za sledované obdobie 33 rokov snežilo na Liptove presne na Martina (11. 11.) iba štyrikrát.
„Ak má Martin na bielom koni predstavovať prvé sneženie po jeseni, podľa našich údajov prichádzal prvý sneh na Liptov s oneskorením, v priemere až 20. novembra, čiže na Félixa,“ skonštatoval hydrológ Michal Danko z Výskumnej základne pre horskú hydrológiu Ústavu hydrológie SAV v Liptovskom Mikuláši.
Ako vznikla legenda?
Podľa rôznych zdrojov sa Martin narodil v roku 316 n. l. v Sabarii (dnešné Maďarsko). Jeho otec bol vojakom rímskych légií, a tak sa po 15. narodeninách pridal k armáde. Jedného dňa stretol pri výkone služby počas treskúcej zimy zmrznutého žobráka a podelil sa s ním o svoj plášť. V noci hneď nato sa mu vo sne zjavil Ježiš, ktorý mal na sebe práve tú polovicu plášťa, ktorú Martin daroval. Tento zážitok mal na Martina hlboký vplyv, preto sa rozhodol prijať kresťanstvo.
Meno Martin je odvodené od latinského boha vojny a ochrancu Martinusa.
Z armády odišiel a žil nejaký čas ako pustovník. Následne sa pridal k biskupovi Hilariovi vo Francúzsku, stal sa kňazom a začal svoju kresťanskú cestu. Po celý svoj život bol obľúbený u chudobných a obyčajných ľudí a neobľúbený u bohatých. Je považovaný za patróna vojakov, jazdcov, koní, podkúvačov koní, vinárov a mnohých ďalších.
Biskup Martin Tourský sa dožil vyše 80 rokov. Zomrel 8. novembra 397 v Candes pri Tours na jednej zo svojich misijných ciest. Pohreb sa konal 11. novembra, preto je sviatok určený na tento deň. Krátko po jeho smrti sa miesto stalo vyhľadávané pútnikmi, popularitu získalo najmä vďaka francúzskej šľachte a francúzskemu trónu.
Aj v erbe mesta Martin je na modrom štíte vyobrazený striebornoodetý zlatovlasý rytier sediaci na striebornom koni. Ľavicou si pridržiava červený plášť, v pravici drží zlatý meč. Pred koňom kľačí strieborný zlatovlasý žobrák.
Na mnohých miestach bola konzumovaná v deň svätcovho sviatku hus. Súvisela s ukončením pracovného roka, s odvodom úrokov vrchnosti, s adventným šesťtýždňovým pôstom a vo vinárskych oblastiach s ochutnávkou prvého vína. V niektorých častiach Slovenska sa na Martina končil i služobný rok, podľa toho poznáme výraz martinkovať – byť bez práce, zaháľať.
Zdroj: SAV, SHMU, Vinoodbodlaku, TNOS, abuba