Kláštory žobravých reholí, akými boli napríklad františkáni, dominikáni, augustiniáni-eremiti či karmelitáni, tvoria najpočetnejšiu skupinu stredovekých kláštorov na území Slovenska. Okrem pozoruhodného spôsobu vtedajšieho života v ich útrobách, nesporne stojí za to všímať si aj ich architektúru a skúmať ju v širších kultúrno-historických súvislostiach.
Architektúra žobravých reholí je v zahraničí dlhodobo predmetom systematického výskumu, no u nás im napriek ich početnosti doteraz podobný výskum venovaný nebol. Táto téma má zatiaľ len jedno monografické spracovanie od historika umenia Jaroslava Bureša z roku 1965, ktoré však zostalo v podobe nepublikovaného rukopisu.
Cieľom projektu Stredoveké kláštory žobravých reholí na Slovensku (riešia ho pracovníci Centra vied o umení SAV) je zmierniť uvedený deficit, sumarizovať doterajšie čiastkové poznatky, definovať základné problémové okruhy a vytvoriť tak bázu pre ďalší systematický výskum.
Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD., zodpovedná riešiteľka vysvetlila, že základný cieľ projektu bol v podstate naplnený v podobe štúdie…
„Stredoveká architektúra žobravých reholí na Slovensku – stav výskumu a problémové okruhy“ (2018). „Uvedená rozsiahla štúdia (v rozsahu vedeckej monografie) predstavuje prvý publikovaný pokus o komplexnejší pohľad na problematiku architektúry žobravých reholí na území Slovenska. Jej súčasťou je katalóg cca 40 stredovekých kláštorov žobravých reholí na našom území, ktorý sumarizuje aktuálne základné poznatky o týchto kláštoroch a ich architektúre, získané doterajším historickým, architektonickým aj archeologickým výskumom. Štúdia okrem toho definuje hlavné problémové okruhy v umeleckohistorickom výskume danej oblasti (utváranie siete mendikantských kláštorov, miesto mendikantov v urbanistickej štruktúre stredovekých sídlisk, podoba najstarších sakrálnych stavieb, dlhý chór a letner, otázka tzv. ´kazateľského kostola´, problematika ženských kláštorov). Vytvára tak bázu pre ďalší systematický výskum.“
Projekt sa nachádza v poslednom roku riešenia. Je riešený individuálne, aj keď Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD. konzultuje čiastkové úlohy s domácimi i zahraničnými kolegami. Čerstvým príkladom tejto spolupráce je príspevok o opevnených kláštoroch na území Slovenska (vrátane kláštorov žobravých reholí), ktorý pripravila v spolupráci s kolegyňami z Pamiatkového úradu SR (M. Kalinová) aj Trnavskej univerzity v Trnave (H. Žažová).
Zodpovedná riešiteľka plánuje prehĺbiť výskum niektorých vyššie uvedených problémových okruhov; napr. otázku tzv. letnerov – špeciálnych deliacich konštrukcií v kostoloch žobravých reholí, problematiku architektonického riešenia kostolov v ženských kláštoroch, problematiku prepojenia kláštorov žobravých reholí a mestských fortifikácií.
Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD. vysvetlila, že hlavným prínosom je prehĺbenie poznatkov o fenoméne stredovekých kláštorov žobravých reholí na území Slovenska, ktorý napriek svojmu významu nebol zatiaľ komplexnejšie spracovaný.
„Okrem sumarizácie jestvujúcich poznatkov k jednotlivým kláštorom (s osobitným zreteľom na ich architektúru) prináša projekt tiež nové témy a uhly pohľadu, v ktorých sú prostredníctvom architektúry skúmané širšie kultúrnohistorické súvislosti pôsobenia žobravých reholí (napr. ako vzťah medzi žobravými rehoľami a ostatnou spoločnosťou či rôzne spoločenské úlohy žobravých reholí ovplyvňovali architektonickú podobu ich kláštorov).“
Odborný garant textu: Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /jhraskon/
Uverejnila: VČ
