Mesto Bardejov sa nachádza na severovýchode Slovenska, v Prešovskom kraji, v blízkosti poľských hraníc. Na Slovensku je málo miest, ktoré sa môžu pochváliť takým bohatstvom pamiatok ako práve Bardejov. Je to spôsobené aj tým, že toto územie bolo kedysi dôležitým tranzitným územím. Historické jadro mesta bolo v roku 2000 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Z histórie mesta Bardejov
Prvá zmienka pochádza z roku 1241 a tvorí ju zápis v Ipatijevskej kronike. Druhá písomná zmienka je z roku 1247. Kráľ Belo IV. v nej rieši územné spory medzi nemeckými osadníkmi z Prešova a mníšskym radom cisterciánov, ktorí pôsobili v Bardejove. Bardejov ležal na významnej obchodnej ceste medzi Čiernym a Baltským morom. Čulý obchodný ruch urobil z malej osady v pomerne krátkom čase bohaté mesto, ktorému venovali pozornosť všetci uhorskí panovníci. Rozsiahle privilégiá udelené kráľom Karolom Róbertom v roku 1320 posilnili ďalší vývoj mesta.
S urbanizačným rozvojom Bardejova v prvej polovici 14. storočia úzko súvisia počiatky mestského opevnenia. Už v roku 1352 kráľ Ľudovít I. prikázal mesto opevniť hradbami a baštami. Fortifikačný systém, ktorý na základe tohto rozhodnutia vznikol, patrí dnes k najzachovalejším na Slovensku. Najvýznamnejšie privilégium bolo Bardejovu udelené v roku 1376, kedy získal štatút slobodného kráľovského mesta s mnohými výsadami. V tom istom roku získalo mesto právo konať na sviatok sv. Egídia – 1. septembra – výročný jarmok. (Bardejovské jarmoky aj v súčasnosti.) Medzi ďalšie výsady patrilo právo skladu, hrdelné právo a ďalšie.
Bardejov bol v stredoveku významným mestom Uhorska vďaka rozvoju obchodu, cechov, remesiel, ale aj školstva a kultúry. Kvôli zabezpečeniu jeho pokojného rozvoja dali vtedajší panovníci vybudovať jedno z najdokonalejších mestských opevnení – fortifikačný systém, ktorý patrí k najzachovalejším mestským obranným systémom na Slovensku.
Pôdorys mesta
Zachovaný pôdorys mesta s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo veľkého trhového námestia je dokladom európskej civilizácie z 13. – 14. storočia. Meštianske domy, ktorých základy pochádzajú z prvej polovice 15. storočia a z troch strán obklopujú trhové námestie, sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry. Štvrtú stranu námestia uzatvára rímskokatolícky Kostol sv. Egídia, trojloďová gotická bazilika so vzácnym súborom 11 neskorogotických oltárov. Uprostred námestia stojí budova renesančnej radnice. Historické jadro mesta obkolesuje hradobný systém, ktorý bol v čase svojho vzniku jedným z najdokonalejších mestských opevnení v strednej Európe. Napriek niekoľkým rozsiahlym požiarom, najmä v 16. a 17. storočí, si Bardejov udržal svoju stredovekú mestskú formu.
Historické jadro mesta Bardejov
Mestská pamiatková rezervácia
Mesto Bardejov je jedným z mála miest na Slovensku, ktoré záchrane historického dedičstva venuje maximálnu pozornosť, s cieľom zachovať toto dedičstvo pre ďalšie generácie. Územie historického jadra – Radničné námestie – bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Pamiatková rezervácia Bardejov si zachovala vysokú mieru autenticity. Námestie obdĺžnikového tvaru je obkolesené z troch strán 46-timi meštianskymi domami a štvrtá strana je vymedzená dominante mesta – gotickej Bazilike minor sv. Egídia. Protiváhou je centrálne umiestnená reprezentačná ranorenesančná budova mestskej radnice. Dynamika strešnej krajiny mesta, zničenej pri poslednom požiari, bola obnovená systematickými rekonštrukciami, ktoré začali v roku 1967. Hoci niektoré budovy prešli zmenami, vo väčšine z nich sa zachovali pôvodné interiéry. Odmenou za úspešnú rekonštrukciu historického jadra starého mesta bolo udelenie Európskej ceny – Zlatej medaily, ktorú Bardejovu udelilo Medzinárodné kuratóriom nadácie ICOMOS pri UNESCO v roku 1986.
Zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Vymedzenie a rozsah územia svetového dedičstva sú primerané a všetky prvky dôležité pre vyjadrenie jedinečnej svetovej hodnoty sú obsiahnuté v jeho hraniciach. Historické jadro mesta si zachovalo charakteristické znaky stredovekého obchodného mesta, najmä pokiaľ ide o urbanistickú štruktúru, pôvodnú parceláciu, ústredné námestie, uličnú sieť, väčšinu jeho otvorených priestranstiev, verejné budovy, opevnenie, siluetu a panorámu mesta. Mimo opevnenia sa zachovalo relatívne kompletné židovské suburbium.
Na základe 24. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO v austrálskom Cairns z 30.11. 2000 (pod č. 973) sa historické jadro Bardejova spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium stalo štvrtou slovenskou lokalitou kultúrneho dedičstva zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ide o historickú časť mesta Bardejov s klenotmi mesta – Bazilikou minor sv. Egídia, mestskou radnicou a meštianskymi domami obkolesujúcimi trhové námestie v renesančnom a barokovom slohu. V blízkosti mestského centra sa nachádza dnes už urbanistická kuriozita východného Slovenska – jediný čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia, budovaného plánovito a podľa talmudistických predpisov.
Renesančná bašta v Bardejove. Foto: Ciupek Rafał
Čo sa dá vidieť v Bardejove?
Historické centrum mesta: rozľahlé Radničné námestie, okolo ktorého je mestský pôdorys s pravidelným rozvrhnutím ulíc, je dokladom európskej civilizácie v 13. – 14. storočí.
Farský kostol sv. Egídia: Najcennejšou časťou interiéru kostola je kolekcia 11 drevených krídlových oltárov z rokov 1460 – 1520, ktorá sa zaraďuje medzi najvzácnejšie gotické interiéry v strednej Európe.
Mestská radnica: Goticko-renesančná budova je ojedinelou stavbou na Slovensku a zároveň aj prvou renesančnou stavbou na našom území. Bola postavená v rokoch 1505 – 1511. V súčasnosti sa tam nachádzajú cenné umelecko-historické exponáty Šarišského múzea.
Mestské opevnenia: Najstaršia zmienka o ich vzniku pochádza z roku 1352. K najzachovalejším baštám patria Archívna, Renesančná, Veľká, Hrubá, Kráľovská, Štvorhranná a Školská bašta.
Meštiansky dom Gantzughof: Dom č. 13 na Radničnom námestí. Pôvodne gotický dom bol v roku 1566 renesančne prestavaný. Dnes sa tam nachádza Šarišské múzeum.
Kostol sv. Jána Krstiteľa a Kláštor Františkánov: Bol postavený okolo roku 1380 augustiánmi, v roku 1428 vznikla časť kláštora. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z 2. polovice 19. storočia.
Gréckokatolícky kostol: Stavba s novoromanskými prvkami na fasáde bola postavená pri hradobnej priekope v rokoch 1901 – 1902. Kostol je zasvätený sv. Pavlovi a Petrovi.
Evanjelický kostol: Kostol v klasicistickom štýle bol postavený v rokoch 1798 – 1808. Interiérové vybavenie kostola je neogotické z 2. polovice 19. storočia.
Židovské suburbium: Nachádza sa na Mlynskej ulici č. 6 a 7. Bolo vybudované v 18. storočí. Dominantou je synagóga z 1. polovice 18. storočia. Súbor stavieb pozostáva z budov zhromaždenia (Beth hamidras), rituálnych kúpeľov a hospodárskych častí. K areálu patrí aj cintorín s pieskovcovými náhrobníkmi.
Kalvária: Stojí na kopci východne od mesta. Bola postavená v rokoch 1863 – 1869 a pozostáva z malých kaplniek, ktoré symbolizujú zastavenia Krista počas Krížovej cesty.
Šarišské múzeum: Skanzen – Múzeum ľudovej architektúry – Bardejovské Kúpele a ďalšie pamiatky mesta.
Skanzen – Múzeum ľudovej architektúry. Foto: Jano Štovka
Bardejov je prirodzeným strediskom cestovného ruchu a významnou destináciou v rámci Slovenska, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú Bardejovské Kúpele. Ich tradícia a návštevnosť výrazne presahujú hranice štátu.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje a fotozdroj: www.bardejov.sk/
www.unesco-slovakia.sk/sk/kulturne-pamiatky/bardejov/predstavenie
www.muzeumbardejov.sk/expozic/skanzen.htm
www.severovychod.sk/vylet/muzeum-ludovej-architektury-bardejov