Bohatým archeologickým náleziskom je nesporne lokalita Peťuša, ktorá sa nachádza pri Zvolene v katastri obce Ostrá Lúka. Ide o hrad obkolesený mohutnou kamennou hradbou, ktorý Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre skúma od roku 2011. Tému Vrcholnostredoveký hrad Peťuša – šľachtické sídlo alebo mýtna stanica? Konfrontáciu archeologických a historických prameňov priniesli účastníkom 49. medzinárodnej Konferencie archeológie stredoveku doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD. z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a PhDr. Radoslav Ragač, PhD. generálny riaditeľ sekcia kultúrneho dedičstva MK SR.
„Za sedem výskumných sezón sa potvrdilo datovanie hradu od konca 13. do 15. storočia a odkrytá bola bohatá nehnuteľná i hnuteľná materiálna kultúra. Hrad sa týči na kopci v bezprostrednej blízkosti rieky Hron a je vo vizuálnom kontakte so známym kráľovským Pustým hradom vo Zvolene. O staviteľoch, majiteľoch, prípadne užívateľoch hradu Peťuša konkrétne informácie nevieme, nakoľko zatiaľ nebol objavený žiadny jednoznačný písomný prameň, ktorý by sme s lokalitou mohli stotožniť,“ uviedli autori. Pokúsili sa však konfrontovať získané archeologické pramene z hradu s dobovými historickými prameňmi o šľachtickej rodine Ostrolúckych a prameňoch viažucich sa na obec Ostrá Lúka (Stoluca), cez ktorú v stredoveku viedli významné obchodné cesty.
Doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD. sa spolu s PhDr. Jánom Beljakom PhD. z Archeologického ústavu SAV, Vysunuté pracovisko Zvolen a archeológom a privátnym bádateľom v oblasti pamiatok Mgr. Michalom Šimkovicom venovala aj téme Získavanie a skladovanie vody na Pustom hrade vo Zvolene. Výskumná sezóna 2015 podľa nich priniesla kompletné doskúmanie stredovekej cisterny na Pustom hrade, ktorá je najväčšia na stredovekých hradoch na Slovensku. „Rozšírili sa tým naše poznatky o stredovekom tesárstve, stavebnej technike i každodennom živote na stredovekom hrade. Prevažná väčšina analyzovaných driev z jej dna bola vyhotovená z jedle a dendrochronologickou metódou sú datované do záveru 13. storočia. Na základe týchto poznatkov vieme posunúť výstavbu cisterny do dôb panovania kráľa Ondreja III. (1290 až 1301), t. j. na prelom 13. a 14. storočia. Zánik cisterny na základe analýzy z nej získaných archeologických nálezov predpokladáme na prelome 14. a 15. storočia (najneskôr do polovice 15. storočia). Potvrdzujú to nálezy keramických nádob, ale aj železný tesák, ostroha a ďalšie artefakty. Tieto nálezy zároveň menia zaužívané datovanie objektov na Pustom hrade.“
Nakoľko cisterna je súčasťou komplexu objektov, odborníci konštatovali, že už pred jej vybudovaním v druhej polovici 13. Storočia, tu musel stáť hradný palác i s tzv. predpalácovým objektom a západnou prístavbou, v ktorej sa nachádza hlinené potrubie, kamenné žľaby a lavabo na sústredenie a azda i filtráciu dažďovej vody. „Výstavba cisterny a k nej zo západu pristavaného palácového krídla je zavŕšením významnej stavebnej etapy zo záveru 13. storočia, resp. z prelomu 13. a 14. storočia.“
Voda na hradoch johanitského štátu v Egeide bola témou, ktorú predstavil doc. Ing. PhDr. Miroslav Plaček z Ústavu archeologie a muzeologie – Filozofická fakulta Masarykovej univerzity v Brne. „Po vypudení kresťanov zo Svätej zemi (1291) sa rytierske rády stiahli na Cyprus, ale johaniti čoskoro obsadili Rhodos (1307/1309) a ďalšie ostrovy, kde vytvorili rádový štát. S ohrozením anatolskými emirátmi sa vyrovnávali posilnením opevnenia mesta Rhodos a desiatkami hradov a strážnych veží a intenzita vzrástla s expanziou osmanskej ríše. Skalnaté ostrovy s minimom vodných zdrojov sa trápili so zaistením vody. Najmä na hradoch riešili problém zriadením cisterien, dokonca niekoľkých. Na zrúcaninách sa vždy neuchovali, ale príklady sa dajú nájsť najmä na hradoch ostrova Rhodos (Philerimos, Pheraclos, Kritinia, Lindos ad.). Časť tvoria jednoduché priestory, kryté valenými klenbami, niektoré tiež klenuté, sú dvojdielne (s filtračnou komorou),“ uviedol odborník.
Prezentovať a interpretovať faunálne pozostatky z NKP Hrad Gýmeš v katastrálnom území obce Jelenec bolo cieľom prednášky Konzumácia mäsa na hradoch v novoveku: prípadová štúdia z hradu Gýmeš, ktorú viedli Zoltán Vozák z OZ Castrum Ghymes a Mgr. Mário Bielich, PhD. – samostatný vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV. Ako uviedli autori, archeologický výskum na hrade prebieha od roku 2012 a uskutočňuje ho Archeologický ústav SAV v Nitre. „Výskum priniesol mnoho nových poznatkov o stavebnom vývoji hradu, ale aj o materiálnej kultúre neskorého stredoveku a novoveku. Výskum pomohol k detailnejšiemu spresneniu stavebného vývoja objektu pôvodnej gotickej brány (sonda 9) a bočného parkánového vstupu (sonda 15). Osteologické pozostatky (celkovo viac ako 2 000 fragmentov) pochádzajú najmä z dvoch sond (sondy 9 a 15). Vyhodnotené boli kvantifikačnými metódam, podľa druhov, pohlavia a veku jedincov.“
Analýzou osteologického materiálu bola zistená veľká rozmanitosť druhov zvierat s dominanciou domácich druhov (hovädzí dobytok, ošípaná, ovca/koza, hydina) pred lovenými. „Zároveň tu boli zachytené aj pozostatky komenzálnych živočíchov (hlodavce). Archeozoologická vzorka obsahuje mnoho kostí so stopami po sekaní a rezaní, čo hovorí o funkcií mäsa ako potraviny na hrade. Na niektorých kostiach sa zachytili aj stopy po ohrýzaní (pes alebo hlodavce). Snažili sme sa rozpoznať aj stopy po tepelnom spracovaní. Pri pečení sa mení sfarbenie kostného tkaniva. Varenie mäsa určia až fyzikálno-chemické analýzy,“ uzavreli odborníci.
Aj takéto témy odzneli počas 49. medzinárodnej Konferencie archeológie stredoveku, ktorá sa uskutočnila v dňoch ku konci septembra 2017 vo Zvolene. Zorganizovalo ju spoločne viacero inštitúcií: Archeologický ústav SAV v Nitre v spolupráci s mestom Zvolen, tiež Katedra plánovania a tvorby krajiny Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Zdroj informácií: Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto: hrad Gýmeš
Ilustračné foto: Pixabay.com