Počas revitalizácie zelene Židovského ortodoxného cintorína v Bratislave sa našlo okolo 400 stratených náhrobných kameňov.
Jedna z náhrobných dosiek nájdených na Židovskom ortodoxnom cintoríne počas revitalizácie zelene. Zdroj: MŽP SR
Sú medzi nimi aj náhrobné kamene významných rodín z niekdajšieho Pressburgu, dnes Bratislavy. Napríklad rodiny Pressburger, z ktorej pochádzajú priami predkovia nemeckého básnika Heinricha Heineho aj revolucionára Karla Marxa. Ale tiež časť náhrobného kameňa Simona Wolf Oppenheimera, ktorý bol vnukom Samuela Wolf Oppenheimera (1630 – 1703), dvorného finančníka Habsburgovcov.
Hoci židovské cintoríny patria k dôležitej histórii Slovenska aj širšieho kultúrneho regiónu, starajú sa o ne náboženské židovské obce vlastnými silami. K objavu týchto náhrobkov však prispelo aj Ministerstvo životného prostredia SR. A to prostredníctvom svojej organizácie, Slovenskej agentúry životného prostredia, ktorá na revitalizáciu zelene na židovskom ortodoxnom cintoríne poskytla časť prostriedkov.
Okolnosti tohto nečakaného objavu približuje MUDr. Tomáš Stern, predseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave.
Taký obsiahli nález sme nečakali
„Je dôležité vysvetliť, že v Bratislave je viacero židovských cintorínov, ale len dva, do ktorých sa aj dnes pochováva, a to takzvaný ortodoxný cintorín a neologický cintorín. Najstarší zachovaný židovský cintorín, takzvaný staronový, je dnes známy ako Pamätník Chatama Sofera. Náhrobné kamene nájdené na ortodoxnom cintoríne boli kedysi súčasťou tohto staronového židovského cintorína, ktorý v rokoch 1942 – 1944 z veľkej časti asanovali pre stavbu električkového tunela pod Bratislavských hradom,“ hovorí Tomáš Stern. Ďalej vysvetľuje, že väčšinu hrobov vtedy exhumovali, pozostatky z nich znovu pochovali na ortodoxnom cintoríne a uložili tam aj náhrobné kamene. „V 90. rokoch minulého storočia, keď som na tomto cintoríne fotil, bolo ešte sčasti vidno okolo 20 – 30 z týchto náhrobkov, ale do veľkej časti už boli zarastené náletovými drevinami a stromami. Vtedy tam bol so mnou jeden z posledných členov komunity, ktorý sa v období Slovenského štátu podieľal na prenášaní náhrobkov a hovoril mi, že by ich malo byť viac. Väčšina z pamätníkov tejto udalosti bola už po smrti alebo emigrovala,“ vysvetľuje a dodáva, že začiatkom apríla počas revitalizácie zelene na tomto cintoríne sa už ukazovalo, že náhrobných kameňov je minimálne 300. Dnes je už isté, že ich je aspoň 400.
Chýbajú ľudia, chýbajú prostriedky
Hoci sa židovské cintoríny nachádzajú všade tam, kde pôvodne žila židovská komunita, na Slovensku väčšina z nich od konca 2. svetovej vojny chátra. „Podľa sčítania obyvateľstva pred vojnou v minimálne dvoch tretinách obcí a miest na Slovensku žilo aj židovské obyvateľstvo. Odhaduje sa, že na Slovensku je asi 700 židovských cintorínov, pričom funkčných židovských komunít tu máme len 12.“ Jednou z príčin je, že počas vojny väčšina predvojnovej populácie Židov zahynula, prípadne sa vysťahovala, mnohé židovské komunity na Slovensku prakticky prestali existovať. „Chýbajú nám ľudia, chýbajú nám prostriedky. Nehovoriac o tom, že počas posledných desaťročí ľudia tieto cintoríny opakovane vykrádali, ničili, prerábali náhrobné kamene, čerpali z nich ako z kameňolomu. Ústredný zväz náboženských židovských obcí sa o ne stará tam, kde sa dá, avšak starostlivosť o všetky židovské cintoríny na Slovensku presahuje jeho finančné možnosti,“ hovorí Tomáš Stern.
Medzi 400 objavenými náhrobnými kameňmi na Židovskom ortodoxnom cintoríne sú aj tie, ktoré patrili priamym predkom nemeckého básnika Heinricha Heineho, revolucionára Karla Marxa či časť náhrobného kameňa Simona Wolf Oppenheimera, ktorý bol vnukom Samuela Wolf Oppenheimera (1630 – 1703), dvorného finančníka Habsburgovcov. Zdroj: MŽP SR
Kedy už budeme všímavejší?
„Jedinú cestu, ako tieto cintoríny zachrániť, vidíme v tom, že by starostlivosť o ne prebrali aj príslušné miestne samosprávy, v ktorých nachádzajú. Veď sú súčasťou spoločného kultúrneho dedičstva. V Bratislave je, chvalabohu, funkčná židovská komunita, kde sa o naše cintoríny zvládame postarať vlastnými silami a prostriedkami, ale snaha o záchranu 400 historických náhrobných kameňov presahuje aj naše možnosti. Preto dúfame, že sa nám podarí získať na to nejaké prostriedky aj z iných zdrojov, či už verejných, alebo z Európskej únie.“
Židovská náboženská obec v Bratislave chce zabezpečiť, aby sa odkryté náhrobné kamene čo najlepšie uchovali. „Aspoň tie najvzácnejšie by sme chceli zakonzervovať tak, aby sme ich ochránili pred ďalším znehodnocovaním. No prvý krok bude, že ich očíslujeme, detailne nafotíme a epitafy zdigitalizujeme, aby sme ich v prípade, že sa poškodia, vedeli zreštaurovať,“ približuje predseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave.
Bolo by na mieste, ak by sa o tieto pamiatky zaujímal aj štát. Nejde predsa len o kultúrne dedičstvo židovskej komunity. Odkryté náhrobné kamene na židovskom ortodoxnom cintoríne hovoria príbehy o dejinách celého regiónu. Sú to spoločné príbehy rôznych národností aj kultúr, ktoré tu žili či stále žijú.
