Starobylé mesto Levoča, ktoré sa nachádza na východe Slovenska, v regióne Spiš, je doslova kultúrno-historickým pokladom medzi slovenskými mestami. K slávnym dejinám mesta sa viaže množstvo stavebných pamiatok. Historické jadro Levoče bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V roku 2009 bola Levoča zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.
Z histórie Levoče
Mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi, kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady – mestečká, ktoré sa spolu s ichnovými sídlami stali základom dnešného mesta.
Levoča sa po prvý raz spomína v listine z roku 1249 pod názvom Leucha. Osada prosperujúca z výhodnej polohy na obchodnej ceste Via Magna (Veľká cesta) sa rýchlo rozrástla na mesto s viacerými výsadami. Za krátky čas sa Levoča stala hlavným centrom nemeckej kolonizácie na Spiši a v roku 1271 ju dokonca povýšili na hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov.
Rozvoju Levoče podstatne pomohla výsada práva skladu – prednostného odkúpenia tovarov dovážaných z cudziny cudzími kupcami, udelená Karolom Róbertom z Anjou v roku 1321. Ten istý panovník vyhlásil Levoču v roku 1323 za slobodné kráľovské mesto. Najväčšou hybnou silou rozvoja Levoče bol obchod, ktorý postupne nadobudol medzinárodný rozmer. Levočania obchodovali s Krakovom, hansovnými mestami, ba aj s Benátkami. Levočskí remeselníci vyrábali nielen pre miestnu spotrebu, ale aj pre trhy a jarmoky v celom Uhorsku a Poľsku. Neskôr sa Levoča stala jedným z hlavných centier renesancie a humanizmu v Uhorsku.
Pamiatky mesta Levoča
Mestská pamiatková rezervácia Levoča predstavuje ucelený súbor významných kultúrno-historických pamiatok ohraničený pomerne zachovanými mestskými hradbami. Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie. Stojí tu rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba (bazilika) zo 14. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. Vysoká štíhla veža kostola z prvej polovice 19. storočia je najvýraznejším prvkom siluety mesta. K mimoriadne cenným patrí najmä interiér kostola, ktorý je jedinečným múzeom stredovekého sakrálneho umenia.
Bazilika sv Jakuba v Levoči zo 14. storočia
Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba je s výškou 18,6 m najvyšší svojho druhu na svete. Zhotovili ho z lipového dreva v rokoch 1507 až 1517 v dielni Majstra Pavla z Levoče. Svoju vlastnú podobizeň Majster Pavol údajne dal jednej z dvanástich sôch apoštolov nádhernej kompozície Poslednej večere v predele oltára.
Hlavný oltár v Bazilike sv. Jakuba v Levoči
S farským kostolom susedí historická budova bývalej levočskej radnice s arkádami postavená po požiari v roku 1550. Patrí k vrcholným stavbám svetskej renesančnej architektúry na Slovensku. Na námestí stojí aj tzv. klietka hanby zo 16. storočia, ktorá sa v minulosti využívala na verejné pranierovanie.
Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov. Viaceré sú pomenované podľa bývalých majiteľov. Na prvý pohľad zaujme najmä renesančný Thurzov dom, ktorý získal novorenesančnú sgrafitovú fasádu v roku 1904.
Mestská pamiatková rezervácia Levoča predstavuje ucelený súbor významných kultúrno-historických pamiatok ohraničený obdĺžnikom pomerne zachovaných mestských hradieb.
Historická budova radnice v Levoči
Pútnické miesto
Vysoko nad mestom sa týči Mariánska hora (781 m). Každoročne na začiatku júla sa Levoča stáva miestom najväčšieho stretnutia pútnikov na Slovensku. Desaťtisíce veriacich v dlhých zástupoch vystupujú na horu, aby spoločne vzdali vďaku Panne Márii na bohoslužbách v neogotickom Kostole Navštívenia Panny Márie zo začiatku 20. storočia. V roku 1470 pôvodnú pútnickú kaplnku prebudovali na menší gotický kostol. Do interiéru nového chrámu umiestnili nádhernú sochu Panny Márie, ktorá je dodnes ústredným symbolom mariánskych pútí do Levoče. Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
Spišský hrad
Východný horizont Spiša vytvára rozložitá silueta Spišského hradu, ktorý je s rozlohou vyše 4 hektárov jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe. Výstavba stredovekého hradu na travertínovej kope sa datuje do začiatku 12. storočia a mohutnosť nadobúdal takmer 600 rokov.
Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Zo začiatku mal funkciu pohraničnej pevnosti na severnej hranici ranofeudálneho uhorského štátu. Potom sa na niekoľko storočí stal sídlom spišského župana, a tým aj hlavným centrom svetskej moci na Spiši. V druhej polovici 15. storočia sa o prestavbu hradu zaslúžil nový majiteľ Štefan Zápoľský, ktorý si tu chcel vytvoriť reprezentačné šľachtické sídlo. Na hrade vybudoval palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. V hradných komnatách sa narodil aj jeho syn Ján, ktorý sa neskôr stal kráľom Uhorska.
Spišský hrad (v pozadí) a Spišská Kapitula
Posledné stavebné práce na hornom hrade riadili Thurzovci a Csákyovci. V roku 1780 hradný komplex zničil požiar a Spišský hrad sa postupne zmenil na zrúcaninu. Úplnému spustnutiu Spišského hradu zabránili až pamiatkari, ktorí v roku 1970 začali technicky náročnú konzerváciu hradieb a palácov ohrozených nestabilitou skalného podložia. V hradnom komplexe sú v súčasnosti umiestnené muzeálne expozície Spišského múzea o dejinách hradu, stredovekých zbraniach a feudálnej justícii.
V roku 1993 Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia zapísali do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Spišská Kapitula
Slovenským „Vatikánom“ je cirkevné mestečko Spišská Kapitula, z ktorej už oddávna organizovali cirkevný život nielen na Spiši. Najvýznamnejšou stavbou Spišskej Kapituly je neskororománska Katedrála sv. Martina. Biskupský palác postavili zároveň s katedrálou ešte ako prepoštský palác. Pri paláci sa v minulosti rozkladal francúzsky park, do ktorého sa vstupovalo cez dodnes stojacu tzv. Hodinovú vežu.
Vo východnej časti Spišskej Kapituly sa na úzkych gotických parcelách nachádzajú tzv. kanonie kapitulských kanonikov, sprístupnené jedinou uličkou v meste. Opevnenie cirkevného mestečka s dvoma vstupnými bránami postavili v 14. storočí a viackrát ho prestavali. Spišská Kapitula je mestskou časťou Spišského Podhradia.
Spišské Podhradie
Blízke okolie Levoče
Mesto Levoča sa nachádza v blízkosti pohoria Levočské vrchy. Hlboké a tiché lesy tvoriace nenáročný terén Levočských vrchov núkajú pravé turistické zážitky bez akýchkoľvek civilizačných vplyvov. Levočské vrchy sú ozaj krásne a začína sa v nich okrem turistiky rozvíjať aj cykloturistika. Prevažná časť Levočských vrchov, ktoré ležia v severovýchodnej časti Slovenska, bola pod správou Vojenského výcvikového priestoru Javorina. Z tohto dôvodu bol vstup na toto územie verejnosti až do roku 2011 prísne zakázaný. V týchto lesoch sa na mnohých lokalitách možno práve preto doteraz nachádza nádherná nedotknutá príroda a veľa iných zaujímavosti.
V minulosti bolo v Levočských vrchoch roztrúsených viacero osád a obcí, ktoré sa v roku 1953 stali súčasťou uzavretého Vojenského obvodu Javorina. Niektoré sídla kvôli tomu úplne zanikli, a na ich mieste sa teraz nachádzajú len symbolické kaplnky postavené pôvodnými obyvateľmi (mestečko Ruskinovce, dedina Blažov a iné) Práve Levočskými vrchmi prechádza historická hranica medzi Spišom a Šarišom. Geomorfologicky sa toto pohorie delí na tri časti: Levočskú vysočinu rozkladajúcu sa v centrálnej časti, Levočskú vrchovinu vrúbiacu západnú časť a Levočské planiny ohraničujúce ho od juhu. Najvyšší vrch Čierna hora dosahuje nadmorskú výšku 1 289 metrov, hranicu 1 200 metrov presahuje ďalších jedenásť vrchov.
Krajinou v okolí Spišského hradu vedie pohodlný náučný chodník Sivá Brada – Dreveník. Turisti sa môžu na ôsmich zastávkach oboznámiť s históriou tejto oblasti ako aj jej prírodnými zaujímavosťami.
Prístup na Spišský hrad: autom na parkovisko pod hradom, odtiaľ pešo asi 10 minút, alebo pešo z obce Spišské Podhradie asi 1 hodinu.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje: http://www.levoca.sk/
http://www.levoca.sk/pamiatky.phtml?id5=12277&original_idm=60625
http://www.unesco-slovakia.sk/sk/kulturne-pamiatky/levoca/levoca-v-unesco
Fotozdroj:
http://www.levoca.sk/fotogaleria.phtml?id5=11724&original_idm=72586
https://www.severovychod.sk/vylet/spisska-kapitula-a-spissky-hrad
http://www.spisskemuzeum.com/radnica.html
http://www.unesco-slovakia.sk/sk/kulturne-pamiatky/spisske-podhradie/fotogaleria