Svedectvo o vývine a formovaní byzantsko-slovanskej kultúry a tradície na Slovensku predstavujú cyrilské písomné pramene, ktoré z jazykového hľadiska i z hľadiska miesta svojho vzniku tvoria jej pevnú súčasť. Aj v týchto písomných pamiatkach sa odráža vklad slovenského kultúrneho prostredia a života obyvateľov Slovenska.
„Prostredníctvom cyrilských písomných pamiatok možno bližšie spoznať nadregionálny, interkultúrny a interetnický rozmer písomníctva spätého s byzantsko-slovanským obradom, ktorý podobne ako latinská písomná kultúra alebo písomnosti z okruhu protestantského prostredia, kde sa ako liturgický jazyk uplatňovala slovakizovaná čeština, tvorí neoddeliteľnú súčasť jazykového i kultúrneho dedičstva Slovenska,“ uvádza prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV. Pôsobí ako zodpovedný riešiteľ projektu Vydanie rukopisných pamiatok z východného Slovenska z 15. – 19. storočia (Edition of 15th to 19th Century Manuscripts from Eastern Slovakia).
V rámci systematického výskumu cyrilských a latinských pamiatok byzantskej tradície na Slovensku sa v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV už od roku 1999 buduje databáza cyrilských a latinských rukopisných i tlačených textov spätých s byzantsko-slovanskou tradíciou na Slovensku. Jej cieľom je digitalizácia, uchovávanie, výskum a interpretácia cirkevnoslovanského kultúrneho dedičstva Slovenska. „Utvorením databázy pamiatok byzantskej tradície na Slovensku, ktorá vznikla najmä vďaka komplexným archívnym a terénnym výskumom, sa utvorili podmienky pre interdisciplinárny slavistický výskum jazykových, etnických a konfesionálnych procesov v prostredí byzantsko-slovanskej bohoslužobnej a kultúrnej tradície medzi slovanským Východom a Západom,“ uvádza odborník. V súvislosti s napĺňaním týchto zámerov vznikla aj medzinárodná vedecká séria Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae, v ktorej sa prezentujú výskumy byzantsko-slovanskej kultúry a tradície. Pramenná edícia Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae vychádza vďaka spolupráci Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV, Pontificio Istituto Orientale v Ríme a Centra spirituality Východ–Západ Michala Lacka.
Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. pripomenul, že v rámci medzinárodnej vedeckej série Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae sa podarilo vydať už tri zväzky pramenného materiálu k tejto problematike. Ako prvý zväzok edície vyšla v anglickom a slovenskom jazyku v roku 2003 knižná práca Cyrilské rukopisy z východného Slovenska – Slovenskí gréckokatolíci, vzťahy a súvislosti (Roma – Bratislava – Košice: 2003). Podáva sa v nej výberový prehľad cyrilských pamiatok z okruhu písomností byzantsko-slovanského obradu na Slovensku a objasňujú sa historicko-spoločenské a jazykové súvislosti vzniku týchto pamiatok. Na pozadí predloženého dejinného prehľadu o spoločenskom a duchovnom kontexte gréckokatolíckej cirkvi sa v tejto práci zverejňujú čiastkové výsledky výskumu viacerých doteraz nepreskúmaných cyrilských rukopisných pamiatok z oblasti východného Slovenska.
V rámci edície sa podarilo vydať aj takmer 1 000-stranovú knižnú publikáciu venovanú výskumu cyrilskej paraliturgickej piesňovej tradícii. Publikácia vyšla v koedícii s renomovanou medzinárodnou vedeckou sériou Bausteine zur Slavischen Philologie und Kulturgeschichte v nemeckom vydavateľstve Böhlau Verlag. Prácu sa podarilo vydať vďaka podpore Nadácie Alexandra von Humboldta v Nemecku, Patristische Kommission der Akademie der Wissenschaften von NRW v Bonne a Pontificio Istituto Orientale v Ríme. Prezentuje piesňový repertoár doteraz málo známych 21 cyrilských rukopisných spevníkov zo Spišskej, Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice. Obsahuje varianty textov v ďalších 51 ruských, ukrajinských a srbských rukopisoch. Osobitnú skupinu tvoria paraliturgické texty zo spevníkov z Báčky a Sriemu. Monografia obsahuje kritické vydanie a komentáre k jednotlivým textom paraliturgických piesní. Odkrýva nové skutočnosti o jazykových a kultúrnych vzťahoch i etnicko-konfesionálnej diverzite a mobilite a predstavuje prvý ucelený obraz o repertoári paraliturgickej piesňovej kultúry v byzantskom prostredí v 18. – 19. storočí v multikultúrnom, multietnickom a multijazykovom prostredí strednej Európy.
Tretím zväzkom medzinárodnej vedeckej edície Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae je vydanie vyše 700-stranového rukopisného liturgického diela Joannikija Baziloviča EXPLICATIO Sacrae Liturgiae Novae Legis veri Incruenti Sacrificii, ktoré predstavuje významný dokument o symbióze cyrilskej a latinskej kultúry v karpatskom priestore. Tento cenný rukopis je napísaný dvojjazyčne v dvoch paralelných stĺpcoch v cirkevnej slovančine a latinčine. Podoba liturgických textov, ktoré J. Bazilovič v diele uvádza, je dokladom miestnej liturgickej tradície. Vydanie tohto liturgického spisu obsahuje úvodnú štúdiu editorov v taliančine a slovenčine a stručný aparát k latinskej časti diela, ktorý umožňuje identifikáciu pramenných textov použitých Bazilovičom pri zostavovaní jednotlivých častí výkladu Božskej liturgie, ako aj ukazovateľ editorských zásahov do latinského textu.
Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. ešte pripomenul, že v roku 2013 sa podarilo pripraviť na vydanie a vydať jeho monografickú prácu Источники византийско-славянской традиции и культуры в Словакии / Pramene k byzantsko-slovanskej tradícii a kultúre na Slovensku (Rím – Bratislava – Košice: 2013. 482 s.), ktorá vyšla ako štvrtý zväzok medzinárodnej vedeckej edície Monumenta byzantino-slavica et Latina Slovaciae. Práca je výsledkom viac ako desaťročného systematického výskumu pramennej bázy písomností 15. – 19. storočia. Okrem úvodnej štúdie monografického charakteru v ruskom jazyku publikácia obsahuje komentované vydanie vybraných cyrilských i latinkou zapísaných textov evanjelií, poučiteľné a výkladové texty, historiografické a katechetické diela, kázňovú a administratívnoprávnu spisbu, rozličné cestopisné práce, liečiteľské príručky i cyrilikou zapísanú ľudovú divadelnú hru a ďalšie.
„Jednotlivé pamiatky predstavujú písomnú kultúru spätú s byzantským obradom na Slovensku a dokladujú stáročiami pestovanú tradíciu opierajúcu sa o konfesionálnu, liturgickú, piesňovú, edukačnú, kázňovú i administratívnoprávnu prax, ktorá spolu s liturgickým cirkevnoslovanským jazykom tvorí jedinečnú a trvalú hodnotu duchovnej kultúry Slovenska. Byzantsko-slovanská i latinská kresťanská a kultúrna tradícia dodnes tvoria rovnocenné zložky duchovného a kultúrneho odkazu, ktorý sa odvíja od cyrilo-metodského dedičstva. Publikované texty prameňov sú dokladom o prostredí a historických podmienkach vývinu duchovnej i materiálnej kultúry tradície cirkvi byzantského obradu na Slovensku, ktorá sa odráža v písomnostiach, jazyku i v zachovanej tradícii, teda v tých zložkách spoločnosti na Slovensku, ktoré ju od samého začiatku kultivovali,“ poznamenal odborník zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV.
Dôležitosť a prínos výskumu v tomto okruhu písomností nemožno podľa neho odsunúť na vedľajšiu koľaj, lebo sú jedinečným zdrojom pre systematické poznanie a pochopenie kultúrnych procesov, ktoré sa utvárali na hranici dvoch kultúrnych areálov Slavia Latina a Slavia Byzantina.
„Cyrilské i latinské pamiatky, ktoré spolu s písomníctvom v slovenskom i nemeckom jazyku vznikali na Slovensku, patria k takýmto významným prameňom slovenskej národnej kultúry. Utvárajú obraz o intenzívnom viacrozmernom duchovnom živote slovenskej spoločnosti, o jej kultúre a identite od najstarších čias po súčasnosť. Historickú pamäť národnej kultúry synergicky formuje kultivovaný jazyk, ktorý sa podieľa na etablovaní písomníctva a kultúry v najširšom zmysle slova. Do tohto kontextu treba jednoznačne zaradiť jazyk liturgie používaný v jednotlivých konfesionálnych spoločenstvách na Slovensku, ako je napríklad biblická čeština, latinčina i cirkevná slovančina. V písomnostiach rozličných konfesionálnych prostredí a spoločenstiev na Slovensku však možno identifikovať spoločný pohľad Slovákov na jazyk používaný v písomnostiach rozličného charakteru.“
Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. ďalej uvádza, že sa tu podčiarkuje predovšetkým rozdiel medzi liturgickým jazykom, jazykovými prejavmi určenými pre širokú verejnosť a prejavmi v bežnej hovorenej komunikácii v rodinnom, príbuzenskom alebo dedinskom (ľudovom) prostredí. Do písaných textov preto podľa neho patrí iba taký jazyk, ktorý má znaky kultivovaného jazyka. Za najvyššiu jazykovú autoritu sa v jednotlivých konfesionálnych spoločenstvách na Slovensku považoval liturgický jazyk, ktorý sa vnímal ako posvätný a nedotknuteľný.
„Aj jazyk cyrilských liturgických a náboženských textov predstavuje najvyššiu formu jazykového prejavu, pokladá sa za posvätný cirkevný a kultivovaný jazyk. V písomnostiach neliturgického charakteru (ide predovšetkým o texty nekánonického charakteru, ktoré sa nepoužívali pri slávení obradov cirkvi) sa používala ´pocirkevnoslovančená´ podoba ľudového jazyka, v ktorej sa zvyčajne nachádzajú viaceré lexikálne, štylistické, morfologické i fonetické javy, ktoré do týchto cyrilských textov prenikli z jazykového úzu používateľov či autorov takejto tvorby. Jazyk písomností obohatený o prevzatia z ľudového jazykového úzu miestnych spoločenstiev a prispôsobený liturgickej cirkevnej slovančine možno pokladať za kultivovaný jazyk používaný v písomnostiach cirkvi byzantského obradu.“
Odborník je presvedčený, že snaha o kultiváciu písaného jazyka prostredníctvom liturgickej reči prebiehala najmä tam, kde sa vychovával kňazský dorast, vzdelaní ľudia, najmä v učilištiach a na univerzitách. Kultivovaný jazyk sa aj v prostredí cirkvi byzantského obradu na Slovensku zušľachťoval v rozličných pisárskych dielňach, v kancelárskej praxi, na farách či v kantorských a nedeľných školách, kde sa vzdelávali aj jednoduchí veriaci.
„Jazyk cyrilských písomností tak predstavuje trvalú a udržateľnú hodnotu, je neoddeliteľnou súčasťou historického povedomia a znakom spoločného myslenia v dejinách, i o dejinách a kultúre, i o vlastnej spoločnosti, o blízkych i vzdialených susedoch. Je reprezentantom identity kultúrneho celku, ktorý sa identifikuje smerom dovnútra a vymedzuje sa aj voči svojim susedom v každej jednej etape svojho vývinu. V jazyku sa odráža kultúrne i konfesionálne myslenie, je dokladom o historickej pamäti a kontinuite nositeľov kultúry. Vývin slovnej zásoby jazyka je dokumentom o rozvoji spoločnosti,“ podotkol prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc.
Slovná zásoba podľa neho obsahuje terminológiu zahrnujúcu rozličné oblasti hospodárskeho, spoločenského i kultúrneho života, obsahuje pomenovania rozličných remesiel a činností, administratívnu, náboženskú, právnu terminológiu. „Zachováva tak priame historické doklady o existencii zjednocujúceho kresťanského, religiózneho, spoločenského i kultúrneho dedičstva, ktoré sa bez prerušenia, kontinuitne formuje od čias našich predkov. Synergia duchovných zdrojov obradovo latinskej i byzantsko-slovanskej kultúrnej a religióznej tradície preto zohrala rozhodujúcu úlohu aj pri formovaní slovenského písomníctva a kultúry.“
Projekt Vydanie rukopisných pamiatok z východného Slovenska z 15. – 19. storočia má trvanie v období: 1. 1. 2005 – 31. 12. 2025.
Odborný garant textu: prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto: http://www.slavu.sav.sk/fotografie/vystava_2010.php
Ilustračné foto: Pixabay.com /Gellinger/
Uverejnila: vĆ