Jedinečné spojenie historického opevnenia a muzeálnych vzácností ponúka Slovenské národné múzeum – Múzeum Červený Kameň. Odporúčame vám ho navštíviť v rámci cyklu Kam za vedou.
Počiatky hradu Červený Kameň siahajú do prvej polovice 13. storočia. Jeho dejiny sa začali písať, keď česká kráľovná – vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň (nem. Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg).
Ako uvádzajú historici, najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré významné uhorské šľachtické rody, no aj také známe meno ako Matúš Čák Trenčiansky či Zápoľskí alebo Turzovci. Faktom je, že do dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci.
„Červenokamenské panstvo s gotickým hradom sa tak v roku 1535 dostáva do vlastníctva jednej z najbohatších obchodníckych rodín vtedajšej Európy. Na jej čele stál Anton Fugger, vzdelaný, veľmi bohatý a schopný obchodník z juhonemeckého Augsburgu, ktorý sa s istotou pohyboval v prostredí renesančnej Európy. Rozhodol sa využiť strategickú polohu Červeného Kameňa neďaleko Viedne a Bratislavy a premeniť starý gotický hrad na bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala po celej Európe. Investoval množstvo vlastného času a finančných prostriedkov na prestavbu stredovekého hradu na renesančnú pevnosť. Starý hrad bol postupne, od roku 1537, búraný a na jeho mieste vyrástli štyri obranné bašty spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Vznikla tak moderná renesančná pevnosť, ktorej architektúra využívala najmodernejšie dobové poznatky a bola prispôsobená na účinnú obranu všetkého, čo pevnosť ukrývala v rozľahlých skladovacích priestoroch/pivniciach,“ píše sa na webovej stránke hradu.
Odborníci pokračujú, že turecké nebezpečenstvo visiace nad Uhorským kráľovstvom a celou strednou Európou spôsobilo, že obchodné zámery Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli, až sa rodina rozhodla Červený Kameň predať. „Medzi viacerými záujemcami o kúpu hradu a panstva zvíťazil mladý barón Mikuláš II. Pálfi, (ktorý si získal srdce mladej Márie Magdalény Fuggerovej, dcéry Mareka Fuggera, vnučky spomínaného Antona Fuggera) a do roku 1588 sa stal vlastníkom celého panstva. Potomkovia Mikuláša a Márie Magdalény si panstvo podržali až do roku 1945. Pálfiovci hrad niekoľkokrát prestavovali: V druhej polovici 16. storočia bola fuggerovská pevnosť Mikulášom II. Pálfim upravená na rodové sídlo, o storočie neskôr prestaval hrad Mikuláš IV. Pálfi pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú v ranobarokovom slohu a v druhej polovici 18. storočia hrad zmodernizoval a rozšíril Rudolf Pálfi s manželkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou.“
Dodáva sa ešte, že v neskoršom období už neprišlo k zásadným stavebným zásahom, ktoré by výraznejšie pozmenili vzhľad hradnej budovy. Posledný člen pálfiovského rodu opustil hrad v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok.
Čo sa týka múzea na hrade Červený Kameň, jeho dejiny začínajú krátko po odchode posledného vlastníka do zahraničia. Karol Pálfi opustil hrad podľa historikov v marci 1945 – pred príchodom postupujúcej Červenej armády odišiel do Rakúska spolu so svojou matkou, ktorá s ním hrad obývala. „Hrad bol už za prvej republiky považovaný za objekt s veľkou pamiatkovou hodnotou a už od počiatku 20. storočia bola časť reprezentačných priestorov hradu sprístupnená počas nedieľ a sviatkov prípadným záujemcom o prehliadku hradu. Pálfiovci tak verejnosti sprístupnili časť priestorov, ktoré užívali, súkromné obytné priestory však oku návštevníka samozrejme zostávali skryté.“
Po druhej svetovej vojne starostlivosť o pamiatkové objekty prevzala Národná kultúrna komisia, ktorá vznikla v roku 1946. Jej úlohou bolo sústrediť vzácne nábytkové mobiliáre, predmety výtvarného a úžitkového umenia, historické knižnice a šľachtické archívy z objektov, ktoré boli bývalými majiteľmi opustené a častokrát voľne prístupné. „V roku 1946 sa v priestoroch hradu Červený Kameň začali zhromažďovať torzá skonfiškovaných interiérových zariadení z iných bývalých šľachtických sídiel západoslovenského kraja a postupne sa začalo i s nutnými opravami hradného objektu. Dňa 22. októbra 1949 bol hrad sprístupnený verejnosti na kultúrne účely a 24. decembra 1949 bol spolu s ďalšími 13 objektmi vyhlásený za národný kultúrny majetok. Na hrade boli medzičasom sústredené cenné umelecké predmety pochádzajúce z 31 zámockých objektov a 2 kláštorov, ktoré vytvorili základ dnešných zbierok múzea. V tejto prvej fáze trvajúcej do roku 1960 prešiel hrad viacerými menšími či väčšími rekonštrukciami, ktorých cieľom bolo udržanie prevádzkyschopnosť múzea. Zároveň intenzívne prebiehalo reštaurovanie zbierok, najmä predmetov zo zbierky nábytku a obrazov,“ uvádza sa na webovej stránke múzea.
V roku 1960 prešiel vtedajší Štátny hrad Červený Kameň pod správu Krajského národného výboru v Bratislave. V roku 1967 prišlo k zmene názvu na Západoslovenské umeleckopriemyslové múzeum Červený Kameň, čo znamenalo definitívne upevnenie postavenia hradu ako múzea s jedinečnými zbierkami. Neskôr sa štatút múzea opäť zmenil a múzeum získalo celoslovenskú pôsobnosť pod názvom Múzeum Červený Kameň ako špecializované historické múzeum dokumentujúce spôsob bývania a život šľachty.
Hrad bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970. „Postupne sa zhoršujúca statická situácia hradného paláca si vyžiadala generálnu rekonštrukciu budovy i priľahlého areálu spojenú s pamiatkovou obnovou komplexu, ktorá začala v roku 1976. Rekonštrukčné práce na hradnom paláci skončili v roku 1998. Od roku 1979 dodnes (s krátkou prestávkou) je Múzeum Červený Kameň súčasťou Slovenského národného múzea ako jedna z jeho špecializovaných zložiek, pričom zameranie múzea sa nezmenilo. Aj jeho stála expozícia, ktorej posledná časť bola otvorená v r. 1997, je zameraná na kultúru bývania šľachty.“
Pripomeňme ešte, že múzeum svoje zbierky pravidelne zapožičiava na výstavy doma i v zahraničí a samozrejme ich sprístupňuje pre návštevníka i formou výstav na hrade. A dodnes sa v hradnom paláci a v predhradiach pokračuje s menšími rekonštrukčnými a reštaurátorskými prácami.
Veľkou zaujímavosťou hradu Červený Kameň je tak isto jeho Zbierkový fond. Ak chcete prísť bádať o niektorých z viac ako 13 500 zbierkových predmetoch múzea, ste vítaní.
Aké zbierky Múzeum Červený Kameň spravuje?
- zbierku NÁBYTKU, ktorá obsahuje rôzne typy stolov, stoličiek, pohovky, postele, vitríny, komody, písacie stoly, zrkadlá, hodiny, ale i kolekcie spální, salónov a iné interiérové doplnky vyrobené z dreva, pochádzajúce zo 16. až 20. storočia. Pozornosť si, okrem iného, zaslúži súprava secesnej jedálne a spálne a zbierka talianskeho renesančného nábytku.
- zbierku PORCELÁNU, SKLA, KERAMIKY, ktorá má viac ako 4 500 kusov. Nachádzajú sa v nej jedálenské súpravy, poháre, vázy, svietidlá, španielska majolika, turecká keramika, meissenský porcelán, holíčska fajansa, skla.
- zbierku OBRAZOV, v ktorej nájdete portréty, napr. šľachtické rodové galérie príslušníkov rodov Pálfi, Forgáč, Ziči, Svätojánsky, Esterházi, Migazzi, modrých dám, súbor portrétov príslušníkov husárskeho pluku Rudolfa I. Pálfiho, zbierku obrazov Petra Pálfiho, ale i krajinomaľby, zátišia, historické, sakrálne i mytologické výjavy, atď.
- zbierku GRAFÍK so sériami grafických listov so žánrovými výjavmi, vedutami, skicami i akvarelmi grófa Petra Pálfiho.
- zbierku PLASTÍK obsahujúcu najmä sakrálne plastiky pochádzajúce zo sakrálnych objektov, ale i busty panovníkov a iných osôb.
- zbierku ZBRANÍ, v ktorej nájdete chladné, palné i žrďové zbrane, vrátane orientálnych (turecké handžáre a jatagány).
- zbierku TEXTILU, ktorá obsahuje predovšetkým orientálne koberce, výšivky a vojenské uniformy, ale aj úžitkové textílie dennej potreby. Medzi najvýznamnejšie radíme dva ručne tkané gobelíny z prelomu 16. a 17. storočia, ktoré môžete vidieť na muzeálnom okruhu. Gobelín s názvom Obliehanie pevnosti pochádza z kaštieľa v Budmericiach, gobelín z mytologického cyklu Faeton bol súčasťou interiérového zariadenia kaštieľa v Stupave.
- zbierku ARCHÍVNEJ POVAHY, v ktorej sú uložené najmä súkromné fotografie pálfiovskej rodiny, ale i fotografie príslušníkov iných šľachtických rodín.
- zbierku KOVOV, v ktorej nájdete lustre, svietidlá a svietniky, príbory, podnosy a iné jedálenské náčinie, dózy a hygienické nádoby každodennej potreby.
- zbierku RÔZNYCH ZBIERKOVÝCH PREDMETOV s predmetmi rozličného charakteru, napr. upomienkové predmety, ťažidlá, vejáre, drevené medovníkové formy, rôzne kuriozity alebo poľovnícke trofeje.
- KNIŽNICU HISTORICKÝCH KNÍH, ktorá obsahuje knihy pochádzajúce z majetku Pálfiovcov bývajúcich na Červenom Kameni, ktoré tvoria najväčšiu časť dnešnej historickej knižnice, a tiež ďalších šľachtických rodov do roku 1945 obývajúcich na území Slovenska viaceré kaštiele – napr. Pálfiovcov zo Smoleníc, Zičiovcov bývajúcich vo Voderadoch, rodu Oldenburg z Brodzian, kniežacej rodiny Odescalchi, Chotekovcov z kaštieľa v Dolnej Krupej, Esterháziovcov z Bernolákova alebo rodiny Steiger z Hajnej Novej Vsi. Všetkých ich je viac ako 14 200, 2 580 z nich patrilo Pálfiovcom z Červeného Kameňa. Najviac kníh bolo vydaných v 19. storočí, no knižnica obsahuje i knihy vydané v storočiach 16., 17., 18. i 20.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj informácií a fotografie: http://hradcervenykamen.sk/
Úvodná foto: Facebook/Červený hrad
https://www.facebook.com/CervenyKamenHrad
Uverejnila: VČ