Skúmaním veľmi dávnej, ale i menej dávnej minulosti sa zaoberá špičkový vedecký tím v odbore archeológia, pôsobiaci v rámci Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.
„Základom nášho výskumu je terén, kde vyhľadávame a odkrývame dávnoveké sídliská, pohrebiská, ale aj miesta súvisiace s ťažbou surovín alebo s rôznymi rituálmi, atď. Cieľom nášho výskumu je rekonštruovať život človeka od doby kamennej až po obdobie novoveku. Pri terénnych výskumoch nám samozrejme pomáhajú študenti archeológie na rôznych stupňoch štúdia. Získavajú tu prvé cenné skúsenosti s metódou výskumu, dokumentáciou terénnych situácií, evidenciou nálezov, atď. Dôležité je, že všetci členovia tímu sú popri vedeckom výskume aj pedagogicky aktívni, t. j. prednášajú a vedú semináre a cvičenia, každý zo svojej špecializácie,“ vysvetlil prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc., vedúci špičkového vedeckého tímu na Katedre archeológie FiF UK v Bratislave.
Tento tím bol vyhodnotený ako špičkový vedecký tím počas druhého kola posudzovania Akreditačnou komisiou. V Rektorskej sieni Univerzity Komenského v Bratislave sa pri tejto príležitosti 13. decembra 2017 uskutočnilo slávnostné prijatie špičkových vedeckých tímov rektorom UK prof. RNDr. Karolom Mičietom, PhD.
Čím je vlastne tento tím tak unikátny? Prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. uvádza, že napriek pomerne úzkej odbornej špecializácii a „heterogenite“ dokážu pri výskume vzájomne komunikovať a kooperovať, teda ako sa hovorí „ťahať za jeden povraz“. „Jeho unikátnosť je aj v tom, že v pomerne krátkom čase sa podarilo výskum nie iba zinterdisciplinarizovať, ale aj z internacionalizovať. V rámci medzinárodnej vedeckej spolupráce dominuje spolupráca s kolegami, s poprednými archeologickými, prírodovednými i medicínskymi pracoviskami v Nemecku.“ Pri výskume opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch sa podarilo zapojiť pracoviská Nemeckého archeologického ústavu so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Dr. K. Rassmann) a v Berlíne (prof. Dr. N. Benecke, Dr. J. Gresky), ďalej Ústav antropológie Univerzita Mainz (prof. Dr. J. Burger), Geografický ústav Univerzity v Heidelbergu (prof. Dr. B. Eitel), Ústav archeologických vied Ruhrskej Univerzity v Bochume (prof. Dr. T. Stöllner), Nemecké banské múzeum Bochum (Dr. J. Garner) a Ústav pre výskum morského pobrežia Willhelmshaven (Dr. F. Bittmann).
Všetci členovia špičkového výskumného tímu pôsobia na Katedre archeológie už dlhšiu dobu. „Každý z nás sme si robili výskum, ako sa hovorí ´na vlastnom piesočku´, a tak nám samozrejme chýbalo akési vzájomné prepojenie týchto výskumných aktivít a najmä výsledkov. Asi pred dvomi rokmi sme sa zhodli na tom, že by sme našu výskumnú prácu mohli viac vzájomne koordinovať a prepájať a to bol vlastne začiatok postupného kreovania nášho výskumného tímu,“ uvádza vedúci tímu.
Tím pozostáva zo siedmych vedecko-pedagogických pracovníkov Katedry archeológie FiF UK v Bratislave. Svojou vedecko-výskumnou činnosťou pokrýva výskum praveku, včasnohistorického obdobia, stredoveku a výrazný je presah výskumu aj do novoveku. To, že výskumný tím pozostáva zo špecialistov na jednotlivé obdobia, im dáva možnosť jednotlivé fenomény sledovať v priebehu tisícročí, t j. vertikálne, prierezovo. Celkový pohľad na kultúrno-historický vývoj v priebehu tisícročí je tým teda komplexnejší. Týka sa to tak materiálnej, ako aj duchovnej kultúry. Na druhej strane tým, že sa títo odborníci špecializujú na rôzne obdobia, každý z nich skúma aj špecifické otázky, ktoré vyplývajú zo špecifickosti jednotlivých období vo vývoji ľudskej spoločnosti. No napriek tomu je veľa výskumných tém, v ktorých sa stretávajú a ktoré ich spájajú.
„Ak to zoberieme chronologicky, tak obdobím mladšej (neolitu) a neskorej doby kamennej sa ťažiskovo v oblasti Panónskej panvy venuje Mgr. Jana Mellnerová-Šuteková, PhD. Výskumom obdobia záveru doby kamennej a doby bronzovej sa v oblasti strednej a juhovýchodnej Európy a v Eurázii vrátane Kaukazu zaoberá prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. Nasledujúcim obdobím doby železnej v oblasti severne od Dunaja a najmä Keltským osídlením Bratislavy sa zaoberá Mgr. Andrej Vrtel, PhD. Na obdobie nasledujúcej doby rímskej a sťahovania národov na území Slovenska sa výskumne sústreďuje prof. PhDr. Eduard Krekovič, CSc. Obdobím včasného stredoveku na území Slovenska sa zaoberá Mgr. Tomáš König, PhD. Výskumu obdobia vrcholného a neskorého stredoveku s presahom do novoveku so zameraním na monasterológiu, kastelológiu a sakrálnu architektúru sa venuje doc. PhDr. Michal Slivka, CSc. Významnou výskumnou špecializáciou, ktorú máme zastúpenú v rámci špičkového výskumného tímu, je aplikácia rádiouhlíkového a dendrochronologického datovania v humanitných vedách, ktorú výskumne pokrýva Mgr. Peter Barta, PhD.,“ priblížil prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc.
Každý z členov tímu momentálne pracuje na rôznych vedecko-výskumných úlohách, ktoré vyplývajú z už vyššie uvedených špecializácií. Dr. Jana Mellnerová-Šuteková pracuje na komplexnej analýze archeologického materiálu a venuje sa výskumu štruktúry osídlenia v oblasti Panónskej panvy v staršom praveku (6. – 2. tisícročie cal BC). Vychádza pritom zo starších výskumov (Podolie, Kočín, Svodín). Jej aktuálnou nosnou témou je výskum obdobia eneolitu, formovania sa badenskej kultúry, jej materiálnej kultúry a stratégie osídlenia v 4. tisícročí na západnom Slovensku a v širšom stredoeurópskom kontexte, ako aj výskum nasledujúceho vývoja v postbadenskom období v 3. tisícročí cal BC.
Prof. Jozef Bátora spracováva rozsiahly nálezový fond a dokumentáciu z dlhodobých systematických archeologických výskumov opevnených sídlisk zo staršej doby bronzovej 2300 – 1450 cal. BC, ktoré sa od roku 2004 realizujú na území juhozápadného a čiastočne aj stredného Slovenska. Ide o výskumy, ktoré boli pod jeho vedením uskutočnené v Rybníku, Santovke, Vrábľoch a v Šahách. Výsledkom bude séria monografií, ktorých zverejnenie prinesie viaceré fundamentálne nové výsledky, ktoré sa týkajú života človeka doby bronzovej. Okrem toho v súčasnosti ukončuje rozsiahlu monografiu „Slovensko v staršej dobe bronzovej“, v ktorej budú už zahrnuté viaceré nové poznatky z uvedených výskumov.
Dr. Andrej Vrtel aktuálne pripravuje vyhodnotenie výsledkov archeologického výskumu na nádvorí hradného paláca v Bratislave, ako aj ďalších kľúčových nálezových situácií, ktoré zachytávajú premeny urbanizmu sídliskovej aglomerácie hlavnom meste v 1. stor. pred Kr.
Prof. Eduard Krekovič pracuje na štúdii, v ktorej bude ťažiskovo riešená problematika rímsko-germánskych vzťahov na území Slovenska. Osobitnú pozornosť pri tom venuje výskytu rímskej keramiky a rímskych výrobkov na území Slovenska.
Dr. Tomáš König sa koncentruje na veľkomoravské Nitriansko a osídlenie Bratislavy a Bratislavskej brány vo včasnom stredoveku a prítomnosť dobových elít.
Doc. Michal Slivka spracováva do monografickej podoby výsledky dlhoročného výskumu kartuziánskeho kláštora v Slovenskom raji, v polohe Kláštorisko – Lapis refugii. Uvedenú problematiku spracováva v širšom stredoeurópskom kontexte.
Dr. Peter Barta v posledných rokoch skúma vek významných súčastí slovenského kultúrneho dedičstva, ako je napr. kniežacie hradisko Smolenice-Molpír zo staršej doby železnej, keltsko-rímske kamenné stavby na Bratislavskom hrade, najstaršie slovenské stojace kostoly, ale venuje sa aj dendrochronologickému datovaniu slovenských hradov, výskumu veku stredovekých liturgických textílií a historických hudobných nástrojov. Výsledkom tohto rozsiahleho výskumu bude pripravovaná monografia.
Aj keď táto vedecko-výskumná činnosť jednotlivých členov špičkového tímu môže na prvý pohľad vyzerať veľmi heterogénne, nie je to celkom tak. Aktivity všetkých členov spája spoločný výskumný cieľ a tým je osvetlenie a rekonštrukcia spôsobu života ľudí v dávnej i menej dávnej minulosti. Všetci členovia tímu pritom využívajú najmodernejšie metódy výskumu a dokumentácie tak, ako je to napokon zadefinované aj v názve tohto špičkového vedeckého tímu „Archeologický moderný výskum na Slovensku“.
Aké už tím dosiahol výsledky? Členovia špičkového vedeckého tímu dosiahli viaceré úspechy, ktoré významným spôsobom posunuli doterajšie poznatky o pravekom, včasnohistorickom i novovekom osídlení nielen Slovenska, ale i širšej oblasti strednej Európy. Z nich možno uviesť aspoň niektoré:
Terénny výskum uskutočnený pod vedením prof. J. Bátoru vo Vrábľoch priniesol odkryv unikátnej protourbánnej zástavby z obdobia úňětickej kultúry (2000 – 1750 pr. Kr.), ktorá pozostávala z viac ako 160 domov. Zatiaľ nebolo v stredoeurópskom priestore nič podobné z toho obdobia objavené. Pozoruhodné je, že všetky tie domy existovali súčasne. Boli usporiadané radiálne pozdĺž kruhového opevnenia, vo viacerých radoch vzájomne oddelených ulicami.
Doteraz známa protourbánna zástavba bola v strednej Európe o 200 až 300 rokov mladšia. Výskum vo Vrábľoch teda existenciu jej počiatku posunul do oveľa skoršieho obdobia. Vďaka ďalším výskumom opevnených sídlisk v regióne dolného Pohronia (Rybník) a Poiplia (Santovka) sa podarilo zadefinovať novú kultúru, ktorá vznikla symbiózou nositeľov maďarovskej-severopanónskej kultúry. Za významný výsledok možno považovať identifikáciu osídlenia věteřovskej kultúry v Záhorskej časti Slovenska. Doteraz sa táto oblasť považovala za oblasť osídlenú maďarovskou kultúrou.
„Mimoriadne výsledky sa nám podarilo dosiahnuť aj vďaka interdisciplinárnej spolupráci s domácimi (Archeologický ústav SAV), ale najmä zahraničnými výskumnými univerzitami a ústavmi. V rámci nej sa ako osobitne úspešná ukázala spolupráca s Zentrum Anatomie Georg-August Universität Göttingen, Nemecko, kde nám uskutočnili palaopatologické analýzy (prof. Dr. M. Schultz a Dr. K. Koel) kostier odkrytých na pohrebiskách zo staršej doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku (Jelšovce, Ludanice-Mýtna Nová Ves). Z doterajších predbežných výsledkov stojí za zmienku zistenie, že u niekoľkých jedincov nitrianskej a únětickej kultúry, mužského a ženského pohlavia, boli na kostrách zistené chorobné symptómy ochorenia na pohlavnú chorobu syfilis. Ešte pozoruhodnejším zistením je skutočnosť, že na niekoľkých kostrách vyššie uvedených kultúr boli pozorované znaky choroby – lepra (tzv. malomocentsvo). Ak sa tieto zistenia potvrdia aj molekulárno-genetickými analýzami v Institut für Klinische Molekularbiologie. Christian-Albrechts Universität Kiel/Nemecko (prof. Dr. A. Nebel), v prípade Jelšoviec tak pôjde o najstarší doklad ochorenia na lepru v Európe,“ konštatoval profesor.
K dôležitým novozískaným poznatkom Dr. A. Vrtela patria poznatky o vnútornej štruktúre bratislavského oppida a o priestorovej organizácii remeselnej výroby. Za dôležité možno považovať aj poznatky týkajúce sa spresnenia vývoja a chronológie keltského oppida v Bratislave.
Prof. E. Krekovič spresnil datovanie rímskej importovanej keramiky a bronzových nádob v tzv. Slobodnej Germánii na území terajšieho Slovenska.
Dr. T. König v monografickej práci priniesol nový pohľad a interpretáciu vrcholnostredovekého osídlenia Nitry a najmä jej južného predmestia. Osobitne významný je prínos detailného rozboru keramiky.
Doc. M. Slivka v monografickej práci zmapoval a zhodnotil v nebývalej miere Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Veľmi cenným prínosom pre poznanie hospodársko-spoločenského života stredovekého človeka je jeho monografia Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.
Dr. P. Barta vybudoval v rámci Dendrochonologického laboratória Katedry archeológie najrozsiahlejšiu stredoeurópsku on-line databázu 14C dát, ktoré boli namerané na archeologických vzorkách zo Slovenska, Česka a priľahlých regiónov.
Treba zdôrazniť, že okrem uvedených výsledkov vedecko-výskumnej činnosti sa časť členov špičkového tímu v súčasnosti venuje aj problematike teórie v archeológii. Každoročne sa tak členovia tímu zúčastňujú na medzinárodnej konferencií TAG (Theoretical Archaeological Group) in Central Europe aj s referátmi. V roku 2016 dokonca členovia tímu túto konferenciu organizovali. V roku 2017 sa konferencie TAG, ktorá bola vo Viedni zúčastnili a v roku 2018 sa chystajú na takúto konferenciu s referátmi do Freiburgu.
K aktivitám, ktoré dokresľujú dosiahnuté výsledky špičkového tímu, patrí aj príprava do tlače Anglicko – slovenského archeologického slovníka, ktorý doteraz v slovenskej archeológii absentoval. Všetci členovia špičkového výskumného tímu budú pracovať ďalej na viacerých konkrétnych témach, ktoré vyplývajú z ich individuálnych plánov vedecko-výskumnej činnosti.
Dr. J. Mellnerová- Šuteková bude spracovávať materiál badenskej kultúry zo 4. tisícročia pr. Kr., ktorý bol v minulosti odkrytý na území mesta Bratislava s cieľom začleniť ho do širšieho stredoeurópskeho kontextu.
Prof. J. Bátora bude ukončovať monografiu Slovensko v staršej dobe bronzovej a pracovať na ďalšej dvojzväzkovej monografii, ktorá bude venovaná rozsiahlemu pohrebisku zo staršej doby bronzovej v Ludaniciach-Mýtnej Novej Vsi.
Dr. A. Vrtel bude pokračovať vo vyhodnotení výsledkov archeologického výskumu na nádvorí hradného paláca v Bratislave a na rozsiahlej štúdií monografického charakteru, ktorá bude venovaná problematike keltského osídlenia Bratislavy (2. – 1. stor. pred Kr.).
Prof. E. Krekovič bude pokračovať v práci na skriptách pre študentov Úvod do archeológie. Pôjde o dôležitý študijný materiál, pretože práca tohto druhu v slovenskej archeologickej literatúre doteraz absentuje.
Dr. T. König bude pracovať na prípadových štúdiách týkajúcich sa topografie osídlenia juhozápadného Slovenska v období včasného stredoveku.
Doc. Slivka bude pokračovať v rozsiahlom projekte komplexného vyhodnotenia materiálu z výskumu kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji.
Dr. P. Barta bude ukončovať publikáciu o najnovšom stave výskumu chronometrie slovenskej doby bronzovej. Ďalej bude pracovať na datovaní vonkajšej a vnútornej komory hrobky kniežaťa z Popradu – Matejoviec z konca 4. storočia po Kr. Taktiež sa spolu s kolegami z FMFI UK v Bratislave bude venovať zlepšeniu rozlíšenia kalibračnej krivky pre kalibráciu 14C dát v 9. storočí po Kr. a pripravovať sa na prezentáciu referenčnej chronológie pre duby z oblasti Slovenska v období od 9. do 16. stor. po Kr.
Samozrejme popri uvedených čiastkových vedeckých úlohách je ambíciou špičkového vedeckého tímu napísať rozsiahlu monografiu venovanú Osídleniu Slovenska od praveku až do konca stredoveku.
Okrem vyššie uvedených prác súvisiacich so spracovaním už vykopaného materiálu plánujú niektorí členovia špičkového výskumného tímu aj nové terénne výskumy a prieskumy na území Slovenska. Jedným z nich bude aj prieskum zameraný na bojiská od praveku až po koniec druhej svetovej vojny. Totiž od akademického roku 2017/2018 bol na Katedre archeológie FiF UK v Bratislave zavedený nový predmet archeológia bojísk. Tým sa Katedra archeológie na FiF UK v Bratislave stala jediným archeologickým pracoviskom nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Československu, kde sa tento predmet oficiálne vyučuje. „Okrem toho sme v súčasnosti aj jediným pracoviskom na Slovensku, ktoré sa venuje aj terénnemu výskumu bojísk. V susedných krajinách, vrátane Českej republiky sa podobný výskum už realizuje dlhšiu dobu. Vlastne sme teda reagovali na doterajšiu medzeru v takto zameranom výskume na Slovensku,“ uzavrel vedúci tohto špičkového vedeckého tímu.
Odborný garant textu: prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc., vedúci špičkového vedeckého tímu na Katedre archeológie FiF UK v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto poskytol: prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc.
Uverejnila: VČ