Európa si v uplynulých dňoch pripomenula výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Tejto „bolestivej“ téme sa venovali aj vedci Slovenskej akadémie vied, v sobotu 6. mája na Rádiu Slovensko. Ďalšie vydanie publicistických diskusií v rámci cyklu Veda.SK obohatili svojimi vedomosťami PhDr. Ivan Kamenec, CSc. a Mgr. Ján Hlavinka, PhD., obaja z Historického ústavu SAV. Relácia sa niesla v duchu témy „Ako sa prekrúca história? resp. – Vojnové traumy a ich dôsledky.“
Druhá svetová vojna pripravila o život milióny ľudí a otázky, ktoré so sebou prináša sú aktuálne aj v súčasnosti. „Je prirodzenou vlastnosťou človeka, že hľadá svoje korene – nielen individuálne, ale aj korene národa, v ktorom žije, v spoločnosti, v ktorej sa vyvíja. To nie je len naša vlastnosť na Slovensku, je celoeurópska, celosvetová,“ povedal historik Ivan Kamenec.
Podobne ohodnotil prirodzenú vlastnosť človeka, ktorou je túžba po poznaní, aj historik Ján Hlavinka. „Ľudstvo sa stále pozerá do dejín, a to aj keď hľadá nejaké vysvetlenia pre súčasnosť. Často to robia napríklad politici, keď hľadajú ospravedlnenie pre svoje činy, alebo rôzne skupiny ľudí, ktorí sa snažia vysvetliť si niektoré súčasné udalosti, to čo sa deje. Je to veľmi komplexná otázka. Ja vidím význam v tom, keď sa do dejín pozeráme, aby sme identifikovali riziká, ktoré sú v súčasnosti a ktoré by teoreticky mohla priniesť budúcnosť.“
V súčasnej dobe je možné hľadať poznatky z minulosti z množstva zdrojov, ktoré sú dostupné už nielen v tlačenej podobe, ale aj vo virtuálnej. Selekcia výberu zdrojov stále narastá a orientovať sa v dostupnom množstve informácií je dnes náročná úloha.
„Otázka veľkého počtu historických zdrojov a orientácií v nich sa spája s tým, že je potrebné vedieť selektovať medzi serióznymi zdrojmi historických informácií a rôznymi neserióznymi, alebo ako seriózne sa tváriacimi. To je veľmi ťažká úloha a najmä dnes, keď sme doslova zaplavení informáciami, médiami, sociálnymi sieťami. Vidíme, že v dnešnej veľmi hektickej a búrlivej dobe je veľmi ťažké pre bežných ľudí identifikovať, čo je skutočne relevantná informácia a veľmi často sa práve zneužívajú dejiny,“ povedal Ján Hlavinka.
Obaja historici priznali, že sa aj oni medzi sebou často hádajú pri pohľade na rôzne dejinné udalosti. Dokonca u nich platí to, čo platí pre právnikov, že „keď sa dvaja zídu, sú tri názory“. Pri niektorých témach sú spory aj vyhrotené a vznikajú tábory, ktoré sa nevedia zhodnúť. „Historik neponúka poučenia, ale ponúka fakty a hovorí o skúsenostiach z dejín. Ale prečo sa ľudia nechcú, alebo nemajú schopnosť poučiť sa z dejín, to už je otázka viac pre psychológa. Hovorí sa, že ľudia sa začínajú zaujímať o dejiny vtedy, keď sa menia na klebety, a to sú tie rôzne sprisahanecké konšpiračné teórie. Z toho následne ťažia mnohí jednotlivci, ktorí sa dostanú do politiky, populisti, demagógovia, ktorí začnú s klebetami, a to nielen v tej najprimitívnejšej podobe, ale aj perspektívne o zlepšení života. A ľudia im naletia,“ povedal Ivan Kamenec.
V diskusií zaznela aj stále väčšia potreba vzdelávať mladú generáciu v oblasti poznania vlastných dejín. „To je veľká úloha školy a školského systému – je to nenahraditeľný priestor, v ktorom by mladá generácia mala dostať tú základnú vedomostnú výbavu zo serióznych zdrojov, jasnými faktami rozpoznávať dobré od zlého, čo sa odohralo v dejinách. Bez tohto prístupu bude v tom návale informácií veľmi náročné mladých dobre pripraviť,“ povedal Ján Hlavinka.
Ivan Kamenec dopĺňa, že niekedy sa v spoločnosti úloha vzdelávať dáva v tejto oblasti len historikom, či učiteľom dejepisu. „Ide však o celkovú kultúrnu úroveň, či už v škole, alebo mimo školy. Pri tom počte hodín dejepisu sa nedá zvládnuť všetko. Ale žiaci sa dnes učia aj na hodinách literatúry, náboženstva či etiky a tam sa nemusia memorovať dátumy z dejín. Aj tu je priestor, aby sa im približovala kultivovanosť chápania života a dejín. Poznanie histórie môže pozdvihnúť ich sebavedomie, ale zas na druhej strane ich môže aj deformovať, keď história stratí schopnosť kritickej sebareflexie. Voči tomuto nie je imúnny žiadny štát.“
Ján Hlavinka začal pociťovať túžbu po poznaní histórie v jeho rodisku, v Medzilaborciach, počas gymnaziálnych čias. „Veľmi som inklinoval k dejinám, mali sme dobrú profesorku, ktorá to vedela vysvetliť. Ja som sa začal venovať regionálnym dejinám, potom nastalo vysokoškolské štúdium – cez región som došiel až k téme, ktorej sa venujem dodnes. Je to problematika holokaustu. Vždy som chcel o tom prostredí vedieť viac.“
U historika Ivana Kamenca sa vzťah k poznávaniu dejín začal formovať cez literatúru, no nie cez odbornú, ale cez krásnu. „Ja som od detstva miloval v prvom rade históriu, rozprávky, báje, a potom som sa dostal k vážnejšej beletristickej literatúre. A práve preto tvrdím, že cesta k poznaniu dejín môže viesť aj cez obľubu krásnej literatúry, alebo umenia. Keď dnes napríklad vidí žiak dobrý film, postavený na faktoch, získa omnoho viac poznatkov, a to nielen faktografických, ale aj vzťahových.“
Obaja historici sa zhodli na tom, že v dnešnej dobe si musíme stále viac pripomínať obdobie druhej svetovej vojny, a najmä traumy, ktoré tieto udalosti spôsobili.
„Vojna priniesla množstvo rôznych škôd. Spôsobila traumy, ale aj materiálne škody. V podstate asi 60 % miest a obcí bolo výrazne poškodených, asi 21 000 domov bolo v týchto obciach úplne zničených, 70 000 bolo čiastočne poškodených. Úplne zdevastovaná bola cestná aj železničná infraštruktúra. Obrovské materiálne škody boli vyčíslené asi na 114 miliárd československých korún, čo by v prepočte na dnešnú menu predstavovalo asi 10 miliárd eur. A to je v podstate viac ako polovica štátneho rozpočtu Slovenska v roku 2015,“ hodnotí Ján Hlavinka.
„Traumy druhej svetovej vojny majú celosvetový rozmer a majú aj slovenský. Keď vojna vypukla v roku 1939, vtedy tu ešte priamo žili pamätníci prvej svetovej vojny – rodiny, ktoré v nej stratili otcov, synov, manželov. Každý normálny človek, občan sa bojí vojny. Aj dnes sa ľudia boja vojny a aj napriek tomu tu máme zatiaľ len tie lokálne, ale sú krvavé a tragické,“ povedal Ivan Kamenec.
Celú reláciu na tému Ako sa prekrúca história? resp. – Vojnové traumy a ich dôsledky“ si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ