Vznikla nová kniha Pády impérií. Prispeli do nej aj poprední slovenskí a zahraniční archeológovia, historici, novinári a politológovia.
Obálka knihy Pády impérií. Zdroj: SAV
Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových impérií? Čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? V spolupráci Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a Historického ústavu SAV, v. v. i., vznikla kniha Pády impérií. Skryté mechanizmy úpadku civilizácií.
Do knihy prispelo viacero popredných slovenských aj zahraničných archeológov, historikov, novinárov a politológov, ktorí sa venovali otázke, prečo nakoniec postihol kolaps i zdanlivo večné ríše, ako boli Stará ríša v Egypte, Rímska ríša, Franská ríša, britské impérium, ZSSR atď. Nová kniha odhaľuje nielen dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne –, ktoré viedli ku kolapsom veľkých ríš, ale skúma tiež otázku, či sú dnešné veľmoci ako USA, Čína alebo Rusko na prahu podobného osudu.
Po rozkvete impéria nastal jeho pád. Maľba: T. Cole. Zdroj: SAV
Neporaziteľné impériá
Príbeh vzostupu a pádu impérií je starý ako civilizácia sama. Od impérií zaniknuvších v pieskoch púští Mezopotámie až po rušné metropoly 20. storočia sa veľké ríše dostávajú na výslnie, zažívajú svoj zlatý vek, len aby sa potom rozpadli a rozplynuli v dejinách. Nevyhnutnosť úpadku je v prácach mnohých archeológov a historikov opakujúcou sa témou, ktorá neustále pripomína, že žiadna moc nie je večná.
„Impériá sa vo svojej podstate zdajú byť na svojom vrchole neporaziteľné. Rozširujú svoje územia, upevňujú svoju moc a často, podobne ako Rímska ríša alebo britské impérium, vytvárajú auru neporaziteľnosti. História nás však učí, že semená úpadku sú často zasiate v samotnej štruktúre ich úspechu,“ približuje knihu jeden z autorov Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Sily, ktoré poháňajú ich expanziu – vojenské dobývanie, ekonomické vykorisťovanie a kultúrna asimilácia –, v sebe zároveň nesú aj potenciál preťaženia, stagnácie a eventuálneho kolapsu.
Pomalý rozpad
Pád impérií nie je jednoduchou alebo jedinou udalosťou. Je to zložitý proces, ktorý formuje nespočetné množstvo faktorov – geopolitických, hospodárskych, environmentálnych a sociálnych. Rímska ríša, ktorá kedysi kontrolovala rozsiahle územia v Európe, Afrike a Ázii, je typickým príkladom. Jej úpadok nebol výsledkom jednej katastrofickej udalosti, ale skôr pomalého rozpadu spôsobeného vnútorným rozkladom, vonkajšími tlakmi a nadmerným využívaním jej zdrojov. Podobne i kolaps Byzantskej ríše, rozpad Sovietskeho zväzu a dekolonizácia britského impéria odrážajú jedinečnú kombináciu okolností, ktoré viedli k ich pádu.
Pri čítaní jednotlivých kapitol knihy Pády impérií budete skúmať rôznorodé a zložité príčiny pádu niektorých z najväčších ríš v histórii. Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Egypta a Ríma až po moderné príklady britského a sovietskeho impéria uvidíte, ako formuje súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry osud týchto kolosálnych celkov.
„Kniha vám poskytne nielen možnosť hlbšie pochopiť minulosť, ale získate aj cenné poznatky o súčasnosti a budúcnosti. Sily, ktoré viedli k pádu impérií v histórii, pôsobia vo svete aj dnes. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu,“ dodáva Jakub Drábik z Historického ústavu SAV, v. v. i.
Spracovali: Jakub Drábik, Historický ústav SAV, v. v. i., Branislav Kovár, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
Zdroj: SAV
(JM)
