Vďaka zisteniam vedcov vieme o prepojení vôd, ktoré pokrývali v minulosti dnešnú Záhorskú a Podunajskú nížinu.
Archeológ pri vykopávke. Zdroj: iStockphoto.com
Mlynská dolina v Bratislave bola v treťohorách ukrytá pod hladinou obrovského jazera. Obývali ho lastúrniky, lastúrničky a iné živočíchy typické pre morské pobrežia s prítokom sladkej vody z potokov.
Vyplýva to zo štúdie geológov z Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskej akadémie vied, uverejnenej v časopise Rivista Italiana di Paleontologia e Stratigrafia. Medzinárodný tím tvorili okrem Slovákov aj vedci z Francúzska a Rakúska.
Kopali za univerzitným kampusom
Hoci išlo o vnútrozemské more so slanou vodou podobnou Kaspickému moru, nazývalo sa Panónske jazero. V čase pred viac ako 10,6 milióna rokov dosahovalo v regióne svoj maximálny plošný rozsah a siahalo od Viedne až po Belehrad a Transylvániu. Miestami malo hĺbku cez jeden kilometer.
Panónske jazero neskôr vyplnili prevažne dunajské sedimenty. Podmienky ho vytlačili na juh až do oblasti Srbska, kde zaniklo pred štyrmi miliónmi rokov.
„Prítomnosť treťohorných sedimentov bola v Mlynskej doline známa, no presný vek ani charakter prostredia pre tieto usadeniny doposiaľ nebol určený,“ hovorí hlavný autor článku Michal Šujan z Univerzity Komenského. Pracovníci Katedry geológie a paleontológie z UK spravili výkopové práce vo svahu univerzitného kampusu v Mlynskej doline.
Na ručne vykopanom odkryve pozorovali striedanie troch vrstiev. Bahnité boli uložené pod hladinou Panónskeho jazera. Vrstvy piesku zas nanášalo vlnobitie. Vrstvy drobného štrku naukladali potoky, ktoré ústili do Malých Karpát. Toto pohorie tvorilo sústavu ostrovov.
Prúd vody, ktorý vznikol na dne vlnením, tvoril podvodné duny. Sú zmenšeným ekvivalentom púštnych dún a vznikajú podobným procesom pod vodnou hladinou.
„Na hraniciach vrstiev boli dobre viditeľné bioturbácie – stopy, ktoré vytvorili živočíchy obývajúce paleodno jazera pri hľadaní potravy a tvorení chodbičiek. Našli sme tu aj fosílie nanoplanktónu a lastúrničiek,“ opisuje Michal Šujan.
„Fosílna fauna naznačuje dynamické podmienky v blízkosti pobrežia s prítokom sladkej vody z potokov. Takéto podmienky nie sú pre živočíchy ideálne, ale mierne stresujúce, čo sa prejavilo na neveľkej pestrosti fosílií,“ hovorí výskumník.
Fotografie sedimentov na odkryve v Mlynskej doline. Zdroj: Univerzita Komenského
Výzva pre výskum
Vedci vrstvy datovali pomocou kozmogénneho berýlia. Ide o pomerne novú metódu určovania veku, ktorú rozvíjajú na Katedre geológie a paleontológie PriF UK. Vďaka nej potvrdili, že sa vrstvy na dne vtedajšieho mora uložili v rozmedzí pred 10,9 až 10,6 milióna rokov.
„Tento typ sedimentov je pre náš výskum výzvou, pretože medzi fosíliami často nachádzame aj staršie druhy, ktorých schránky boli recyklované pri erózii,“ uzatvára Michal Šujan z Univerzity Komenského.
Vďaka informácii, že svahy Malých Karpát obmývalo Panónske jazero až do výšky dnešného univerzitného kampusu, vieme o prepojení vôd, ktoré pokrývali v minulosti dnešnú Záhorskú a Podunajskú nížinu.
„Som rád, že sa naši geológovia a paleontológovia rozhodli preskúmať nám dôverne známy priestor Mlynskej doliny,“ povedal rektor UK Marek Števček. „Pochopenie zmien, ktoré nastali v priebehu desiatok miliónov rokov v našom priestore, nám okrem iného pomôže lepšie porozumieť aktuálnym fenoménom klimatických zmien,“ dodal.
Blokdiagram znázorňujúci predstavu vedcov o paleoprostredí. Zdroj: Univerzita Komenského
Zdroje: DOI: 10.13130/2039-4942/16620, Tlačová správa UK
(MAT)
