Archeológia ako veda vznikla z počiatočného zberateľského záujmu o predmety z dávnych čias, ako aj zo záujmu o pamiatky, ale aj štúdiom starovekých literárnych textov, ktoré ľudí zaujímali. Archeológia ako vedný odbor sa zaoberá ľudským svetom minulosti na základe archeologických prameňov a faktov.
V júnovej prednáške, organizovanej pre žiakov stredných škôl , sa v Bratislavskej vedeckej cukrárni hovorilo o pozitívach a úskaliach archeologického výskumu na Slovensku a o najvýznamnejších archeologických objavoch nielen na Slovensku, ale aj o ranokresťanskej osade v Kuvajte. Porozprávať nám prišiel na túto tému hosť júnovej vedeckej cukrárne, riaditeľ Archeologického ústavu SAV doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc.
Moderné medzinárodné výskumné projekty zásadne zmenili doterajšie pohľady na vývoj ľudskej spoločnosti na našom území. Výber najdôležitejších objavov posledných rokov v tejto súvislosti nám bližšie priblížil Matej Ruttkay. V tejto súvislosti spomenul veľkomoravské hradiská, Bojnú, Majcichov, Bíňu, Bratislavu – Rusovce, hovoril o pravekom meste z doby bronzovej – Vrábľoch (Nemecko – slovenský výskum), či o kniežacej hrobke v Poprade Matejovciach – unikátnej kniežacej hrobke z konca 4. storočia. Dozvedeli sme sa napríklad, že významné plakety, ktoré sa našli v Bojnej boli už vystavované dokonca vo Vatikáne, ale aj to, že výskum v Kuvajte (presnejšie na ostrove Failaka v Perzskom zálive) priniesol aj prekvapivé výsledky v podobe najstaršieho systému klimatizácie, ako aj neuveriteľného objemu nálezov z Európy, Indie a Egypta, ktoré sú už zdokumentované v troch publikáciách, čo ocenila aj svetová verejnosť.
Najväčším doposiaľ objaveným slovanským náleziskom na našom území je sústava hradísk a opevnení – Bojná. Na základe výsledkov výskumu z posledných rokov možno dnes povedať, že práve Bojnú v minulom roku archeológovia skúmali najmodernejšou metódou. Z lietadla sa naskenoval zemský povrch technológiou Lidar. Vďaka tejto metóde sa les odfiltroval a vedcom sa odkryli staré zaniknuté cesty a pohrebiská. Na základe tejto metódy sa našlo nové nálezisko na rozhraní obcí Bojná a Nová Lehota. Pravdepodobne pochádza z doby bronzovej a nachádzajú sa tu aj slovanské nálezy. Archeologický ústav SAV patrí k priekopníkom využívania moderných technológií vo svojom vedeckom výskume.
V druhej časti prednášky boli v krátkosti spomenuté aj praktické otázky spojené s realizáciou archeologických výskumov na Slovensku aj vo svete a možnosti uplatnenia moderných technológií v archeológii. V tejto súvislosti boli spomenuté dobré i zlé príklady a možné východiská a perspektívy.
Jedným z najturbulentnejšie sa rozvíjajúcich sa odborov sú práve 3D technológie. Medzi pracoviská, ktoré tento trend zachytili a cielene ho implementujú vo vedeckom výskume patrí aj Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Od roku 2009 jeho výskumné tímy využívajú 3D technológie nielen v dokumentácii archeologických nálezísk a nálezov, ale aj pri tvorbe modelov a rekonštrukcií zaniknutých objektov a porušených predmetov.
V závere prednášky boli zhrnuté aktuálne problémy archeológie. K veľkým negatívam patrí napríklad vykrádanie archeologických nálezísk, čo bolo zaznamenané aj pri významnom nálezisku hrobky v Poprade – Matejovciach. Na systematický výskum je veľmi komplikované získavanie povolení, prítomná je nezdravá konkurencia, nedostatočne zverejňovanie výsledkov a v neposlednom rade je to aj nedostatok kvalitných absolventov a nedofinancované múzeá, ktoré slúžia na prezentáciu a popularizáciou výsledkov v archeológii.
Medzi pozitíva, o ktorých sa autor prednášky zmienil patria: nové možnosti interdisciplinárneho výskumu, stále sa zlepšujúce projektové možnosti, ktoré poskytujú nie malé financie a pomohli k rozsiahlejšiemu výskumu; veľký záujem verejnosti, veľká hustota archeologických nálezísk, a ako uviedol autor, „…aj vďaka týmto pozitívam a hlavne novým technológiám sa mohlo zmeniť oproti minulosti aj datovanie nálezísk, ktoré pomohlo spresniť staršie údaje, čo je veľmi významný faktor v archeologickom výskume.“
Archeologický ústav SAV vznikol v r. 1939 v Nitre a má svoje pobočky v Košiciach, Spišskej Novej Vsi, Zvolene, Malých Vozokanoch a v Bratislave. Má približne 120 zamestnancov, pracujú tu nielen archeológovia, ale aj celý rad vedcov z iných odborov – antropológie, botaniky, zoológie, geológie, geofyziky a podobne. Je tonajväčšie a personálne i technicky najvybudovanejšie archeologické pracovisko v SR.
NOVÉ OBJAVY SLOVENSKEJ ARCHEOLÓGIE (Pozitíva a úskalia archeologického výskumu na Slovensku), taký bol názov júnovej vedeckej cukrárne, ktorá sa konala v utorok 21. 6. 2016 o 9.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave na Patrónke. Podujatie pre širokú verejnosť organizuje pravidelne Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR.
Videozáznam z vedeckej cukrárne
Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj obrázky: prezentácia doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., Archeologický ústav SAV
portrét: NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ
Doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde promoval v roku 1983 s červeným diplomom. Po ukončení vysokoškolského štúdia začínal vo Vlastivednom múzeu v Nitre, od roku 1986 pracuje v Archeologickom ústave SAV. V roku 2008 bol vymenovaný za riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre. Vedeckú hodnosť kandidáta vied získal v SAV v roku 1998. Viedol alebo za Slovensko koordinoval viacero domácich a medzinárodných výskumných projektov zameraných na výskum od doby sťahovania národov po vrcholný stredovek. Matej Ruttkay sa popri vedeckej a organizačnej práci venuje aj pedagogickej činnosti a výchove doktorandov. Je členom viacerých medzinárodných organizácií, členom redakčných rád časopisov a publikácií doma i v zahraničí. Aktuálne je aj vedúcim kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Failaka v Perzskom zálive a vedie projekt na výskum hradísk na Slovensku. Získal viacero medzinárodných aj domácich ocenení, medzi nimi ocenenie American Academy in Rome (2005), Alexander von Humbolt Foundation (1999/2000), Cenu SAV za popularizáciu vedy, Cenu primátora Nitry a ďalšie.