Misia v „kráľovstve faraónov“ bola úspešná. Nové objavy slovenských egyptológov majú tisícročia

Staroveký Egypt je mekkou pre archeologický výskum. Presvedčili sa o tom aj slovenskí a poľskí egyptológovia, ktorí sa koncom septembra vrátili z výskumnej misie v „krajine faraónov“. V lokalite Tell el-Retábí sa im podarilo uskutočniť niekoľko objavov.

Poľsko-slovenská misia egyptológov z Ústavu orientalistiky SAV a OREA ÖAW bola úspešná. Odkryli zásobovaciu cestu staviteľov pevnosti faraóna Ramesseho III, ktorý vládol cca v rokoch 1186/7 – 1155/6 pred Kristom a časť hradby. Preskúmali tiež úsek priekopy patriacej k pevnosti z 13. storočia pred Kristom (19. dynastia). Okrem toho objavili stavby, silá a pece z 18. dynastie (16. – 14. storočie pred Kristom), pod ktorými sa zachovali budovy a hroby z Druhého prechodného obdobia (17. – 16. storočie pred Kristom).

„Významným nálezom, ktorý posunul dejiny osídlenia lokality hlbšie do minulosti, bola kruhovitá stavba zo surovíc (nepálených tehiel) a mazanice (blatovej malty). V jej výplni sa nachádzali črepy z konca Strednej ríše (cca z 18. storočia pred Kristom). Tie, spolu s ďalšími objavmi nasvedčujú, že osídlenie tellu trvalo minimálne 1 700 rokov,“ povedal Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV, ktorý pôsobí zároveň aj v Nadácií Aigyptos.

Odborníci predpokladajú, že kruhovitá stavba s priemerom štyri staroegyptské lakte (približne dva metre) mohla slúžiť ako studňa. Zahĺbená bola v štrkopieskových nánosoch a nehlboko pod jej zachovaným tehlovým okrajom sa nachádzala tvrdá hlinitá vrstva, ktorá sa strmo skláňala k severnej strane tellu. Geológovia a pedológovia predpokladajú, že na severe od osídlenia bolo jazero alebo mokraď. Odtiaľ by mohla voda presakovať do studne. Zatiaľ nie je isté, či bola hlinitá vrstva výsledkom ľudskej činnosti, alebo geologickým prvkom.

„Na Tell el-Retábí objavil pred niekoľkými rokmi studňu aj egyptský archeológ Mustafa Nureldín. Tá však bola o viac ako tisíc rokov mladšia než objav slovenských egyptológov. Miesta napájania, studne a cisterny sú zmieňované v staroegyptských písomných aj obrazových dokladoch. Už dekrét faraóna Pepiho I. (23. storočie pred Kristom) uvádzal dva druhy studní – šedet a ẖenemet. Ešte v 19. storočí boli studne významným krajinným prvkom v údolí (wádí) Tumilát, kde sa nachádza aj Tell el-Retábí. Východná časť wádí sa dokonca nazývala ,Údolie siedmich studníʽ,“ priblížil Jozef Hudec.

Väčšina odhalených hrobov patrila deťom

Archeologické bádanie naznačuje, že zhruba 3 700 rokov stará studňa a hydrologické podmienky boli vymedzením severozápadného rozšírenia pohrebiska z Druhého prechodného obdobia. Väčšina zo siedmich sezónne odkrytých hrobov v oblasti studne patrila deťom a v blízkosti ostatkov archeológovia našli prevažne nádoby a krčiažky, ktoré pomáhajú pri datovaní nálezov.

Hroby ukrývali aj ametystové a karneolové koráliky, skaraby a párik kostených „klapačiek“, ktoré sa zhotovovali najmä zo slonoviny či hroších tesákov. Patrili medzi najstaršie rytmické nástroje v starom Egypte. Mali však aj symbolický a magický význam súvisiaci s bohyňou Hathor. Najmä v Strednej až Novej ríši ich používali v hudbe, pri pohreboch aj rituáloch.

„Jedenásta sezóna na Tell el-Retábí sa mohla uskutočniť len vďaka podpore Nadácie Aigyptos a zapožičanému geodetickému vybaveniu od firmy Geotronics Slovakia. Verím však, že práce v ďalších rokoch sa budú môcť financovať z grantu,“ dodal Jozef Hudec.

 

Spracovala: Zuzana Hrubá, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: SAV/Monika Hucáková

Foto: Nadácia Aigyptos

Uverejnila: ZH